fbpx
Vzdelávanie

EDUŽUR: Vďaka ranným komunitám žiaci doma neriešia známky ale vzťahy, hovorí učiteľ a mentor Peter Humay (+podcast)

Žiaci vedia ráno začať deň bez stresu a otvorená diskusia na rôzne témy je pre nich dôležitá. Ako vie učiteľ vytvárať bezpečný priestor na zhováranie? Prečo sú vzťahy dôležitejšie ako známky? Vypočujte alebo prečítajte si v rozhovore s učiteľom Petrom Humayom, ktorý je učiteľom na Základnej škole Nábrežie mládeže v Nitre a mentorom Komenského inštitútu. Rozhovor je súčasťou série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a tiež mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.


Podcast Edužur pripravujeme vďaka podpore od Nadačného fondu Telekom.

Peťo, kedy si si uvedomil, že by sme v žiakoch mali rozvíjať aj niečo, čo sa nedá overiť testom či známkou?

Táto myšlienka vznikla, keď som začal učiť. Moje nastavenie je, že chcem žiť a robiť veci s chuťou a naplno. Vyžadujem to však aj od študentov a rodičov. Učil som na základnej škole, na gymnáziu v Seredi, ale aj na jazykovej škole. Mám skúsenosti od malých deväťročných žiakov až po dospelých ľudí. S každou skupinou ľudí som si chcel prioritne vytvoriť dobrý vzťah, príjemnú a priateľskú atmosféru. Učenie je efektívne najmä prostredníctvom emócií. Dôležité sú nielen tie pozitívne, ale aj negatívne. Tie sa totiž po pochopení a spracovaní môžu tiež zmeniť na pozitívne.

Na vašej škole ste zaviedli takzvané ranné kruhy, vedel by si nám vysvetliť tento koncept?

Sú darovaným priestorom pre deti, pre mňa a kolegov. Tak to vždy vysvetľujem v septembri na začiatku roka študentom a ich rodičom. Na ranných kruhoch si o ôsmej ráno so žiakmi v rámci triedy sadneme do kruhu. Cieľom je, aby pochopili, že sme si rovní. Učiteľ má taký istý hlas ako každé dieťa. Keď zasiahnem do komunity, som v úlohe moderátora a udržujem pozitívnu atmosféru.

Ráno sa začína pomaly. Nie klasicky – napríklad stresom z ústnej odpovede. Diskutujeme na ľubovoľnú tému, ktorú si zvolia študenti. Ranné kruhy trvajú pätnásť minút a praktikujú sa u nás každý deň. Takto už fungujeme pár rokov.

FOTO – Peter Humay

Koľko asi?

Teraz je to už piaty rok. Som veľkým podporovateľom týchto komunít. Každú minútu si chcem užiť. Aj keď ráno niekedy vykročím zlou nohou, deti mi ho vedia napraviť diskutovaním o milej téme.

Ráno sa začína pomaly. Nie klasicky – napríklad stresom z ústnej odpovede. Diskutujeme na ľubovoľnú tému, ktorú si zvolia študenti. Ranné kruhy trvajú pätnásť minút a praktikujú sa u nás každý deň.

Triedni učitelia sa vždy zúčastňujú týchto komunít?

Keď môžem, tak idem na ranný kruh ako triedny učiteľ. Zastúpiť vedia triedneho učiteľa napríklad vychovávateľky a vychovávatelia. Sú nachystaní viesť komunity v im zverenej triede.

Vnímajú žiaci, ich rodičia a tvoji kolegovia ranné kruhy pozitívne?

Väčšinou áno. Reakcie detí sú priamo úmerné tomu, ako učiteľ dokáže viesť ranné kruhy. Ak im verí, žije pre nich a vidí v nich zmysel, dokáže to preniesť na deti a aj na rodičov. Keď sa potom mama po príchode dieťaťa zo školy pýta, čo sa dialo cez deň, dieťa síce najprv odpovie „nič“, ale potom pokračuje. Povie aj o tom, čo sa stalo na ranných kruhoch a čo ho zaujalo. Deti komunitami žijú a doma poobede neriešia známky, ale vzťahy.

Kolegovia si na to zvykli tiež?

Prvé reakcie boli rôzne, niektoré boli neutrálne. Učitelia mali z toho prirodzene aj strach. Vždy keď na škole zavádzame niečo nové, premýšľajú nad tým, či to zvládnu. Úvodné obavy sa po čase pominuli a cez odozvu detí začali byť prijímané pozitívne.

Deti komunitami žijú a doma poobede neriešia známky, ale vzťahy.

Dohliada niekto na obsah ranných komunít? Asi by mali mať spoločnú víziu…

Ranné komunity boli pred piatimi rokmi ešte v plienkach. S vtedajšou školskou psychologičkou Luciou Sabovou sme dali dokopy informácie o tom, ako sa komunity vedú. Tiež sme kolegom poskytovali rady. S angličtinármi sme dali dokopy aktivity, ktoré boli medzi žiakmi úspešné. Zverejňovali sme ich na školskej stránke, aby boli dostupné aj pre rodičov.

Po štyroch rokoch sme cítili potrebu niečo zmeniť. Na konci augusta, keď sa učitelia už pripravujú na školu, sme urobili workshopy. Diskutovali sme o nových témach a o tom, ako ich budú vnímať deti.

Mal som z toho celkom strach. Lektorovanie je mojou záľubou, ale robím to najmä na iných školách. Bola výzva lektorovať mojich kolegov. Keď som však potom na začiatku septembra videl, s akým nadšením vymýšľajú nové aktivity pre deti, bol to skvelý pocit. Živé workshopy mali podľa mňa veľký význam.

Keď som však potom na začiatku septembra videl, s akým nadšením vymýšľajú nové aktivity pre deti, bol to skvelý pocit. Živé workshopy mali podľa mňa veľký význam.

Čomu sa venujete na workshopoch pre učiteľov?

Najprv vysvetľujeme, ako začať. Prvé týždne by som sa venoval triednym pravidlám. To znamená, ako sa chceme cítiť a správať jeden k druhému. Potom vždy pokračujem vysvetlením piatich životných zásad. Je to dôvera, úcta, aktívne počúvanie, pravdivosť alebo otvorenosť a najlepší osobný výkon. Vďaka nim trieda nefunguje na základe príkazov. Odrazu stačí žiakovi v krátkosti naznačiť, aby hovoril potichu, alebo naňho žmurknúť a pochopí to. Keď si žiaci osvoja spomínaných päť zásad, na ranných kruhoch nemusíme riešiť výchovu. Môžeme sa sústrediť na zaujímavé diskusie o rôznych témach.

Spomenul si, že na ranných kruhoch je dôležité, cítiť sa rovnocenne. Nechápu to žiaci ako nejakú „mini anarchiu“?

Ani nie. Určite však na žiakov pôsobí to, či máte dobrú učiteľskú povesť. Ide to totiž ruka v ruke s prácou učiteľa. Ranné kruhy treba chápať ako budovanie vzťahov. Záleží na spôsobe, akým so žiakmi komunikujem. Rešpektujem ich názory, nechám ich dohovoriť. Profesor Ivan Štúr z Univerzity Komenského v Bratislave raz povedal, že deti netreba vychovávať, ale úplne stačí ísť príkladom. Veľa vecí od nás navnímajú, kopírujú naše správanie a neskôr riešia rôzne situácie ako my.

Keď si žiaci osvoja spomínaných päť zásad, na ranných kruhoch nemusíme riešiť výchovu.

Triedne pravidlá sú podstatou a tým, vďaka čomu dobre funguje disciplína. Vysvetľujeme si, že slovo má buď žiak, alebo učiteľ a že je dôležité neskákať si do reči. Keď mám niečo proti kamarátovi, nekritizujem ho, vyjadrím sa k tomu, čo urobil. Učíme sa aj rešpektovaniu druhých názorov, keď s niečím žiak nesúhlasí. Tieto pravidlá sú zásady každodenného nažívania a platia ako na žiakov základnej školy, tak na žiakov strednej školy, ale aj dospelých. Ak sa nám podarí žiakov naučiť tieto zásady už na základnej škole, majú vyhraté na dlhé roky dopredu.

FOTO – Peter Humay

Nesú ranné kruhy so sebou aj nejaké riziká a dá sa tam niečo pokaziť?

Spôsob, akým zakomponujeme ranné kruhy do chodu školy, je sám o sebe výzvou a rizikom. Naša pani riaditeľka Katka vo vízii školy zaviedla, že komunity budú od ôsmej do štvrť na deväť ráno každý deň. Preto musela prvú hodinu posunúť na neskôr. Rodičia to zo začiatku vnímali ako problém, pretože ich deti boli dlhšie v škole a nemohli ich vyzdvihnúť skôr. Po pár týždňoch pochopili zmysel komunít a stálo im to za to.

Rodičia to zo začiatku vnímali ako problém, pretože ich deti boli dlhšie v škole a nemohli ich vyzdvihnúť skôr. Po pár týždňoch pochopili zmysel komunít a stálo im to za to.

Trochu väčšie riziko je učiteľ. Nie každý je otvorený a komunikatívny. Práve učiteľ je ten, kto prináša spomínané hodnoty do triedy. Niekto je utiahnutý a nedokáže sa naučiť byť viac otvorený. To však neznamená, že je zlým učiteľom. S pomocou kolegov a školského psychológa sa na tom dá pracovať. Nie je hanba prísť za kolegom a poprosiť ho o pomoc.

Vždy si bol triednym učiteľom a robil ranné kruhy?

Minulý rok som ním nebol prvýkrát. Nevedel som, ako využiť čas. Neskôr som sa ale rozhodol, že budem so súhlasom kolegov chodiť na ich komunity ako hosť. Chcel som sa zamerať na šikanu a nenápadne robiť jej prevenciu. Chcel som odpozorovať komunitu v roli mediátora. Po roku som mal skvelé spätné väzby od kolegov aj od detí. Tí, ktorí sa báli, získali odvahu a pochopili zmysel komunít.

Skúšali ste niekedy zmerať prínos ranných kruhov?

Asi pred dvoma rokmi vedenie školy odmeralo klímu školy, ktorá sa dotýkala aj ranných kruhov. Ukázalo sa, že v triedach, kde sa robili ranné kruhy správne, boli lepšie vzťahy. Zlepšila sa aj komunikácia a vzťahy medzi školou a rodičmi žiakov. Dobrá klíma sa ukázala aj počas pandémie. Najlepšie sa totiž vyučovalo v triedach, kde fungovali vzťahy. Potvrdilo sa, že budovanie vzťahov a ich riešenie je cesta k vytvoreniu dobrej klímy na škole a prevencia väčšiny problémov.

Ranné kruhy boli témou tvojho projektu, keď si bol študentom na Komenského inštitúte. Dnes tento koncept učíš druhých na workshopoch. Čo ti pomohlo najviac na začiatku?

Názov projektu bol Fungujúca triedna komunita. Písal som o tom, že to nie je len o mne a o deťoch. Je to aj o rodičoch, starých rodičoch a aj o kolegoch. Snažil som sa triedu uchopiť ako celok, nielen ako vzdelávanie a výchovu. Na začiatku som mal jeden zážitok, ktorý ovplyvnil môj spôsob výučby na celé roky.

Potvrdilo sa, že budovanie vzťahov a ich riešenie je cesta k vytvoreniu dobrej klímy na škole a prevencia väčšiny problémov.

Hovorí sa, že raz zažiť je viac, ako tisíckrát počuť alebo čítať. Pred piatimi rokmi som navštívil moju bývalú mentorku na Komenského inštitúte, Martušku Pálenikovú. S kolegyňami sme sa išli pozrieť do školy Felix v Bratislave, kde vyučuje. Prišli sme k triede a Martuška povedala: „Počkajte tu, musím sa ísť opýtať žiakov, či súhlasia s tým, aby ste vošli.“ Deti si sadli do kruhu a po jednom sa vyjadrili k tomu, či je to dobrý nápad. Nakoniec sme s ich súhlasom vstúpili.

Vtedy som si prvýkrát skutočne uvedomil, aká je dôležitá komunita. Keby jeden zo žiakov povedal nie, do triedy nevstúpime. Hoci je Félix súkromná škola a má inú podporu, nič nebránilo tomu, aby sme sa ich systémom inšpirovali a zaviedli u nás ranné komunity. Odvtedy odporúčam každému kolegovi, ísť sa pozrieť na inú školu.

Je o tebe známe, že počas ranných komunít nepoužívaš iba pomôcky ako fixky a tabuľu. Je to tak?

Často používame napríklad karty z hry Dixit. Majú na sebe zaujímavé obrázky, ktoré deťom pomáhajú premýšľať nad rôznymi témami. Niektoré ich buď trápia, alebo sa ich týkajú inak. Ďalšou skvelou hrou sú karty z hry Človečina. Je to spoločenská hra, ale dá sa použiť na otvorenie debaty na kruhoch. Podobné sú napríklad karty s názvom Povedz mi o sebe. Minulý rok vydal Komenského inštitút karty Zóna bez šikany. Tie môžu triednym učiteľom pomôcť hovoriť aj o náročných témach v problematike šikanovania.

Kartičky Zóna bez šikany, FOTO – Komenského inštitút

K dispozícii máme však aj pomôcky, ktoré nás nestoja viac peňazí. V triede potrebujeme riešiť priateľstvo, spoluprácu, podraz alebo voľný čas a športovanie, prípadne organizáciu dňa. Žiakov môže učiteľ poprosiť, aby na nejaký lístok napísali témy, ktoré by chceli počas týždňa riešiť. Neskôr jeden zo študentov vylosuje papierik s témami, ktorým sa budeme venovať. Komunity by nemali fungovať tak, že niekoľko rokov robia rovnaké aktivity. V mojej triede som zaviedol aj používanie slova kotva. Je to predmet, ktorý pre študentov znamená viac ako ostatné.

FOTO – Peter Humay

Na čo slúži?

Je to predmet, ktorý si študenti vážia cez nejakú myšlienku a majú voči nemu rešpekt. Keď som učil chalanov hokejistov, používali sme puk. Kto mal puk v ruke, mal slovo. Dodržiavali to, pretože puk pre nich predstavoval hru a zmysel života. Môže to byť hocijaký predmet, ktorý vizualizuje to, že kamarát hovorí a druhí majú počúvať. Znamená to aj dôslednosť.

Ovplyvňujú ranné kruhy prácu na hodinách počas dňa?

Ráno bez stresu prináša iný deň. Študenti zrazu otvorene hovoria o tom, že sa učili menej a nemali čas. Potom sa rozprávame aj o tom, ako zvládať stres. Najlepšie to majú moji kolegovia a kolegyne na prvom stupni. Tí totiž často učia svoju triedu väčšinu hodín okrem jazykov alebo telocviku. Majú tak možnosť pokračovať celý deň v téme, o ktorej sa so žiakmi rozprávali ráno. My na druhom stupni a na stredných školách máme na komunitné aktivity menej času, navyše v triedach učíme len dve či tri hodiny týždenne.

Preberáte na ranných kruhoch aj vážne témy?

Áno. Máme školskú psychologičku, dve špeciálne pedagogičky a aj intervenčný tím, ktoré sú pre nás učiteľov k dispozícii ako podpora. Keď sa bavíme o šikane, strachu a obavách z rôznych vecí, môže sa stať, že sa v rannom kruhu vyskytne dieťa, ktoré v sebe objaví ešte nespracovanú a neprebolenú tému.

Jeho reakcia môže byť emotívna a vypätá. Podľa mňa učiteľ by mal vtedy zachovať chladnú hlavu, debatu ukončiť s veľkou empatiou a reflektovať situáciu. Žiakom vysvetliť, že je úplne normálne takto reagovať a byť smutný. Potom sa individuálne porozprávať s dotknutým dieťaťom. Ak je to vážne, informovať o tom rodiča, ktorý môže zvážiť, či príjme pomoc od našej školskej psychologičky. Platí pravidlo, že ak sa stane takáto situácia, nemali by sme sa hrať na psychológov, ale máme ponúknuť odbornú pomoc.

Platí pravidlo, že ak sa stane takáto situácia, nemali by sme sa hrať na psychológov, ale máme ponúknuť odbornú pomoc.

Čo by si odporučil školám, ktoré by chceli s rannými kruhmi začať?

Zbaľte si batoh a choďte sa inšpirovať tam, kde majú skúsenosti s dobrými rannými kruhmi. Na internete si viete pozrieť veľa materiálov na túto tému, alebo si vyhľadať mentora, ktorý sa tejto téme venuje. Ten vám vie poskytnúť workshop a rady. Potom je to už infekčné. Necháte sa na to nahovoriť a dostanete veľkú chuť, skúsiť to.

Profil autora:

Stredoškolská učiteľka, ktorá rada hľadá odpovede na otázky, súvisiace so vzdelávaním. Baví ju uvažovať s skúmať, čo pri učení (ne)funguje a prečo. Svoje úvahy a nápady overuje v praxi a ak sú použiteľné, rada ich posunie ďalej. Je absolventkou a mentorkou Komenského inštitútu a okrem pedagogiky sú jej vášňou knihy, amatérske divadlo a kráčanie.

Názory

Andrea Uherková

Prírodný cintorín nie je len alternatíva

Keď sme v roku 2017 ako Živica zakladali s mestom Zvolen prvý prírodný cintorín na Slovensku, prezentovali sme ho ako alternatívu voči tomu konvenčnému. Ako voľbu pre ľudí, ktorí hľadajú inú cestu. Takú, ktorá ide ruka v ruke s rešpektom voči prírode i ľuďom. Mysleli sme si, že vo Zvolene pôjde skôr o nadčasovú a okrajovú záležitosť, ktorá si bude nachádzať cestu k verejnosti pomaly. Zrejme sme však neodhadli pripravenosť spoločnosti na túto možnosť.

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner