fbpx
Enviro

Na Slovensku je viac ako osemtisíc nelegálnych skládok, podľa odborníkov ľuďom chýba spoločenská zodpovednosť

Pocit hanby z vytvorenia odpadu je podľa odborníkov jeden z dôvodov, prečo vznikajú nelegálne skládky. Najviac nahlásených skládok je v Bratislavskom kraji, kde sa nachádza aj jedna z najväčších slovenských nelegálnych skládok. Od 90. rokov je pri obci Kuchyňa v okrese Malacky. Na tejto skládke sa v rámci projektu Miesta preč bola pozrieť odborníčka z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky INCIEN Petra Csefalvayová a expert na odpady Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack.


Tento článok ste mohli čítať aj v Denníku N.

Na Slovensku je podľa štatistík mobilnej aplikácie TrashOut, ktorá umožňuje dokumentovať a nahlasovať nelegálne skládky, registrovaných 11 779 čiernych skládok. Vyčistená je takmer tretina (31 percent) z nich.

Odpad z bufetov či autoservisov

Csefalvayová a Brinzík počas natáčania svojej videoreportáže natrafili napríklad na pneumatiky, ktoré sa bezplatne dajú recyklovať v hociktorom pneuservise, ale aj na vyhodený stavebný materiál, detské kočiare, hračky, okná, sedačky, elektroniku, matrac, vaňu či mraziaci box.

Okrem toho tam bolo aj veľké množstvo rovnakých sklenených fliaš a nápojových obalov, čo si Brinzík vysvetľoval tak, že v blízkosti skládky sa môže nachádzať bufet, z ktorého tam odpad vyviezli. Aj pri nájdení veľkých dielov z automobilov sa domnieva, že takto sa svojho odpadu môže zbavovať niektorý z okolitých autoservisov.

„Čo ma extrémne zaskočilo, bol odpad od možných právnických osôb. Nie je možné, aby právnická osoba dokázala celý svoj odpad, produkovaný počas svojej prevádzky, nosiť na čiernu skládku. Nehovoriac o odpadoch z autoservisov, pri ktorých môže ísť o nebezpečné a toxické odpady,“ hovorí Csefalvayová.

Odborníčka na cirkulárnu ekonomiku sa zamýšľa aj nad tým, že všetky veľkoobjemové odpady ako nárazníky a iné časti automobilu, stavebný materiál či nábytok musel dotyčný priviezť nákladným autom.

„Fascinuje ma logistika toho celého. Aby tam niekto takýto obrovský odpad doviezol, musel vynaložiť veľa energie, ktorú mohol radšej využiť na to, aby odviezol odpady na zberný dvor.“ Tam sa navyše za stavebný odpad platí.

Elektronika od podomových zberačov

Ďalším častým odpadom na nelegálnej skládke boli staré elektrospotrebiče. „Z časti vyhodenej elektroniky bolo úplne všetko cenné vybraté, čo signalizuje, že ďalším zdrojom odpadu sú aj podomoví zberači. Zoberú vám chladničku, televízor a kadečo iné, vyberú z toho vzácne kovy, ktoré vedia predať a ktoré majú nejakú hodnotu, a všetko ostatné vyhodia do prírody,“ objasňuje Marek Brinzík.

Podomoví zberači podľa neho nie sú organizované skupiny, ale väčšinou ide o jednotlivcov, ktorí nemajú žiadne povolenie, čo znamená, že vykonávajú nelegálnu činnosť.

Brinzíkov kolega z Natur-Packu Štefan Červenka, ktorý sa špecializuje na elektroodpad, poukazuje aj na to, že podomoví zberači demontujú spotrebiče spôsobom, ktorý nie je technologicky dostatočný. „Robia to doslova na kolene. To znamená, že napríklad z chladničky sa dostane von chlór a flórované uhľovodíky, ktoré zväčšujú ozónovú dieru,“ dopĺňa.

Zvyšky z elektrospotrebičov, ktoré zberači vyhodia, podľa odborníkov končia väčšinou v prírode, blízko chránených území alebo vodného zdroja.

Medzi odpadom Brinzík zaregistroval aj množstvo vyhodených farieb a chemikálií, čím upozorňuje aj na ďalšie riziko, ktoré na skládkach často vzniká. „Naozaj stačí málo, aby to prehrdzavelo a tekutiny vytiekli do zeme, čo môže ohroziť jednak pôdu, ale aj podzemné zásoby pitnej vody.“

Okrem možného znečistenia vody upozorňuje aj na riziko požiaru, chemikálie sú horľavým odpadom, ktorý sa podľa neho môže ľahko vznietiť aj pod vplyvom slnečného svetla.

FOTO – NATUR-PACK a INCIEN

Čakajú za kamerami

Skládka pri obci Kuchyňa je podľa odhadov približne päťsto metrov dlhá a dvadsať metrov široká. Susedí s Leteckou základňou Malacky. V roku 2020 bývalý starosta Róbert Bujna pre televíziu Markíza povedal, že na možných prístupových cestách „osadili dopravnú značku zákaz vjazdu a vytvorili mechanické prekážky na znemožnenie príjazdu“.

Naozaj stačí málo, aby to prehrdzavelo a tekutiny vytiekli do zeme, čo môže ohroziť jednak pôdu, ale aj podzemné zásoby pitnej vody.

Podľa aktuálnej starostky Miroslavy Fraňovej tieto opatrenia stále platia. Okrem mechanických prekážok oblasť monitorujú a od októbra minulého roka čakajú, kým im Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) schváli kamerový systém.

„Potrebujeme len súhlasné stanovisko, aby sme mohli začať realizovať kamerový systém,“ vysvetľuje.

Podľa zákona o odpadoch má obec na svoje náklady odstrániť nezákonne umiestnený komunálny a drobný stavebný odpad, na čo Fraňová reaguje, že skládka je evidovaná v registri environmentálnych záťaží, ktoré rieši štát. Vysvetľuje aj to, že prebieha samostatné konanie, ktorého účastníkmi sú okrem Okresného úradu Bratislava aj Okresný úrad Malacky, ozbrojené sily a verejná správa. Konaním by sa mal určiť pôvodca, ale aj zneškodňovateľ odpadu.

FOTO – NATUR-PACK a INCIEN

Žiadna zodpovednosť

Odborníčka na cirkulárnu ekonomiku Csefalvayová si myslí, že tisíce čiernych skládok na Slovensku súvisia s nedostatočnou spoločenskou zodpovednosťou. „Skládka v Kuchyni je krásnym zrkadlom Slovenska. Slováci sa riadia tým, že o to, čo sa nachádza na ich dvore, sa postarajú, ale to, čo sa nachádza za ich bránou, nie je ich zodpovednosť,“ hodnotí.

Brinzík nadväzuje, že dobrým príkladom sú aj záhradkárske oblasti. „V záhradke majú všetci ,vypulírované‘, piplú sa s každou rastlinkou. No skoro 95 percent záhradkárskych oblastí má za sebou katastrofálne čierne skládky.“

Chýbajúca spoločenská zodpovednosť podľa Csefalvayovej môže prameniť aj z predchádzajúcich režimov na Slovensku. „Absolútne nerozumieme pointe spoločenskej zodpovednosti voči niečomu, čo je mimo našej osobnej zóny. Povedzme si, že ani za komunizmu nebol odpad témou. Mali sme jeden kýblik, ktorý sme chodili vysypať niekde von do jednej nádoby,“ vraví.

FOTO – NATUR-PACK a INCIEN

Medzi dôvodmi spomína aj pocit hanby z vytvorenia odpadu. „Cítime sa vinní, že sme vytvorili odpad. Myslíme si, že bude lepšie, keď sa nepriznáme. No odpad tvoríme všetci, a preto by sme si ho mali priradiť do svojich denných aktivít,“ vyzýva odborníčka na cirkulárnu ekonomiku.

Absolútne nerozumieme pointe spoločenskej zodpovednosti voči niečomu, čo je mimo našej osobnej zóny.

Súhlasí aj Brinzík, ktorý hovorí: „Nechceme ukazovať prstom, že sú zlí iba tí, ktorí tvoria odpad. To nie je téma. Naopak, témou má byť to, že ak tvoríme odpad, máme za to prebrať zodpovednosť.“

Na otázku, či ľudí nemôžu odrádzať poplatky na zbernom dvore, Csefalvayová hovorí, že tie nepredstavujú vysoké finančné náklady, ktoré by dokázali zruinovať rozpočet. „Ľudia si radšej povedia, že na zberný dvor nepôjdu. Možno sa nechcú dostať do kontaktu s ďalšími inštitúciami, nemajú na to čas, ľudí alebo agendu. Radšej to vyriešia nelegálne a anonymne.“

Možným dôvodom nedbanlivosti ľudí je podľa Brinzíka aj chýbajúca kontrola. Kamerové systémy či fotopasce by podľa neho mohli predchádzať vzniku nelegálnych skládok. „Nie sú až také nákladné. Dokonca existujú aj také, ktoré vedia zaznamenávať vo veľkom rozlíšení, pričom sa zapínajú len na pohybujúci sa objekt, čo znamená, že iba vtedy, keď na miesto príde napríklad vozidlo alebo človek.“

Petra Csefalvayová a Marek Brinzík. Foto – NATUR-PACK a INCIEN

Čo môže robiť verejnosť?

Aj verejnosť môže podniknúť kroky proti nelegálnym skládkam. Jednou možnosťou je nahlasovanie cez spomínanú aplikáciu Trashout.

Podľa Csefalvayovej sa občania môžu obrátiť s písomným podnetom aj na príslušný okresný úrad a jeho odbor starostlivosti o životné prostredie. Podnet môžu poslať aj konkrétnej obci, ktorej sa týka.

„V prípade, že tieto orgány vo veci nekonajú, alebo nie ste spokojný s tým, ako vyriešili váš podnet, pošlite svoje zistenia na Slovenskú inšpekciu životného prostredia – Odbor inšpekcie odpadového hospodárstva, miestne príslušné oddelenie Policajného zboru alebo na Prezídium policajného zboru – Úrad kriminálnej polície, odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality v Bratislave,“ uvádza sa v manuáli na webovej stránke občianskeho združenia Priatelia Zeme. V manuáli sa nachádza aj vzorový podnet na ohlásenie nelegálnej skládky.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner