fbpx
Enviro

V zmesových kontajneroch hľadali elektroodpad. Koľko ho tam aktívni žiaci našli?

Žiaci gymnázia a dvoch základných škôl zapojení do programu CEEV Živica Elektroodpad-Dopad analyzovali odpad vysypaný zo zmesových kontajnerov. Na zbernom dvore v Modre v ňom hľadali najmä elektroodpady. Tie sú dôležitou témou aj v ich školách, preto starým mobilom hľadajú nových majiteľov a organizujú pravidelné zbery. Aké boli výsledky odpadového rozboru?


Akčná hodina

Učiteľka Jana Hrnčiariková zo Základnej školy Šenkvice zo skúseností vie, že žiaci sa najviac naučia na názornej hodine. V rámci projektu Elektroodpad-Dopad sa preto zúčastnili odpadovej analýzy na  zbernom dvore v Modre a spolu s pracovníkmi zberného dvora rozanalyzovali odpad v kontajneroch. 

Ich cieľom bolo zistiť, či ho ľudia správne separujú. Predovšetkým si všímali, či medzi odpadkami nájdu toxický elektroodpad. K analyzovaniu sa pridali aj školáci zo základnej školy a gymnázia v Modre. Všetci si obliekli ochranné odevy a vytriedili tri veľké kontajnery, ktoré pred nich vysypali zamestnanci zberného dvora. 

FOTO – Miroslava Sliacka

Školská skrinka na elektroodpad

„Často máme doma doslova vlastnú skládku toho, čo už nikdy nevyužijeme. Chcela som dostať túto tému do povedomia, a preto som zapojila našu školu do projektu Elektroodpad-Dopad,“ nadšene vysvetľuje učiteľka Jana. V škole sa tejto téme nielen venujú na vyučovacích hodinách, ale organizujú aj pravidelné zbery elektroodpadu. 

FOTO – Miroslava Sliacka

Vymysleli tiež skrinku na staré – doma nájdené a už nevyužívané prístroje, ktoré sú ešte funkčné. Deti ich tam nosia, čím im pomáhajú nájsť nový život. „Je to zaujímavé najmä pre deti z prvého stupňa, ktoré ešte nemajú vlastné mobily a tam si nejaké nájdu, používajú ich napríklad ako fotoaparáty,“ objasňuje učiteľka. 

S nevytriedeným elektroodpadom strácame vzácne suroviny

Podľa Organizácie Spojených národov vyprodukujeme v priemere 7,6 kilogramu elektronického odpadu na osobu ročne. Na Slovensku ho vyhodíme dokonca ešte viac, a to 8,5 kilogramov. Miera recyklácie elektroodpadu pritom predstavuje celosvetovo len približne 17 percent. Analýza odpadu v Modre ukázala, že Slovensko, aj napriek dobrej infraštruktúre,  s najväčšou pravdepodobnosťou v tomto smere zaostáva. 

FOTO – Miroslava Sliacka

„Elektroodpad je problémom, pretože obsahuje veľa prvkov, ktoré keď sa dostanú do životného prostredia, vedia kontaminovať pôdu a vodu. Zároveň mnohé z týchto prvkov vedia byť recyklovateľné, čím strácame drahú druhotnú surovinu, z ktorej môžeme vyrábať nové spotrebiče a nemusíme po ne chodiť na druhý koniec planéty, kde sa ťažia,“ vysvetľuje koordinátorka projektu CEEV Živica Elektroodpad-Dopad Lesanka Blažencová.

5 % zmesáku tvorí elektroodpad

Všetky tri vysypané kontajnery v zbernom dvore v Modre určené na zmesový komunálny odpad boli plné odpadu, ktorý do nich nepatrí, vrátane elektroodpadu. Toho tam žiaci našli približne päť percent.

Elektroodpad je problémom, pretože obsahuje veľa prvkov, ktoré keď sa dostanú do životného prostredia, vedia kontaminovať pôdu a vodu. Zároveň mnohé z týchto prvkov vedia byť recyklovateľné, čím strácame drahú druhotnú surovinu.
FOTO – Miroslava Sliacka

„Analyzovali sme dva kontajnery, ktoré do zberného dvora doviezli z rekreačnej oblasti Harmónia a zo sídliska, ktoré býva už tradične problematické. Všetky kontajnery boli  pôvodne umiestnené  na stojiskách, ktoré nie sú uzavreté a často v nich preto nachádzame aj veľké množstvo odpadu, ktorý v komunálnom odpade nemá čo robiť,“ špecifikuje Kristína Čechová, referentka odboru životného prostredia na Mestskom úrade v Modre.

V kontajneroch sa našli všetky zložky, ktoré sa majú na základe zákona povinne triediť, teda sklenené fľaše, plechovky, tetrapaky, papier, plasty, odpad zo záhrad, kuchynský odpad, stavebný odpadu, ale aj elektroodpad. „Našli sme napríklad dve žiarivky, jednu baterku a čo je najhoršie, aj torzo rozobratého automobilu. Žiaľ, smutné a ťažko pochopiteľné je, že sa v zmesovom komunálnom odpade nachádzali aj zálohované PET fľaše a plechovky s označením Z,“ dodáva Čechová.  

FOTO – Miroslava Sliacka

„Dnešná analýza len potvrdila trendy a teda, že v zmesovom odpade nachádzame dve až sedem percent elektroodpadu, ktorý tam nepatrí. Treba však dodať, že pred desiatimi rokmi toho bolo podstatne viac, čiže povedomie obyvateľstva sa zlepšuje. Naša spoločnosť podporuje rôzne edukačné programy, ako napríklad tento so Živicou. Vzdelávame mladú generáciu, ktorá často potiahne aj rodičov,“ vysvetľuje Jozef Kozák, výkonný riaditeľ spoločnosti SEWA, ktorá posúva vyzbieraný elektroodpad zo školy na ďalšie použitie. 

Deti učia deti 

Na Základnej škole v Šenkviciach funguje rovesnícke vzdelávanie a teda, že deti o téme vzdelávajú iné deti. Aj keď ešte pred časom v triedach vôbec netriedili odpad, po zapojení sa do projektu s tým CEEV Živica začali.

FOTO – Miroslava Sliacka

„Naši spolužiaci dostali za úlohu pozrieť doma skrine a doniesť to, čo už nepoužívajú. Doniesli teda diaľkové ovládače, fotoaparáty, rýchlovarné kanvice, pekárničky, fény, kalkulačky a všeličo iné,“ vraví ôsmačka Nikola Lančaričová. „My sme im robili prezentácie, vysvetľovali spolužiakom čo je elektroodpad, a prečo je dôležité ho správne recyklovať. Túto tému sa snažíme šíriť, ako sa len dá,“ dopĺňa ju jej spolužiačka Eliška Nováková.


 Projekt  Elektroodpad-Dopad sa realizuje vďaka podpore spoločnosti SEWA.

Profil autora:

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.

Názory

Andrea Uherková

Prírodný cintorín nie je len alternatíva

Keď sme v roku 2017 ako Živica zakladali s mestom Zvolen prvý prírodný cintorín na Slovensku, prezentovali sme ho ako alternatívu voči tomu konvenčnému. Ako voľbu pre ľudí, ktorí hľadajú inú cestu. Takú, ktorá ide ruka v ruke s rešpektom voči prírode i ľuďom. Mysleli sme si, že vo Zvolene pôjde skôr o nadčasovú a okrajovú záležitosť, ktorá si bude nachádzať cestu k verejnosti pomaly. Zrejme sme však neodhadli pripravenosť spoločnosti na túto možnosť.

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner