fbpx
Enviro

V zmesových kontajneroch hľadali elektroodpad. Koľko ho tam aktívni žiaci našli?

Žiaci gymnázia a dvoch základných škôl zapojení do programu CEEV Živica Elektroodpad-Dopad analyzovali odpad vysypaný zo zmesových kontajnerov. Na zbernom dvore v Modre v ňom hľadali najmä elektroodpady. Tie sú dôležitou témou aj v ich školách, preto starým mobilom hľadajú nových majiteľov a organizujú pravidelné zbery. Aké boli výsledky odpadového rozboru?


Akčná hodina

Učiteľka Jana Hrnčiariková zo Základnej školy Šenkvice zo skúseností vie, že žiaci sa najviac naučia na názornej hodine. V rámci projektu Elektroodpad-Dopad sa preto zúčastnili odpadovej analýzy na  zbernom dvore v Modre a spolu s pracovníkmi zberného dvora rozanalyzovali odpad v kontajneroch. 

Ich cieľom bolo zistiť, či ho ľudia správne separujú. Predovšetkým si všímali, či medzi odpadkami nájdu toxický elektroodpad. K analyzovaniu sa pridali aj školáci zo základnej školy a gymnázia v Modre. Všetci si obliekli ochranné odevy a vytriedili tri veľké kontajnery, ktoré pred nich vysypali zamestnanci zberného dvora. 

FOTO – Miroslava Sliacka

Školská skrinka na elektroodpad

„Často máme doma doslova vlastnú skládku toho, čo už nikdy nevyužijeme. Chcela som dostať túto tému do povedomia, a preto som zapojila našu školu do projektu Elektroodpad-Dopad,“ nadšene vysvetľuje učiteľka Jana. V škole sa tejto téme nielen venujú na vyučovacích hodinách, ale organizujú aj pravidelné zbery elektroodpadu. 

FOTO – Miroslava Sliacka

Vymysleli tiež skrinku na staré – doma nájdené a už nevyužívané prístroje, ktoré sú ešte funkčné. Deti ich tam nosia, čím im pomáhajú nájsť nový život. „Je to zaujímavé najmä pre deti z prvého stupňa, ktoré ešte nemajú vlastné mobily a tam si nejaké nájdu, používajú ich napríklad ako fotoaparáty,“ objasňuje učiteľka. 

S nevytriedeným elektroodpadom strácame vzácne suroviny

Podľa Organizácie Spojených národov vyprodukujeme v priemere 7,6 kilogramu elektronického odpadu na osobu ročne. Na Slovensku ho vyhodíme dokonca ešte viac, a to 8,5 kilogramov. Miera recyklácie elektroodpadu pritom predstavuje celosvetovo len približne 17 percent. Analýza odpadu v Modre ukázala, že Slovensko, aj napriek dobrej infraštruktúre,  s najväčšou pravdepodobnosťou v tomto smere zaostáva. 

FOTO – Miroslava Sliacka

„Elektroodpad je problémom, pretože obsahuje veľa prvkov, ktoré keď sa dostanú do životného prostredia, vedia kontaminovať pôdu a vodu. Zároveň mnohé z týchto prvkov vedia byť recyklovateľné, čím strácame drahú druhotnú surovinu, z ktorej môžeme vyrábať nové spotrebiče a nemusíme po ne chodiť na druhý koniec planéty, kde sa ťažia,“ vysvetľuje koordinátorka projektu CEEV Živica Elektroodpad-Dopad Lesanka Blažencová.

5 % zmesáku tvorí elektroodpad

Všetky tri vysypané kontajnery v zbernom dvore v Modre určené na zmesový komunálny odpad boli plné odpadu, ktorý do nich nepatrí, vrátane elektroodpadu. Toho tam žiaci našli približne päť percent.

Elektroodpad je problémom, pretože obsahuje veľa prvkov, ktoré keď sa dostanú do životného prostredia, vedia kontaminovať pôdu a vodu. Zároveň mnohé z týchto prvkov vedia byť recyklovateľné, čím strácame drahú druhotnú surovinu.
FOTO – Miroslava Sliacka

„Analyzovali sme dva kontajnery, ktoré do zberného dvora doviezli z rekreačnej oblasti Harmónia a zo sídliska, ktoré býva už tradične problematické. Všetky kontajnery boli  pôvodne umiestnené  na stojiskách, ktoré nie sú uzavreté a často v nich preto nachádzame aj veľké množstvo odpadu, ktorý v komunálnom odpade nemá čo robiť,“ špecifikuje Kristína Čechová, referentka odboru životného prostredia na Mestskom úrade v Modre.

V kontajneroch sa našli všetky zložky, ktoré sa majú na základe zákona povinne triediť, teda sklenené fľaše, plechovky, tetrapaky, papier, plasty, odpad zo záhrad, kuchynský odpad, stavebný odpadu, ale aj elektroodpad. „Našli sme napríklad dve žiarivky, jednu baterku a čo je najhoršie, aj torzo rozobratého automobilu. Žiaľ, smutné a ťažko pochopiteľné je, že sa v zmesovom komunálnom odpade nachádzali aj zálohované PET fľaše a plechovky s označením Z,“ dodáva Čechová.  

FOTO – Miroslava Sliacka

„Dnešná analýza len potvrdila trendy a teda, že v zmesovom odpade nachádzame dve až sedem percent elektroodpadu, ktorý tam nepatrí. Treba však dodať, že pred desiatimi rokmi toho bolo podstatne viac, čiže povedomie obyvateľstva sa zlepšuje. Naša spoločnosť podporuje rôzne edukačné programy, ako napríklad tento so Živicou. Vzdelávame mladú generáciu, ktorá často potiahne aj rodičov,“ vysvetľuje Jozef Kozák, výkonný riaditeľ spoločnosti SEWA, ktorá posúva vyzbieraný elektroodpad zo školy na ďalšie použitie. 

Deti učia deti 

Na Základnej škole v Šenkviciach funguje rovesnícke vzdelávanie a teda, že deti o téme vzdelávajú iné deti. Aj keď ešte pred časom v triedach vôbec netriedili odpad, po zapojení sa do projektu s tým CEEV Živica začali.

FOTO – Miroslava Sliacka

„Naši spolužiaci dostali za úlohu pozrieť doma skrine a doniesť to, čo už nepoužívajú. Doniesli teda diaľkové ovládače, fotoaparáty, rýchlovarné kanvice, pekárničky, fény, kalkulačky a všeličo iné,“ vraví ôsmačka Nikola Lančaričová. „My sme im robili prezentácie, vysvetľovali spolužiakom čo je elektroodpad, a prečo je dôležité ho správne recyklovať. Túto tému sa snažíme šíriť, ako sa len dá,“ dopĺňa ju jej spolužiačka Eliška Nováková.


 Projekt  Elektroodpad-Dopad sa realizuje vďaka podpore spoločnosti SEWA.

Profil autora:

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner