fbpx
Vzdelávanie

BEZ LAVÍC: Posledné, čo chceme, je vychovať obývačkovú generáciu neschopnú riešiť aktuálne výzvy, hovorí riaditeľka organizácie Živica

Mimovládna organizácia CEEV Živica prostredníctvom jedného zo svojich projektov Hurá von! inšpiruje učiteľov a rodičov, ako sa dá učiť mimo školskej triedy vonku v prírode. Podľa riaditeľky organizácie a platformy Hurá von! Ivany Poláčkovej má učenie vonku pozitívny dopad ako na žiakov, tak aj na učiteľov, ktorým pomáha odbúrať stres. Aké predmety sa dajú vyučovať v prírode? O čom je nová metodika?


Sériu Bez lavíc pripravujeme spolu s Hurá von.

Živica sa prostredníctvom platformy Hurá von! venuje podpore učenia vonku na školách už niekoľko rokov. Prišli ste s nápadom, ako učiť vonku aj o klimatickej zmene a tvrdíte, že samotné učenie má mať blahodarný účinok na všetkých zúčastnených. Ako sa to v praxi prejavuje?

Tému klimatickej zmeny považujeme aktuálne za kľúčovú a z viacerých prieskumov vieme, že učitelia majú problém o nej učiť, pretože je to veľmi komplexná téma, pomerne zložitá a často aj spolitizovaná. Dnešná mladá generácia však bude, žiaľ, tá, ktorá bude musieť riešiť výzvy s ňou spojené, preto je nevyhnutné, aby tomu zodpovedalo aj ich vzdelanie v tejto oblasti.

Ivana Poláčková. FOTO – Uršuľa Mičovská

Téma klimatickej zmeny zasahuje do viacerých predmetov – od biológie cez geografiu, matematiku či fyziku až po environmentálnu výchovu, takže je ideálne o nej učiť medzipredmetovo. A na to je výborné práve učenie vo vonkajšom prostredí, kde si dané javy môžeme priamo ukázať, overiť a zároveň mať priamy kontakt s prírodou a posilniť pozitívny vzťah k nej a k okoliu. Posledné, čo chceme, je vychovať „obývačkovú“ generáciu ponorenú do virtuálneho sveta, neschopnú riešiť aktuálne výzvy, ktorých je, žiaľ, viac ako dosť.

V praxi to znamená, že školy by mali časť svojho vyučovania cielene prenášať do reálneho sveta, mimo bezpečné triedy. Pridanou hodnotou bude nová dimenzia objavovania a overovania vedomostí pre žiakov a nová forma well-beingu (životnej pohody – pozn. red.)  pre pedagógov súvisiaca so zmenou prostredia a zapojením nových „lenivých” metód učenia.

Takže pri učení vonku si na svoje prídu nielen deti a študenti, ale aj pedagógovia. Je to podľa vás forma vzdelávania budúcnosti alebo iba módny trend?

Myslím si, že učenie vonku má obrovský potenciál. Stále si ho však množstvo ľudí pletie s hraním sa vonku, prenesením lavíc na školský dvor, prípadne turistikou a výletmi do prírody. Učenie vonku, v kontexte vzdelávania, je úplne o niečom inom – spája poznanie, aktívny pohyb, objavovanie a zároveň overovanie si vedomostí v jednom. Je to komplexná metóda, pri ktorej sú zapájané viaceré zmysly a zároveň sa úplne iným spôsobom a inými podnetmi stimuluje proces uvažovania a učenia sa.

Množstvo pedagógov, s ktorými dlhodobo pracujeme, si učenie vonku, ako doplnok k ostatným vyučovacím metódam, pochvaľuje. Vyzdvihujú väčší záujem detí o učenie vďaka priamym zážitkom. Chvália si aj posilnenie praktických zručností, tímovej spolupráce, ale aj kritického myslenia a duševnej pohody vplyvom čerstvého vzduchu a zelene. A to nielen u detí, ale aj u samotných pedagógov.

Wellbeing učiteľov pri metodike učenia vonku. FOTO – Hurá von!

Práca pedagógov bola vždy náročná, ale v dnešnej digitálnej dobe sú na nich kladené ďalšie extra nároky. Navyše rodičia, ktorí sú často sami zaneprázdnení, od nich očakávajú, že ich deti budú nielen vzdelávať, ale aj vychovávať, usmerňovať a zároveň budú zorientovaní vo všetkých moderných vzdelávacích prístupoch. Preto aj krátke prenesenie témy vyučovania do vonkajšieho prostredia môže pedagógom priniesť nielen príjemné spestrenie hodiny, ale aj úľavu od stresu.

Vedecké štúdie dokazujú, že vonkajšie prírodné prostredie pozitívne vplýva nielen na rozvoj poznávacích zručností detí, ako je napríklad pamäť, pozornosť, priestorová orientácia a podobne, ale aj na rozvoj mäkkých zručností, ako je kreativita, komunikácia či práca v tíme.  Ako sa deti budú môcť vzdelávať vonku v budúcnosti, keď sa príroda a jej biotopy menia (niektoré aj zanikajú) vplyvom klimatickej zmeny a ľudskej činnosti?  

Prírodné prostredie sa, žiaľ, stáva čoraz vzácnejším a deje sa tak hlavne dôsledkom bezohľadnej ľudskej činnosti. Preto je potrebná ochrana prírodných biotopov, akými sú prirodzené lesy, lúky, mokrade v krajine, ale aj ovocné sady, záhrady a parky priamo v mestách. Tieto prírodné územia a prvky významne pomáhajú zvyšovať biodiverzitu, ktorá je kľúčovou pri znižovaní negatívneho dopadu klimatickej zmeny. Stratou týchto biotopov riskujeme aj stratu nepredstaviteľného množstva zdrojov a inšpirácií, ktoré nám príroda poskytuje.

Práca pedagógov bola vždy náročná, ale v dnešnej digitálnej dobe sú na nich kladené ďalšie extra nároky.

V Živici sa dlhodobo snažíme o zvyšovanie povedomia o environmentálnych výzvach aj o zodpovednosti, ktorú má každý z nás v každodennom živote. Napriek tomu, že deti sú teraz vonku oveľa menej v porovnaní s generáciou ich rodičov, stále je tu veľká skupina ľudí, ktorá svoje deti vedie k pozornosti a láske k prírode.

Verím, že stále nie je neskoro a pri cieľavedomej ochrane sa nám podarí zachovať kritické množstvo kľúčových prírodných území, ktoré ako ľudstvo potrebujeme pre dôstojný život.  Ruka v ruke s tým ide aj podpora obnoviteľných zdrojov energie, nízkouhlíkovej dopravy, úspor energie a tiež udržateľných foriem poľnohospodárstva a priemyslu.

Zachovanie biodiverzity a podpora prírodných území a krajinných prvkov je kľúčová pri zmierňovaní dopadov klimatickej zmeny a zachovaní ekologickej stability. Príroda je však zároveň aj zdrojom inšpirácií a vedomostí, ktoré človek využíva. Pramenia z nej aj mnohé vedecké vynálezy. Ktoré z nich sa dajú využiť aj vo vzdelávaní na školách? 

Jedným z príkladov, keď bol vynález inšpirovaný prírodou, konkrétne letom holubov, je úspešné zostrojenie lietadla poháňaného motorom bratmi Wrightovcami v roku 1903. Bratia na lietadle aj vzlietli, čím položili základ moderného lietania. Podobne bol vyvinutý aj obľúbený suchý zips, inšpirovaný funkciou drobných háčikov na suchej hlavičke lopúcha, ktorý dotiahol do dokonalosti švajčiarsky technik Georges de Mestral. Takéto napodobňovanie na úrovni tvaru či štruktúry samotných prírodných procesov, alebo na úrovni  fungovania ekosystémov, sa nazýva biomimikry.

Preto aj krátke prenesenie témy vyučovania do vonkajšieho prostredia môže pedagógom priniesť nielen príjemné spestrenie hodiny, ale aj úľavu od stresu.

Rozprávať sa s mladými o inováciách, ktoré zlepšujú kvalitu života ľudí a zároveň sú ohľaduplné k prírode, je veľmi dôležité, pretože to v nich rozvíja pozitívne vzory a podporuje nové vzorce myslenia. Pozitívnych príkladov je viacero – forma a fungovanie budovy Eastgate Centre v Zimbabwe napodobňuje vetrací a chladiaci systém, ktorý využívajú termity v termitisku. Okrem ušetrenej energie za klimatizáciu budova ponúka aj udržateľný systém vetrania a chladenia vďaka umným prieduchom v budove.

V Paríži zase predstavili svietidlo, ktoré dokáže osvetliť dopravné značky alebo výklady, ušetrí až 19 percent energie a tvoria ho svetielkujúce baktérie. Vzorom pre jeho vznik bol druh havajskej chobotnice, ktorá žiarenie svetielkujúcich baktérií využíva na splynutie s mesiacom, osvetlenou morskou hladinou. Jedna z inšpirácií v novej metodike učenia vonku o klíme  je venovaná práve tejto téme.

Spomínate novú metodiku na učenie vonku o klíme pre základné aj stredné školy. Ako ju školy môžu získať a čo všetko v nej okrem témy biomimikry nájdu?

Metodiku sme vydali pred pár dňami. Od zverejnenia si ju stiahlo viac ako tisíc pedagógov, čomu sa veľmi tešíme. Stiahnuť si ju môže každý úplne zadarmo na našej stránke Hurá von! aj spolu s predošlými metodikami.

FOTO – Hurá von

Snažili sme sa v nej priniesť nápady na výučbu tém prepojených s klímou a klimatickou zmenou, čo sa deje najmä vo fyzike, chémii, ale aj na biológii, matematike či informatike, a preniesť ich do vonkajšieho prostredia. Veríme, že o komplexných javoch, akým je aj klimatická zmena, sa najlepšie a najnázornejšie učí vonku, kde aj reálne prebiehajú a kde ich vieme pozorovať, merať a hľadať ich vzájomné prepojenia.

Napriek tomu, že deti sú teraz vonku oveľa menej v porovnaní s generáciou ich rodičov, stále je tu veľká skupina ľudí, ktorá svoje deti vedie k pozornosti a láske k prírode.

V metodike pedagógovia nájdu lekcie o tom, ako na jednoduchom princípe vysvetliť skleníkový efekt a aká je úloha fotosyntézy v ekosystéme, ako sa dajú využiť napríklad poznatky o hydrofilnom a hydrofóbnom prírodnom povrchu pri tvorbe obalov budúcnosti, aký vplyv má pH pôdy na pestovanie rastlín alebo ako sa dá téma biodiverzity preniesť do výtvarnej výchovy.

Súčasťou metodických listov sú aj odkazy na príklady dobrej praxe nielen na Slovensku, ale aj vo svete, ktoré ukazujú, že človek dokáže navrhnúť spôsob svojho fungovania citlivo – v súlade s prírodou a bez zbytočného negatívneho vplyvu na ňu. Ktoré z týchto príkladov by sme mali čo najskôr nasledovať? 

Na Slovensku máme aktuálne veľké medzery v ochrane biodiverzity ako takej. Veselo sa tu ťaží drevo nešetrným spôsobom v chránených oblastiach, ktoré sú vzácne nielen z pohľadu európskeho, ale aj svetového dedičstva. Vedci už dávno upozorňujú, že bez ich zachovania (aj v globálnom merítku) bude pre ľudstvo veľmi náročné zabezpečiť pre budúce generácie dôstojné podmienky pre život, pretože majú a budú mať výrazný vplyv na zmiernenie negatívnych účinkov klimatickej zmeny. U nás ide najmä o vzácne lesy a pralesy Karpát, ale aj o systémy mokradí.

V metodike napríklad upozorňujeme aj na význam ponechania „mŕtveho” dreva a princípu nezasahovania v lesoch, kde sa nehospodári. Odkazujeme aj na príklady udržateľného farmárčenia a hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, ktoré využíva nízkouhlíkové procesy, pri zachovaní množstva úrody a súbežnom znižovaní pôdnej erózie. Sú tam aj príklady moderných stavebných diel budúcnosti z udržateľných materiálov, ale aj funkčné opatrenia napríklad na zadržiavanie dažďovej vody, ktoré si školy vedia veľmi jednoducho vytvoriť aj svojpomocne.

V Hurá von! realizujete množstvo kurzov učenia vonku priamo na školách. Ako na inšpirácie k učeniu vonku reagujú učitelia a učiteľky a ako ich využívajú v praxi počas vyučovania?

O naše kurzy učenia vonku je veľký záujem hlavne zo strany základných a špeciálnych škôl, ale najnovšie sa venujeme vo väčšej miere aj výučbe na stredných školách – aj tých odborných. Občas sa s kolegami smejeme, lebo na začiatku kurzu sa približne polovica pedagógov často tvári pochybovačne a nevedia si predstaviť, ako by sa ich aprobácia dala prepojiť s výučbou vonku. Keď im ukážeme príklady aktivít a ucelených hodín v rámci matematiky, dejepisu, geografie, chémie, ale aj informatiky a zároveň si ich vyskúšajú na vlastnej koži, drvivá väčšina zúčastnených sa s nami lúči s úsmevom na tvári a s novými inšpiráciami, ako obohatiť svoje hodiny.

Naša posledná výzva súvisela s prípravou inšpirácií na hodinu účtovníctva a tovaroznalectva a spoločne s pedagógmi obchodnej akadémie sme našli množstvo zaujímavých nápadov, ktoré sa dali pekne preniesť von a obohatiť tak výučbu o nové a zážitkové prvky aj v týchto špecializovaných predmetoch.

Keďže naše kurzy okrem inšpirácií na učenie vonku ponúkajú účastníkom aj priestor na väčšiu kooperáciu a interakciu s kolegami a kolegyňami, často v spätnej väzbe čítame, že kurz mal pre nich aj nádych tímbildingu a wellbeingu a väčšieho prepojenia aj s vedením školy, čo vnímajú ako pridanú hodnotu.

Už len vizuálny kontakt so zeleňou podľa viacerých štúdií pôsobí harmonizujúco na nervovú sústavu a podporuje kreativitu. To je presne to, čo v dnešnej uponáhľanej digitálnej dobe potrebujeme. Spomaliť, hlbšie sa ponoriť do skúmanej témy, zapojiť zmyslové vnímanie a vychutnať si pobyt na vzduchu.

FOTO – Hurá von!

Každý z účastníkov si z kurzu vezme niečo iné, čo mu/jej sedí a vyhovuje, nikoho netlačíme do niečoho, v čom by sa necítil/a komfortne. Hlavným cieľom je inšpirovať pedagógov k hľadaniu prepojení tém, ktoré vyučujú, s praktickou a kreatívnou prácou v teréne.

V Hurá von! dlhodobo spolupracujeme s pani učiteľkami a učiteľmi, ktorí učia vonku pravidelne a tiež zdieľajú svoje inšpirácie iným svojim kolegom. Osobne mám najväčšiu radosť, keď vidím, že absolventi a absolventky našich kurzov sami vedú kurzy učenia vonku v rámci Regionálnych centier podpory učiteľov (RCPU) alebo iného vzdelávania, pričom sa myšlienka podpory tejto formy vzdelávania šíri ďalej.

Aké sú plány v Hurá von! v najbližšom roku a na čo sa pedagógovia a školy v tejto téme môžu tešiť?

Po vydaní novej metodiky nás teraz čaká niekoľko mesiacov v teréne vďaka novej spolupráci so župami. V dvoch z nich vyškolíme stovky pedagógov v téme zážitkového učenia vonku a vzdelávania o klíme, na čo sa veľmi tešíme.

Pripravujeme tiež nový ročník projektu Školy v „oute” do ktorého sa nám tento rok prihlásilo 256 pedagógov a pomaly plánujeme aj tretí ročník jesenného festivalu Hurá von!, ktorý bude venovaný téme inklúzie pri učení vonku. Záujemcovia o účasť na festivale sa môžu tešiť na zaujímavých hostí a tradične kvalitný program. Na jeseň by sme tiež radi predstavili nový rozvojový outdoorový vzdelávací program pre pedagógov, ktorého názov zatiaľ neprezradím. S tímom plánujeme aj spoločný vzdelávací tímbilding v Českej republike, od ktorého očakávame nové nápady a podnety pre naše ďalšie aktivity.

Učenie vonku v rámci Hurá von podporuje spoločnosť IKEA a Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

 

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner