fbpx
Vzdelávanie

Mobil by mal vydržať až šesť rokov, ľudia ho však menia raz za rok, hovorí Zuzana Labašová

Počet elektronických zariadení na osobu celosvetovo narastá, pričom majú negatívny dopad nielen na životné prostredie, ale aj na ľudí. Zuzana Labašová a Zuzana Dovalová z organizácie Živica vytvorili online kurz a napísali príručku, ktorá má pomôcť učiteľom a učiteľkám dostať tému o elektroodpade jednoduchšie a interaktívne k žiakom. Autoriek príručky a online kurzu sme sa pýtali, okrem iného, ako učiť mladých ľudí o elektroodpade, čo treba robiť s pokazeným mobilom a či existuje jeho ekologická alternatíva.


Prečo ste sa rozhodli spracovať tému elektroodpadu?

Z.L.: Projekt Elektroodpad dopad funguje už šiesty rok. Príručku sme začali písať v roku 2019. Vtedy bola téma elektroodpadu ešte málo prebádaná a bolo k nej málo dát. V Živici sa dlhodobo venujeme globálnemu vzdelávaniu, najmä tomu, ako je naše spotrebiteľské správanie prepojené s inými časťami sveta a environmentálnymi aj ľudsko-právnymi problémami. Elektronika patrí najmä k dnešnej generácii. Táto téma je pre nich bytostná aj dôležitá a povedali sme si, že jej budeme preto venovať pozornosť.

Na aké všetky sféry má elektroodpad dopad?

Z.L.: Elektroodpad je až na konci celého procesu. Keď si pozrieme napríklad životný cyklus mobilov, laptopov alebo akejkoľvek spotrebnej elektroniky, vidíme hneď niekoľko problémov. Z environmentálneho hľadiska vznikne prvý problém už pri ťažbe surovín, ktoré potrebujeme na výrobu elektroniky. Ťažba tých najvzácnejších surovín prebieha v okolí rovníka, a preto je súčasťou ťažby aj klčovanie dažďových pralesov, čo spôsobuje ničenie tamojšieho ekosystému. Ďalej sa musíme pozrieť aj na ľudskoprávny aspekt. Ľudia počas ťažby často pracujú v nebezpečných a náročných podmienkach, pričom môže ísť o otrockú a detskú prácu.

FOTO – film Vitajte v Sodome

Neskôr ide aj o samotnú produkciu elektroniky a za akých podmienok vzniká. Nasleduje naša spotreba, ako často meníme elektroniku a koľko jej máme okolo seba. Často sa stane, že ju nepotrebujeme, nepoužívame a leží v zásuvke. Až tak sa dostaneme k elektroodpadu. Veľmi často nevieme, čo s ním. Spoločnosť sa viac potrebuje venovať tomu, prečo je recyklácia elektroodpadu taká dôležitá a čo sa stane, ak elektroodpad skončí v nesprávnych rukách. A nie je to len o Slovensku alebo našom okolí. Odpad často putuje do iných častí sveta, kde spôsobuje veľké problémy.

Ľudia počas ťažby často pracujú v nebezpečných a náročných podmienkach, pričom môže ísť o otrockú a detskú prácu.

V príručke uvádzate, že viac ako 80 percent Čechov a Slovákov vlastní aspoň tri zariadenia. Online prieskum sa uskutočnil ešte pred pandémiou, počas ktorej väčšina spoločnosti pracovala a vzdelávala sa z domu pomocou elektrozariadení. Myslíte si, že sa priemerný počet zariadení zvýšil?

Z.L.: Počet sa zvyšuje neustále, narastá to celosvetovo a sú prognózy, že sa to bude diať ďalej.

GRAF – príručka Elektroodpad dopad

Prečo to číslo rastie? Je to cenou alebo majú ľudia potrebu vlastniť viac zariadení?

Z.L.: Nedávno som si doma zabudla mobil a uvedomila som si, že bez neho veľa vecí nedokážem urobiť. Elektronika sa stáva našim dýchacím prístrojom, nepohneme sa bez nej. Taký mobil prináša funkcie ako stráženie financií a platenie cez aplikácie, nepotrebujeme hodinky, pretože ukazuje čas, dokonca nám umožňuje byť na sociálnych sieťach. Spoločnosť naskočila na vlnu elektronizácie, pretože to má svoje výhody. Ale jednou z nevýhod je, že elektronika sa stáva našou súčasťou a potrebujeme ju k životu. Tí, ktorí nejdú s dobou sú často diskvalifikovaní. Keď sa bavíme o mladej generácii, tak je to často o porovnávaní statusu podľa toho, či človek vlastní najnovší model mobilu.

Na čo boli online kurzy zamerané a o aké aktivity išlo?

Z.D.: Vytvorila som dva vzdelávacie online kurzy, nadviazala som tak na prvú príručku, ktorú vydala Zuzka Labašová ElektroOdpad-dopad 1. Deti si v prvom kurze Tajný život elektroniky mohli urobiť napríklad audit domácnosti, aby zistili, koľko majú doma elektrospotrebičov a koľko z nich využívajú. V druhom kurze Tajný život mobilu sme sa venovali najmä mobilu, ktorý ich spája s kamarátmi, ale aj s tými, ktorých nepoznajú, a to napríklad s výrobcami alebo spracovateľmi elektroodpadu. V oboch kurzoch sme sa venovali napríklad tomu, že najlepší spotrebič je ten, ktorý slúži najdlhšie.

Elektronika sa stáva našim dýchacím prístrojom, nepohneme sa bez nej.

Čo robiť s mobilom, keď sa pokazí? Aký je správny postup?

Deti väčšinou vlastnia mobil už na základnej škole a ideálne je, ak ho vlastnia čo najdlhšie, a potom ho ponúknu niekomu inému. Učíme ich, že keď prechádzajú na nový paušál, môžu odmietnuť nový mobil. Hovoríme im, že sa môžu posnažiť a dať opraviť svoj pokazený mobil, alebo ho nechať ako záložný, keď sa niekomu v rodine pokazí. A keď nie je použiteľný a chcú ho dať recyklovať, môžu ho vrátiť operátorovi. Určite by nemal skončiť v bežnom odpade.

Ľudia niekedy zastávajú názor, že sa viac oplatí kúpiť si nový produkt, ako investovať do opravy. Čo si o tom myslíte?

Z.D.: Pri príprave kurzu som si prechádzala viacero zdrojov a zistila som, že ľudia vymenia starý mobil za nový skôr, ako im skončí dvojročný paušál. Do kurzu sme zaradili aj diskusiu o tom, s akým zámerom si deti kupujú nový mobil. Nie je to vždy o tom, že je ten starý pokazený, motívom je aj to, že chcú novší model kvôli lepšiemu fotoaparátu či funkciám. A tak by to nemalo byť. Mobil by mal byť na to, na čo slúži. Za dvadsať rokov som mala mobil na paušál len dvakrát. Dá sa tak fungovať. Je to o vnútornom nastavení. Chápem, že oprava bežného mobilu môže byť drahšia, a preto sa jej ľudia vyhýbajú.

FOTO – Repair Café

Z.L.:  Mobil je väčšinou nadizajnovaný tak, aby vydržal až šesť rokov. Ľudia ho menia raz za rok. Niekedy sa im rozbije sklo, alebo prestane fungovať časť, ktorá sa dá jednoducho opraviť. Treba si uvedomiť najmä to, že keď si vyberieme jednoduchšiu variantu a kúpime si mobil za akciovú cenu, nie je to jeho reálna cena. Reálna cena zahŕňa aj obrovský dopad na životné prostredie a ľudí. Keby sme ho započítali, cena by bola podstatne vyššia. Možno s tým súvisí aj pocit zodpovednosti.

Nie je to vždy o tom, že je ten starý pokazený, motívom je aj to, že chcú novší model kvôli lepšiemu fotoaparátu či funkciám.

Planétu máme len jednu, nemusíme všetko prepočítavať na peniaze a môžeme rozmýšľať aj nad tým, akú ju zanecháme pre ďalšie generácie. Spotrebiteľský vzorec nás síce k pocitu zodpovednosti netlačí, ale je to o našom slobodnom rozhodnutí. Ak mobil plní funkcie, ktoré má plniť, nepotrebujeme si kúpiť novší model. V ideálnom prípade smerujeme k tomu, že by sa dizajn mobilov tvoril tak, aby sa dali niektoré časti jednoducho vymeniť. Príkladom je značka Fairphone, ktorá je síce drahšia, ale keď sa vám mobil od nich rozbije, viete si ho ľahko opraviť.

Elektrozariadenia majú väčšinou záručnú dobu dva roky a po tomto čase sa už nedajú reklamovať. Nie je aj toto dôvod pre nárast elektroodpadu?

Z.D.: To je práve to, o čom vzdelávajú aj naše príručky. Nemôžeme sa na všetko pozerať cez peniaze a musíme mať hlbšiu zodpovednosť. Na niečom síce človek ušetrí, ale poškodí niečo iné.

Planétu máme len jednu, nemusíme všetko prepočítavať na peniaze a môžeme rozmýšľať aj nad tým, akú ju zanecháme pre ďalšie generácie.

Spomínali ste, že nefunkčný mobil môžeme vrátiť na recykláciu. Je to podľa vás dobré riešenie?

Z.L.: Elektronika obsahuje veľa vzácnych kovov. Zo starej elektroniky vieme vyťažiť oveľa viac vzácnych kovov ako z nerastu. Nie je to len o ekológii, ale aj o oveľa vyššej efektívnosti. Zdroje vzácnych kovov sú obmedzené a je ich stále menej. Preto je recyklácia ekonomické a logické riešenie.

Ak už človek potrebuje nový mobil, vie si zvoliť ekologickejšiu variantu?

Z.D.: Určite áno, ja väčšinou automaticky uprednostním produkt z druhej ruky. Neberiem to tak, že ho kedykoľvek môžem vymeniť, ale naozaj sa oňho starám, aby mi slúžil čo najdlhšie.

Z.L.: Keď sa s deťmi rozprávame o oblečení alebo potravinách, pri nich je jednoduchšie rozpoznať udržateľné alternatívy. Elektronika ich však veľa nemá. Fairphone, ktorý som spomínala, je jediná alternatíva, ale nie je až tak cenovo dostupná. Iná možnosť, ako sme spomínali, je zobrať si elektroniku z druhej ruky. Potom učíme deti, ako sa o ňu starať, aby vydržala čo najdlhšie. Zároveň však sami musia chcieť, aby im ten produkt vydržal čo najdlhšie. Zmena musí nastať aj v hlave.

Okrem teórie poskytujete v kurzoch množstvo praktických tipov na aktivity. Pre akú vekovú kategóriu sú určené?

Z.D.: Aktivity sú určené širokému spektru od materských škôl, cez prvý a druhý stupeň až po stredné školy. Aktivity prispôsobujeme tomu, ako daná skupina vníma elektroniku. V materských školách pracujeme s témami ako napríklad, koľko elektronických hračiek majú deti doma a pozeráme sa s nimi na to, čo je za tým. So stredoškolákmi riešime chemický rozbor, teda aké zložky elektronika obsahuje a začleňujeme do toho aj geografiu, aby zistili, odkiaľ tie zložky pochádzajú. Kurzy sú určené najmä pre druhý stupeň základných škôl a stredné školy, ale dajú sa prispôsobiť aj pre mladšie ročníky.

FOTO – Tereza Matkuliaková

Vedeli by ste spomenúť aktivitu, ktorá nie je veľmi náročná a ktorú by ste odporučili?

Z.L.: Pre mňa je asi najsilnejšia aktivita s názvom Krok vpred. Sú v nej príbehy reálnych detí, ktoré sú súčasťou životného cyklu elektroniky. Či už sú to deti, ktoré ťažia nerastné suroviny, alebo tie, ktoré balia káble a vyťahujú z nich meď. No sú tam aj tie, ktoré sú spotrebiteľmi a s nimi sa deti vedia identifikovať. Každé z nich sa počas aktivity ocitne v pozícii toho druhého dieťaťa a uvedomí si, ako ich spotrebiteľská činnosť môže ovplyvniť aj človeka na opačnej strane planéty. Toto je pre deti silné a zistia tak, čo všetko je za výrobou mobilu. Reklamy ukazujú nablýskané elektrozariadenia, ale nikto nás neučí odkiaľ prišli a čo sa s nimi stane potom.

Z.D.: Túto konkrétnu aktivitu sme použili, keď sme rozoberali mobil a pozerali sme sa na jeho diely. Vtedy sme sa začali rozprávať o tom, odkiaľ pochádzajú konkrétne zložky, ktoré tvoria diely. A že za tými zložkami stoja vždy ľudia. S tým sa vedia deti viac stotožniť.

Reklamy ukazujú nablýskané elektrozariadenia, ale nikto nás neučí odkiaľ prišli a čo sa s nimi stane potom.

V rámci online kurzu máme aj vzdelávacie video, ktoré poukazuje na sociálne vylúčenie, keď si človek zabudne mobil doma a je medzi druhými ľuďmi, ktorí mobil neustále používajú. Deti vo videu uvidia, že ľudia, ktorí mobil používajú, nie sú tu a teraz, ale odídu do virtuálneho sveta a riešia pozornosť niekde inde. A to napriek tomu, že sú s reálnymi ľuďmi v reálnom čase. Pre deti to môže mať takzvaný „aha efekt”, pretože to môžu bežne zažívať. Napríklad to, že sa s niekým rozprávali a ten druhý človek sa medzitým pozrel viackrát do mobilu. Najmä pre tínedžerov je to veľmi aktuálna téma. Video ich naučí o viacerých veciach, ako je aj nomofóbia, čo je skutočná diagnóza a závislosť na mobilnom telefóne. Deti častokrát zažívajú nervozitu, keď nemajú mobil k dispozícii a sú nepokojné.

O tejto téme viete teda vzdelávať aj interaktívne. Pomôže to učiteľom a učiteľkám pri vyučovaní?

Z.L.: Na niektoré aktivity potrebujeme mobil alebo elektroniku, čo je pre deti atraktívne. A keď to vedia použiť na to, aby sa niečo naučili, vedia sa naučiť viac, ako keď si napíšu poznámky do zošita. Deti sú aktívnejšie a je to pre nich atraktívnejšie.

Školy majú množstvo elektroniky, ktorú využívajú na výučbu, ale aj takú, ktorá nie je využívaná. Pomôže im príručka aj v tomto smere?

Z.L.: Určite im pomôže projekt Elektroodpad dopad, ktorý robíme v partnerstve s organizáciou zodpovednosti výrobcov SEWA a. s. Tá sa zaoberá zberom starej elektroniky a posiela ju na recykláciu v rámci Slovenska. Pre zapojené školy to bolo zaujímavé, častokrát sa u nich našli staré počítače a elektronika, ktorá bola zabudnutá v skladoch. Tak ako žiaci, tak aj učitelia začali viac vnímať elektroniku, ktorá ich obklopuje.

Z.D.: Na niektorých školách sa žiaci naučili, že si medzi sebou môžu požičiavať elektroniku, ktorú nevyužívajú každý deň. Deti dokonca bavilo tie veci aj opravovať.

Z.L.: Niekde zistili, že si v rámci technických hodín dokážu opraviť starú elektroniku, ktorá predtým na školách nebola využívaná. Neskôr sa vrátila naspäť do používania. Dôležitý je však odborný dohľad pri opravách.

Ekologické témy sa často spájajú s biológiou alebo prírodovedou. Dá sa o nich učiť aj v rámci iných predmetov a ako by to mohli učitelia prepájať?

Z.D.: Online vzdelávací kurz aj príručka sú podľa mňa použiteľné v rámci viacerých predmetov – geografia, chémia, fyzika, etika, jazyky a podobne. (Podľa štatistiky projektu Elektroodpad dopad bola v školskom roku 2022/2023 téma elektroodpadu zapracovaná do 33 predmetov na 20 školách – pozn. red.) Závisí to aj od kreativity učiteľa, pretože je na ňom, kde to využije. Do online vzdelávacieho kurzu sa vie prihlásiť ktokoľvek zo Slovenska.

Z.L.: Na našej webstránke je viacero nástrojov, Kahoot kvízy, vzdelávací film, online vzdelávacie kurzy a aj príručky. Snažili sme sa vytvoriť viacero nástrojov, aby to bolo využiteľnejšie pre väčšiu skupinu učiteľov a zaujímavé aj pre verejnosť. Vďaka spolupráci s našimi partnermi sú voľné dostupné na našej stránke.


Tento rozhovor podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis .

telekom

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

Kristína Červeňáková

Zemetrasenie by nám mohlo otvoriť oči

Včerajšie zemetrasenie na východnom Slovensku so mnou doslova otriaslo. Prekvapilo ma, ako si ho môj mozog začal postupne vysvetľovať. Najprv som pocítila, že sa so mnou trasie celý gauč. Odrazu sa začalo otvárať a zatvárať okno, čo vo mne vzbudilo pocit, že sa do bytu dostal človek, ktorý mi chce ublížiť (aj keď trasením gauča by zrejme veľa nezmohol). Keď sa začali triasť aj ostatné predmety v byte, bola som presvedčená, že ide o nejaký paranormálny jav. Až v momente, keď som sa postavila, uvedomila som si, že je to zemetrasenie.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner