fbpx
Enviro

Ak sa firmy nepriblížia k uhlíkovej neutralite, peniaze od bánk nedostanú. Ako funguje zelené financovanie?

Banky zaznamenávajú stále väčší záujem o zelené a zodpovedné financovanie. Ako k nemu motivujú svojich klientov a aký dopad to má na životné prostredie? Rozprávali sme sa so zástupcami bánk z platformy Circular Slovakia – Petrom Koverom z ING a Jurajom Vilémom zo Slovenskej sporiteľne.


Smerujú firmy k Parížskej dohode

Banka ING svoje služby neposkytuje verejnosti, ale nadnárodným spoločnostiam, podnikom či finančným inštitúciám. Peter Kover, viceprezident a manažér korporátnych klientov v ING, považuje bankový sektor v téme udržateľnosti za kľúčový. Banka totiž dokáže financovaním motivovať firmy pre ciele Parížskej dohody (udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou zvýšenia o dva stupne Celzia – pozn. red.). Kover prirovnáva funkciu biznisu ku kostre sveta. „Takmer všetky firmy potrebujú financovanie, keďže väčšina sa nedokáže rozvíjať len z vlastných zdrojov. Financovanie firiem má veľký dopad na svet a tento nástroj majú v rukách banky,“ objasňuje.

S Koverovým názorom súhlasí aj Juraj Vilém, ESG špecialista Slovenskej sporiteľne, ktorá svoje služby poskytuje aj domácnostiam. Podporuje klientov, aby prispievali k prechodu na obehové hospodárstvo (produkty navrhnuté tak, aby v ekonomike vydržali čo najdlhšie – pozn. red.).

Takmer všetky firmy potrebujú financovanie, keďže väčšina sa nedokáže rozvíjať len z vlastných zdrojov. Financovanie firiem má veľký dopad na svet a tento nástroj majú v rukách banky.

Podľa Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) bude na prechod Európskej únie na obehové hospodárstvo do roku 2025 potrebné investovať asi 320 miliárd eur. „Už teraz je jasné, že zdroje verejného sektora nebudú stačiť. Aj pripravovaná dlhodobá stratégia EÚ do roku 2050 hovorí o nevyhnutnosti zapojenia súkromných investorov do udržateľných financií. Väčšina dodatočných financií musí pochádzať zo súkromných zdrojov,“ informuje Veronika Antalová z IEP.

Ak sa odmietnu zmeniť, nedostanú peniaze

Banka ING je uhlíkovo neutrálna šestnásť rokov. Do roku 2050 chce, aby boli rovnako uhlíkovo neutrálne všetky firmy, ktoré financuje. „Zaviazali sme sa k tomu, že všetka naša klientela zmení svoj biznis model na udržateľný. Inak u nás nebude môcť mať účty, využívať naše produkty alebo byť inak financovaná,“ zdôrazňuje Kover.

FOTO – freepik.com

Prostredníctvom takzvaného ESR testovania v ING zisťujú, aký vplyv na životné prostredie majú firmy, ktoré žiadajú o finančnú podporu. Okrem environmentálneho dopadu dbajú aj na dodržiavanie ľudských práv. „Ak klienti v rámci nášho rámca ESR nespĺňajú tieto štandardy a nie sú ochotní sa zmeniť, obchod nerobíme,“ uvádza sa na webovej stránke ING.

Firmy, ktoré prejdú ESR testovaním a chcú zmeniť svoje fungovanie, sú kontrolované meraním prostredníctvom stratégie Terra prístupu. Výsledky merania ING pravidelne zverejňuje na svojom webe.

Ak klienti v rámci nášho rámca ESR nespĺňajú tieto štandardy a nie sú ochotní sa zmeniť, obchod nerobíme.

„Keď posudzujeme potenciálnych klientov, snažíme sa viesť dialóg a podporiť ich pri zlepšovaní ich environmentálneho a sociálneho vplyvu tam, kde je to možné. Našou odpoveďou na žiadosti o financovanie je často ‚áno, ale‘, pričom navrhujeme zlepšenia, ktoré budú musieť urobiť ako prvé,“ uvádza sa na webovej stránke ING.

Slovenská sporiteľňa má pre firemný sektor stanovené zásady v oblasti udržateľnosti prostredníctvom politiky zodpovedného financovania. Svojich klientov zároveň posudzuje z pohľadu takzvaných ESG kritérií – teda toho, ako zodpovedne sa klient správa z environmentálneho a sociálneho pohľadu a z pohľadu riadenia spoločnosti.

Pri domácnostiach sa banka zameriava najmä na budovanie takzvaného finančného zdravia. „Klienti si môžu v pobočkách Slovenskej sporiteľne pripraviť finančný plán, ktorý zohľadňuje ich konkrétne príjmy a výdavky. Banka im tak vie poradiť, koľko a v akých produktoch by si mali sporiť alebo investovať,“ vysvetľuje Juraj Vilém.

Motivujú ich aj finančne

Ak firmy dané udržateľné zlepšenia splnia, dostanú od banky zľavu na financovanie. „Banky vedia dať výhody aj firmám, ktoré už napríklad uhlíkovú neutralitu dosiahli, avšak vždy musí byť dohodnutý aj plán kritérií do budúcna, aby firma v snahe nepoľavila,“ vysvetľuje Kover. Na Slovensku ING uzavrela prvý úver s udržateľnými záväzkami koncom roka 2021.

Aj v Slovenskej sporiteľni ponúkajú „zeleným” klientom výhody. Napríklad zákazníkom, ktorí pri žiadosti o úver na bývanie predložia energetický certifikát typu A0 alebo A1 (zohľadňuje typ použitého zdroja tepla, druh paliva a využitie obnoviteľných zdrojov energie – pozn. red.), odpustia poplatok za poskytnutie úveru. Pre firemný sektor banka ponúka „eko úver“ slúžiaci na nákup fotovoltických panelov, ktoré premieňajú slnečnú energiu na elektrinu, alebo na nákup elektromobilov a plug-in hybridov.

Banky vedia dať výhody aj firmám, ktoré už napríklad uhlíkovú neutralitu dosiahli, avšak vždy musí byť dohodnutý aj plán kritérií do budúcna, aby firma v snahe nepoľavila.

Pre začínajúcich podnikateľov alebo firmy majú k dispozícii špeciálny program, ktorý im pomáha, radí a poskytuje financovanie na zvládnutie ich začiatkov. „Zriadili sme aj program Seed Starter. Ten sa zameriava na startupy, v ktorých vidíme potenciál jednak  pre spoločnosť, ako aj pre nás,” opisuje Vilém.

FOTO – freepik.com

Záujem o zelené a zodpovedné financovanie stále rastie, čo potvrdzuje aj Kover z ING. „Zelené financovanie zažíva boom, čo nás veľmi teší. Firmy musia zmeniť biznis modely, aby prežili a benefitovali z nových pravidiel,“ hovorí. So zvýšeným záujmom o udržateľné financovanie, ale aj investovanie sa stretávajú aj v Slovenskej sporiteľni. „Prieskumy a interné dáta jasne ukazujú, že záujem o zodpovedné a zelené investovanie rastie nielen u našich klientov, zároveň s tým rastie aj ponuka ESG fondov,“ poznamenáva Vilém.

Ukončili financovanie tabaku

O financovanie od ING sa nemôžu uchádzať firmy, ktoré vyrábajú kožušiny, kozmetické výrobky testované na zvieratách, zbrane alebo spoločnosti, ktoré odlesňujú dažďové pralesy. Na základe spomínanej stratégie Terra prístupu ukončujú spoluprácu s takzvanými hriešnymi sektormi, ktoré majú negatívny dopad na životné prostredie alebo ľudské zdravie. „Ukončili sme spoluprácu v tabakovom sektore a postupne obmedzujeme aj spoluprácu v ropnom a plynovom priemysle. Tiež sme sa zaviazali ukončiť spoluprácu s firmami z oblasti spaľovania a ťažby uhlia do roku 2025,“ vymenúva Kover. Naopak, najvyššie ESG skóre získavajú firmy, ktoré sú uhlíkovo neutrálne. Podľa Kovera sú to napríklad finančné inštitúcie.

Slovenská sporiteľňa sa na úrovni svojej materskej spoločnosti Erste Group zaviazala, že klimatickú neutralitu dosiahne tento rok. Zároveň chce, aby v roku 2026 tvorilo jej portfólio financovaných partnerov 25 percent zelených firiem. Do roku 2050 plánuje ukončiť financovanie uhlia a dosiahnuť uhlikovu neutralitu svojho portfólia.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

Kristína Červeňáková

Zemetrasenie by nám mohlo otvoriť oči

Včerajšie zemetrasenie na východnom Slovensku so mnou doslova otriaslo. Prekvapilo ma, ako si ho môj mozog začal postupne vysvetľovať. Najprv som pocítila, že sa so mnou trasie celý gauč. Odrazu sa začalo otvárať a zatvárať okno, čo vo mne vzbudilo pocit, že sa do bytu dostal človek, ktorý mi chce ublížiť (aj keď trasením gauča by zrejme veľa nezmohol). Keď sa začali triasť aj ostatné predmety v byte, bola som presvedčená, že ide o nejaký paranormálny jav. Až v momente, keď som sa postavila, uvedomila som si, že je to zemetrasenie.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner