fbpx
Vzdelávanie

Skalickí stredoškoláci pomáhajú škôlkarom. Upratujú autobusovú zastávku aj okolitú prírodu

Vďaka stredoškolákom pribudla v areáli škôlky vtáčia búdka, dažďové záhrady a pracujú aj na kompostéri. Od mesta si „adoptovali“ autobusovú zastávku, ktorú dvakrát ročne upratujú. Učiteľky do učiva zapracovali aj ďalšie environmentálne témy a žiakov vedú k učeniu vonku, láske k prírode a vzájomnej pomoci.


Učia sa v prírode

Hranie sa vonku je pre deti v materských školách obvyklé, v tejto skalickej sa však deti vonku nielen zabávajú, ale aj učia. „Príroda je súčasťou celodenných aktivít dieťaťa. Začíname od základov – charakteristických znakov prírody, priebehu rôznych prírodných javov až po jednoduché detské experimenty. Je to naozaj založené na zážitku a priamom pozorovaní,“ opisuje Mária Masárová, zástupkyňa riaditeľky Materskej školy Hviezdoslavova v Skalici.

Škôlkarom sa navyše venujú žiaci zo skalickej Strednej odbornej školy strojníckej (SOŠS), pre ktorých je to forma výučby. Keďže stredoškoláci majú množstvo povinných predmetom a plné učebné osnovy, na envirovýchovu ako samostatný predmet neostáva čas. Učiteľka praktického vyučovania Jana Morávková a majsterka odborného výcviku Marta Pertlová preto témy o životnom prostredí zakomponovali do odborného výcviku. Do vyučovania začlenili množstvo príkladov, ako sa dá vykompenzovať záťaž, ktorú strojársky priemysel vytvára na životné prostredie. Študentom tiež umožnili pracovať na spoločných predmetoch na školskom dvore. „Odborný výcvik robia vonku v prírode. U dievčat je to ťažšie, pretože tie sa učia väčšinou v dielňach,“ priznáva Pertlová.

Odborný výcvik robia vonku v prírode. U dievčat je to ťažšie, pretože tie sa učia väčšinou v dielňach.

Kompostér a dažďová záhrada

Stredoškoláci si tiež svojpomocne postavili kompostér z paliet. „Sú šikovní, vedia vziať do ruky vŕtačku či pílu a majstrovať bez akéhokoľvek nákresu,“ chváli svojich žiakov majsterka.  Aj na pozemku materskej školy už majú vyhradené miesto, kde bude stáť budúci kompostér. Ten spravia takisto žiaci strojníckej školy.

„Na strojníckej škole nám vybudovali aj dažďové záhrady, ktoré finišujeme. Je to gro nášho akčného plánu v programe Zelená škola. Ostáva nám už len vysadiť rastlinky,“ hovorí o spolupráci Mária Masárová zo spriatelenej skalickej škôlky. K dažďovým záhradám, ktoré slúžia na zmiernenie sucha, pribudne aj domček so zelenou strechou a meteostanicou, ktorými sa škôlka inšpirovala vo Vzdelávacom centre Zaježová.

FOTO -SOŠ

Učiteľky sa so zástupkyňou riaditeľky materskej školy zhodujú na tom, že k enviro-aktivitám ich inšpirovali najmä projekty, mimovládnej organizácie Živica, Zelená škola a Elektroodpad dopad. Strojnícka škola je súčasťou Zelenej školy šesť rokov. Počas nich zaviedli na škole aj nádoby na triedenie odpadu a odovzdali do zberu  asi tisíc vybitých žiariviek.

Sú šikovní, vedia vziať do ruky vŕtačku či pílu a majstrovať bez akéhokoľvek nákresu.

Materská škola je zapojená v programe Zelenej školy dva roky. „Pamätám si, že ako prvé sme sa rozhodli odstrániť z areálu pneumatiky, v ktorých rástli kvety. Miesto pneumatík sme vytvorili drevené záhony. Kvetiny sme nezničili, ale presunuli na iné miesto. Vyvýšené záhony sme vytvorili v spolupráci so strojníckou školou,“ objasňuje Mária Masárová. Stredoškoláci pomohli aj s výrobou vtáčej búdky, ktorá visí na strome v areáli materskej školy. „Bez pomoci strojníckej školy a študentov by sme neboli tam, kde sme,“ dopĺňa.

Novovytvorené kvetinové záhony. FOTO – archív MŠ

Podľa Zuzany Gallayovej zo Zelenej školy sa na SOŠ strojníckej podarilo minimalizovať celkové množstvo odpadu na teoretickom vyučovaní o desať percent a na praktickom vyučovaní o tridsať percent, pričom zaviedli funkčný zber triedeného odpadu. „Ak si niečo žiaci sami naplánujú, tak si to aj s väčšou radosťou zrealizujú a vedia to potom dobre popísať ostatným. Dôležité je, že si pri tom rozvíjajú rôzne kompetencie a učia sa odhadovať svoje limity, pretože ich plány môžu byť idealistické, ale len pri ich realizácii môžu zistiť svoje možnosti,” poznamenáva Gallayová.

Čistia autobusovú zastávku

Posledné štyri roky Pertlová so žiakmi čistí od odpadkov aj autobusovú zastávku pred školou. „Autobusovú zastávku sme si ‚adoptovali‘ od mesta, upratujeme ju dvakrát do roka. Vždy je na nej veľa odpadkov – ohorky od cigariet, fľaše, papiere a podobne,“ menuje majsterka.

FOTO – archív SOŠ

Pracovné pomôcky ako metly, lopaty, vedra či rukavice má k dispozícii škola. Mesto požiadali len o farebné plastové vrecia na triedenie odpadu. Žiaci si počas upratovania obliekajú bezpečnostné vesty. „Nemáme problém zohnať žiakov, ktorí sa chcú pridať na báze dobrovoľnosti. Nikoho do ničoho nenútime, čo žiaci vítajú,“ vysvetľuje majsterka. Pertlová prednedávnom požiadala jedného z poslancov zastupiteľstva, aby mesto na zastávku vyvesilo piktogram so zákazom fajčenia. Tento rok sa k čisteniu zastávky pridajú aj škôlkari.

FOTO – archív SOŠ

Netreba sa báť

Mária Masárová a učiteľky zo SOŠ Strojníckej odkazujú ostatným pedagógom, aby sa nebáli zapojiť do programu Zelená škola. Podľa nich sa netreba zľaknúť finančných položiek a úvodných vzdelávaní na Zaježovej. „Aj keď je od nás Zaježová pomerne ďaleko, dá sa tam dostať a stojí to za to. Tiež je dobré spojiť sa s tými, ktorí si programom už prešli,“ radí Masárová. „Urobíte dobro nielen pre školu, ale aj pre spoločnosť, samého seba a posuniete semienka ľudskosti vyššie,“ ukončuje.

Rozhovor vznikol v rámci projektu Inovácie vo vzdelávaní pre 21. storočie, ktorý podporilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner