fbpx
Enviro

Namiesto zakopávania na skládkach s odpadom ďalej pracujú a premieňajú ho na biometán, olej a palivo do cementární

V Nových Zámkoch stavajú centrum, v ktorom sa bude premieňať komunálny odpad na biometán. Ten môže nahradiť zemný plyn. V spoločnostiach BASF a Danucem, ktoré sú členmi platformy Circular Slovakia, zase chemicky a mechanicky spracúvajú nerecyklovateľné plasty a vyrábajú z nich olej na výrobu nových druhov produktov a palivo pre cementárne. Ako bude fungovať premena komunálneho odpadu v Nových Zámkoch a prečo je dobré radšej chemicky recyklovať ako vôbec?


Centrum energetického a biologického zhodnotenia odpadu (CEBZ) má fungovať už o rok. Komunálny odpad z čiernych nádob sa v ňom bude mechanicko-biologicky upravovať, a tak namiesto toho, aby skončil na skládke sa ešte využije v podobe biometánu. Za výstavbou CEBZ stojí vedenie mesta Nové Zámky spoločne so spoločnosťami SPP, Brantner a Bytkomfort.

Kompostovacia hala bez zápachu

Premeniť komunálny odpad na biometán sa dá pomocou dvoch krokov. Komunálny odpad dovezený z okresu Nové Zámky a priľahlých okresov musí podľa Juraja Adamicu, manažéra pre udržateľnosť a regulačné záležitosti SPP, prejsť najskôr triediacou linkou. „Zmyslom linky je oddeliť recyklovateľné zložky odpadu (sklo, papier, plast, kovy), biologickú zložku a výhrevnú zložku takzvané tuhé alternatívne palivo. Výsledkom takéhoto triedenia je minimalizácia odpadu, ktorý bude končiť na skládke odpadov,“ hovorí Adamica. Triediacu linku tvorí množstvo prístrojov, ktoré dovezený odpad z čiernych nádob dôsledne pretriedia.

vizualizácia CEBZ, FOTO – SPP

Adamica vysvetľuje, že vytriedený biologický rozložiteľný odpad sa presunie do takzvaného digestora, kde sa bez prístupu vzduchu rozloží vďaka mikroorganizmom. „Fermentačný zvyšok sa následne zhodnocuje procesom kompostovania v uzatvorenej kompostovacej hale, ktorý prebieha naopak za podmienok aktívneho prevzdušňovania,“ opisuje proces kompostovania Adamica. Dodáva, že v hale nebude zapáchať, pretože sa v nej bude nachádzať riadený odvod, ktorý zabezpečí čistenie vzduchu cez biofilter.

Nielen kompost, ale aj biometán

Keďže CEBZ bude spracovávať odpad vytriedený zo zmesového komunálneho odpadu – z čiernych nádob, nebude sa z neho vyrábať kompost. „Vzhľadom na možné kontaminácie inými odpadovými zložkami nie je možné vyrobiť biokompost na poľnohospodárske účely,“ objasňuje Adamica. Dodáva však, že CEBZ bude oddelene spracúvať aj bioodpad triedený pri zdroji z hnedých nádob, ktorého produktom bude práve biokompost najvyššej kvality.

Prvotným produktom CEBZ bude teda surový bioplyn, ktorý sa dočistí na biometán. „Biometán je plnohodnotnou náhradou zemného plynu z hľadiska jeho chemických, fyzikálnych aj užívateľských vlastností. Na rozdiel od zemného plynu je biometán obnoviteľným zdrojom s minimom emisií skleníkových plynov,“ zdôrazňuje Adamica. Dopĺňa, že biometán môže byť využitý na výrobu tepla, elektriny v priemyselných procesoch alebo v doprave na pohon vozidiel a môže tak byť jedným z kombinácie opatrení, ktorých cieľom je znížiť spotrebu fosílnych palív a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Biometán je plnohodnotnou náhradou zemného plynu z hľadiska jeho chemických, fyzikálnych aj užívateľských vlastností. Na rozdiel od zemného plynu je biometán obnoviteľným zdrojom s minimom emisií skleníkových plynov.

Na otázku, v čom je CEBZ lepšie ako iné slovenské bioplynové stanice Adamica odpovedá: „Bežné poľnohospodárske bioplynové stanice sú náročnejšie na využívanie vody. CEBZ je modernejšia a komplexnejšia technológia, ktorá vie spracovať suchšie vstupné materiály od kuchynského odpadu, cez trávu z kosenia až po suché opadané listy,“ ukončuje.

Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) vníma význam CEBZ v odklone organickej zložky zo skládky, zabránenie tvorbe a únikov hlavne metánových emisií a tiež v jej premene na zdroj.

Z pneumatík a matracov vyrábajú olej

Aj spoločnosť BASF sa zameriava na recykláciu výrobkov, ktoré sa nedajú zrecyklovať mechanicky, aby sa výrobok zachoval a mohol znovu používať. Druhou možnosťou, ako plastový odpad zhodnotiť a vyrobiť z neho nový materiál je podľa manažéra BASF, Ivana Staňu, chemická recyklácia. „Pri chemickej recyklácii sa polymérové reťazce chemicky štiepia na základné zložky, ktoré sa dajú využívať ako suroviny v chemickom priemysle, napríklad syntetický plyn alebo pyrolýzny olej. Z týchto surovín je možné následne vyrábať produkty rovnakej kvality ako pri použití fosílnych surovín,“ vysvetľuje proces chemickej recyklácie Staňa.

FOTO – BASF

Z plastového odpadu, akými sú napríklad opotrebované pneumatiky alebo matrace, sa v BASF chemickou recykláciou vyrábajú nové druhy produktov z  pyrolýzneho oleja. „Olej, vyrobený našimi partnermi, dodávame do siete našich výrobných závodov na začiatku hodnotového reťazca, čím šetríme fosílne zdroje,“ objasňuje Staňa.

Olej, vyrobený našimi partnermi, dodávame do siete našich výrobných závodov na začiatku hodnotového reťazca, čím šetríme fosílne zdroje.

Tiež dodáva, že produkty označené prívlastkom „Ccycled™“ majú úplne rovnaké vlastnosti ako produkty vyrábané priamo z fosílnych surovín. Staňa ako príklad uvádza plast na kľučku dverí automobilov. „Na výrobu plastu na kľučku dverí pre vybrané modely značky Mercedes-Benz sme kombinovali alternatívne suroviny – pyrolýzny olej z odpadových pneumatík a biometán z poľnohospodárskeho odpadu a zvyškov potravinárskeho priemyslu. Výsledný plast má rovnaké vlastnosti ako plast najvyššej kvality, čo z neho robí ideálny materiál pre náročné komponenty vozidiel,“ dodáva.

FOTO – BASF

Z plastu palivo pre cementárne

Dcérskou spoločnosťou Danucem Slovensko je ecorec, ktorá z nerecyklovateľného plastového odpadu vyrába alternatívne palivo. Tento odpad by inak skončil, ako aj v prípade BASF, na skládkach odpadu. Namiesto toho dostáva druhú šancu v podobe alternatívneho paliva pre cementárne. „Plast je forma ropy v tuhom skupenstve a teda má vysokú výhrevnosť, čo znamená, že je ho možné jednoducho premeniť na energiu. Preto jednoducho nahradzuje vo výrobe cementu tradičné fosílne palivo, ako je napríklad uhlie,“ vysvetľuje Juraj Číž, riaditeľ ecorec Slovensko.

FOTO – Danucem

Plastový odpad sa podľa Číža najprv mechanicky drví, vznikajú akési konfety, následne stmeľuje do rovnorodej látky – paliva. „Pri energetickom zhodnotení sa alternatívne palivo premení na energiu, ktorá dokáže vytvoriť v cementárenskej peci teplo potrebné na vznik medziproduktu, ktorý nazývame slinok. Navyše, zostatkový popol sa stáva súčasťou cementu, takže ide aj o materiálové zhodnotenie. Pri využití alternatívneho paliva teda nevzniká žiadny ďalší odpad,“ zdôrazňuje Číž.

Tiež podotýka, že súčasná energetická kríza upozornila nutnosť hľadať iné, než fosílne palivá. „K dispozícii máme obrovské množstvo energeticky využiteľného odpadu, ktorý už nemá v rámci recyklácie ďalšie využitie, a ktorý bez úžitku zakopávame na skládkach namiesto toho, aby sme s ním ďalej pracovali,“ dodáva.

Radšej energeticky zhodnotiť, ako vyhodiť na skládku

CEBZ, BASF aj Danucem teda zhodnocujú odpad, ktorý sa zrecyklovať nedá a ktorý by inak pravdepodobne skončil na skládke odpadu. Podľa Petry Csefalvayovej z INCIEN je skládka odpadu na najnižšej priečke v rámci jej dopadu na životné prostredie. „Na skládky odpadu sa vyváža zmesový, nie triedený odpad. Do zmesového kontajnera by mal patriť len ten odpad, ktorý nevieme vytriediť. Je zaujímavé, že prevažná časť ľudí si doteraz myslí, že do neho patrí všetko. Od toho sa odvíja aj realita procesov na skládke,” vysvetľuje Csefalvayová.

Odpad, ktorý sa na skládke nahromadí prirovnáva k chemickému koktailu tvoreného z látok, ktoré medzi sebou interagujú.  „Vyrovnávaním terénu na skládke, aby sme získali viac miesta, spôsobujeme vytláčanie kyslíka. Bez kyslíka, pri stúpajúcej teplote, ktorá v podloží skládky môže dosahovať aj 70 stupňov, dochádza k rozkladným procesom a k uvoľňovaniu emisií – metán je spolu s oxidom uhličitým hlavnou zložkou skládkového plynu,” zdôrazňuje.

K dispozícii máme obrovské množstvo energeticky využiteľného odpadu, ktorý už nemá v rámci recyklácie ďalšie využitie, a ktorý bez úžitku zakopávame na skládkach namiesto toho, aby sme s ním ďalej pracovali.

Protipólom skládky odpadu a jej dopadu na životné prostredie je podľa Csefalvayovej odpad, ktorý nevznikne. Po ňom sa v hierarchii odpadového hospodárstva nachádza opätovné využitie a nasleduje recyklácia. „Recyklácia zastupuje stupeň šetrenia prímárnych zdrojov, lebo vracia zdroje do obehu, kým energetické zhodnotenie premieňa materiál na energiu, no nešetrí zdroje, ktoré treba tak či tak niekde vyťažiť,” ukončuje Csefalvayová.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Jozef Šujak

Pohľad do minulosti s nádychom budúcnosti alias gymnazisti verzus umelá inteligencia

Posledné týždne Slovenskom preletela pomerne silná smršť správ o umelej inteligencii (AI). Vie sa o nej dávnejšie, no zatiaľ asi najväčšiu diskusiu vyvolal softvér s názvom ChatGPT. V súvislosti s umelou inteligenciou sa väčšinou spomínajú negatíva. Niektoré univerzity pozastavili písanie seminárnych prác, pretože si nevedia poradiť s overením originálnosti obsahu, nemecký bulvárny časopis prepustil novinárku za fiktívny rozhovor s pretekárom F1 vytvoreným vďaka AI, pričom vedci a experti volajú po prestávke vo vývoji AI vzhľadom na riziká, ktoré prináša.

Andrea Uherková

O sile prehovoriť

S pozostalou sedíme u nás v kancelárii a pri čaji plánujeme rozlúčku pre jej zosnulú mamu. Bude sa konať na našom prírodnom cintoríne v Záhrade spomienok vo Zvolene a ona nechce, aby bola „zbytočne“ dlhá. Ani nie tak kvôli zime, páči sa jej, že bude vonku, skôr si myslím, že má z pohrebov všeobecné obavy. Najmä kvôli zlým skúsenostiam z minulosti, o ktorých mi trochu rozpráva a ktoré na ňu pôsobili viac traumatizujúco, než liečivo. 

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Školské mlieko, kam tečieš?

Keď sa povie škola, čo sa vám vybaví v mysli? Kamoši, učiteľky, úlohy, skúšanie, písomky, školský dvor, paradajková polievka…?

Mne sa vybavia aj mliečne desiaty. A keďže som „Husákove dieťa”, prepravky so štvrťlitrovými mliečkami so špecifickou vôňou a rožok k tomu. Výzva zubami odhryznúť roh vrecúška, umenie neobliať sa. Niekto to mal rád a niekto nie. Poznámky v žiackych knižkách ôsmakov: „Hádzal mlieko z okna,” či „Trafil mliečnou desiatou spolužiačku.”

red

Vaše 2% nám pomôžu prinášať nové príbehy

Vaše 2% pre nás znamenajú veľa. Aj vďaka nim sa môžeme každý pondelok, už päť rokov, venovať ekologickým témam v rádiu FM. Doposiaľ sa nám podarilo vydať viac ako 200 častí, ktoré sú prístupné aj v podobe podcastov na zvukovej platforme Spotify.

Andrea Uherková

Kúzlo prvého snehu

Tento rok som ho zažila v Prahe. Vždy sa naň teším ako malá. Prvé vločky padajúce z neba mi vždy prídu ako zázrak. Zázrak, ktorý trvá len chvíľu, a potom je fuč. Asi tak, ako väčšina vecí v našom živote.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner