fbpx
Vzdelávanie

Prečo “len učiť” o životnom prostredí nestačí?

„Považujem za kľúčové, aby súbežne s vyučovaním environmentálnych tém, zároveň prebiehali reálne zmeny na škole na znižovanie uhlíkovej stopy. Inak deti naučíme, že reči sa hovoria a chlieb sa je,“ hovorí expertka na environmentálnu výchovu a lektorka zo Zelenej školy Zuzana Gallayová. Ako do vyučovania zaradiť environmentálne témy zmysluplne? Dozviete sa v rozhovore aj v pripravovanom kurze Ako na environmentálnu výchovu prakticky?


Tento článok sme pripravili v spolupráci s Komenského inštitútom

Neustále sa opakuje, že klimatická zmena je tu a treba konať. Že katastrofické scenáre, kde nechávame zničiť planétu, hráme v priamom prenose. No stále sú ľudia, ktorí to všetko dokážu zosmiešniť. Logika hovorí, že antropické vplyvy vyplývajúce aj zo snáh o neustály ekonomický rast, nie sú trvalo udržateľné. Máme v rukách možnosť ovplyvniť to. Formovať myslenie nastupujúcich generácií a učiť ich niekedy naozaj jednoduchými krokmi vnímať ochranu životného prostredia za dôležitú a morálne zodpovednú.

Vďaka nášmu partnerovi 365.bank, ktorá má prívlastok „zelená“ banka prinášame učiteľom online vzdelávací projekt Učitelia v Akcii, v rámci ktorého majú pedagógovia možnosť získať praktické vedomosti využiteľné priamo vo výučbe. V mesiaci apríl ide o ucelený mesačný blok na tému „Ako na environmentálnu výchovu prakticky“, ktorým bude účastníkov sprevádzať lektorka Zuzana Gallayová. Prečítajte si viac o jej skúsenostiach zo škôl, o práci s mladými ľuďmi, prečo to na Slovensku nerobíme dobre a aj o tom, prečo je dôležité enviro témy prepájať medzi jednotlivými predmetmi.

Klimatická zmena sa stala súčasťou našich životov. Je ešte vôbec možné prehliadať jej dopady?

Ako bežní ľudia sa síce tešíme z každého slnečného víkendu, ale kto má záhradu vie, čo znamená, keď tri mesiace na jar neprší. Opakovane suchá tento, minulý, ale aj predminulý rok, najteplejšie roky za ostatných 150 rokov, výnimočné povodňové aj veterné situácie – dlhodobé vedecké pozorovania SHMÚ hovoria jasne. 

Lektorka Zuzana Gallayová. FOTO – Miroslava Sliacka

Prečo je dôležité o týchto témach v škole nielen učiť, ale aj ich medzipredmetovo prepájať a prakticky meniť veci?

Žiaci sa o probléme globálneho otepľovania, skleníkovom efekte či kolobehu uhlíka učia na chémii, biológii, geografii – často čiastkovo a bez medzipredmetových súvislostí. Klimatická zmena je problém komplexný, preto je potrebné pre jeho pochopenie vyučovanie aj historických koreňov (dejepis), prebudenie našej osobnej zodpovednosti (etika), možnosti občianskej participácie (náuka o spoločnosti/občianska náuka). Na porozumenie klimatických scenárov sú potrebné znalosti z matematiky, na pochopenie príčin a dôsledkov zas princípy fyziky a podobne. O klimatickej zmene, jej príčinách, dôsledkoch a možných riešeniach sa na našich školách učí celkovo nedostatočne. 

O klimatickej zmene, jej príčinách, dôsledkoch a možných riešeniach sa na našich školách učí celkovo nedostatočne. 

Podľa ministerstva školstva bude environmentálna výchova na školách povinná. Zmení to situáciu?

Môže a nemusí. Som skôr skeptická, nakoľko aj doteraz mali školy možnosť envirotémy učiť ako prierezovú tému. Kto chcel, učil. A v tom vidím možnú slabinu – len pridanie nového predmetu nestačí. Naviac ho bude učiť niekto z tých učiteľov, ktorí sú už teraz na školách.

Podstatou našej práce na Živici je metodicky pomáhať učiteľom, vzdelávať ich v envirotémach, konzultujeme ich snahy o zmeny vo vyučovaní. Máme mnohých inšpiratívnych učiteľov a učiteľky, ktoré robia praktickú environmentálnu výchovu. Naozaj si vážim ich silu, nadšenie a vytrvalosť. Niektorí už teraz zvolili cestu samostatného predmetu, väčšina využíva medzipredmetové vzťahy. Po rokoch spolupráce so školami sa celkom obávam, aby sa environmentálna výchova nestala „doplnkom“ k niekoho úväzku, podobne ako etika či občianska náuka. To by bola fakt medvedia služba.

Ako spomedzi všetkých problémov súvisiacich so životným prostredím vybrať tie, na ktoré môžeme priamo pôsobiť?

V školách mi príde dôležité vyberať témy a problémy životného prostredia, ktoré deti priamo zažívajú, alebo môžu denne pozorovať. Napríklad odpady – je rok 2022 a na mnohých školách sa ani len netriedi odpad, niežeby sa systematicky minimalizoval. Pokiaľ viem, tak ministerstvo školstva nemá zmapované, na koľkých školách sa triedi a minimalizuje odpad. Podobne hospodáranie s vodou, energiou – to sú problémy priamo závislé od technického stavu budov. Nemôžeme deti učiť o energetike a jej vplyve na klimatickú zmenu v triedach, kde nie je možné regulovať teplotu.

Ďalšou oblasťou sú potraviny a ich dodávatelia do školských jedální. Ich uhlíková stopa ako aj množstvo odpadu, nielen z nedojedených obedov, ale aj napríklad jogurtov zo školského mliečneho programu či školského ovocia, je plytvanie prírodnými aj finančnými zdrojmi, pri ktorom vzniká obrovské množstvo odpadu. Situácia je pálčivá.

Považujem za kľúčové, aby súbežne s vyučovaním environmentálnych tém, zároveň prebiehali reálne zmeny na škole na znižovanie uhlíkovej stopy. Inak deti naučíme, že „reči sa hovoria a chlieb sa je.“

Nemôžeme deti učiť o energetike a jej vplyve na klimatickú zmenu v triedach, kde nie je možné regulovať teplotu.

Ako o týchto ťažkých témach hovoriť tak, aby sme nepodľahli pocitom depresie a bezmocnosti?

To je dosť filozofická otázka. Premýšľam nad ňou opakovane. My tú moc máme – vieme robiť veľmi konkrétne opatrenia vo svojom osobnom živote, deti a učitelia v triedach. Napríklad pitný režim vieme zabezpečiť z obyčajného džbánu, v ktorom je voda alebo čaj. Deťom poskytneme šálky alebo poháre. Môžeme uprednostňovať potraviny ťažiskovo od slovenských dodávateľov. Na úrovni obce či mesta študenti s učiteľmi môžu žiadať od zriaďovateľa napríklad kosbu trávnych plôch priaznivejšiu pre opeľovače aj mikroklímu či adaptačné opatrenia na lokálnej úrovni.

Je náročné vedieť fakty o zmene klímy a jej dôsledkoch, a zároveň byť optimistom. Premýšľavam nad tým. Napadá mi, že tak ako lekár musí mať istú pokoru a pochopenie, že chorôb a chorých ľudí je na svete množstvo a nie je v jeho silách zachrániť a pomôcť všetkým, ale pomáha tu a teraz konkrétnemu okruhu ľudí, tak aj pri klimatickej zmene je cesta urobiť maximum, čo vieme a zmieriť sa s tým, že niektoré dôsledky už proste pocítime, lebo je situácia už tam, kde je. Nemalo by nás to paralyzovať. 

FOTO – archív Zelená škola

Aké sú tvoje skúsenosti, majú mladí ľudia záujem o témy ako klimatické zmeny, ochrana životného prostredia, znečistenie?

Pracujem v oblasti environmentálnej výchovy vyše dvadsať rokov. Tému klimatickej zmeny vnímam ostatné 2 – 3 roky výrazne v popredí diskusií, v médiách či v rôznych projektoch. Pracujem s vysokoškolákmi na Technickej univerzite vo Zvolene – s ekológmi aj s ekonómami a pýtajú sa najmä na praktické riešenia.

Je rok 2022 a na mnohých školách sa ani len netriedi odpad, nieže by sa systematicky minimalizoval.

Podľa prieskumu Prezidentskej kancelárie z roku 2021, sa na Slovensku 42 percent mladých ľudí veľmi obáva klimatickej krízy a zároveň si 73 percent myslí, že ľudstvo v starostlivosti o planétu zlyhalo. Myslím, že klimatická zmena dnes už nie je len otázkou záujmu či nezáujmu pre mladých ľudí, ale potreba riešiť jej dôsledky je nevyhnutnou potrebou všetkých rezortov, v ktorých budú mladí pracovať. Našou úlohou je ich na to, čo najviac pripraviť.

Pridajte sa na kurz so Zuzkou aj vy už tento štvrtok: https://www.facebook.com/events/472211801058487/

Vieš uviesť nejaké príklady zo škôl?

Aktuálne sa teším, že sme v rámci projektu Voda pre našu budúcnosť otestovali nový modul kurzu na tému Voda, sucho a klimatická zmena pre školské tímy (učiteľka +  žiaci) z ôsmych Zelených škôl. V týchto dňoch robíme priamo na nich so žiakmi participatívne plánovanie vodných prvkov v školskej záhrade (na zlepšenie mikroklímy), do konca školského roka ich budú realizovať. Následne o suchu a zmenách klímy budú rovesnícky vzdelávať na rôznych predmetoch. Viac informácií nájdete na našom webe.

Študenti Spojenej školy svätej rodiny v Bratislave v rámci témy energia urobili energetický audit školy. Pomohli sme im s termo-snímkovaním budovy, sledovali úniky tepla, merali spotrebu energie v učebniach pri stand-by režime, pripravili odporúčania pre zriaďovateľa na zníženie energetických strát aj s návratnosťou investícií. 

V Základnej škole Trstená pri Hornáde aj v Materskej škole Budovateľská v Prešove znížili množstvo potravinového odpadu v školskej jedálni o dvadsať percent. Takto by sme mohli pokračovať. Príklady postupne predstavujeme na Facebooku Zelená škola.

Náš partner projektu Učitelia v Akcii 365 banka označená tiež ako “ekologická banka roka 2021” sa snaží pretaviť do života každodenné fungovanie s ohľadom na prírodu. Čo podľa teba má potenciál najviac pomáhať takémuto cieľu? Ako v ľuďoch prebudiť záujem o ochranu prostredia v ktorom žijú?

Veta “máme len jednu Zem” je už frázou. Ale je to naozaj tak. Aj v roku 2022 potrebujeme dýchať, piť čistú vodu a mať zdravú pôdu pre produkciu potravín. Stačí uvedomenie si toho, čo je aj v rozprávkach pre škôlkarov ako Tri groše, Zlatý chlieb, Živá voda, a potom krok po kroku hľadať cestu na šťastnejší život skromnejšími materiálnymi prostriedkami.

Projekt Učitelia v akcii vám prinášame vďaka nášmu partnerovi 365.bank.

Profil autora:

V Živici sa venuje globálnemu vzdelávaniu, momentálne pôsobí v Komenského inštitúte. Ku globálnemu vzdelávaniu ju priviedla životná cesta – detstvo strávila na malom ostrove v Stredozemnom mori, neskôr študovala psychológiu na Univerzite Komenského a City University of New York. Dôležitosť globálneho vzdelávania vníma aj vďaka svojej dcére, ktorá je Slovenka indicko – afrického pôvodu, pričom polovica jej rodiny žije v USA.

Názory

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Kým nebude neskoro

Stovky rokov nemáme, potrebujeme zmenu hneď. A veľkú. Práve zníženie emisií metánu by nám k tomu mohlo pomôcť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner