fbpx
Enviro

Štyri tipy, ako zbytočne nevyhadzovať jedlo

Ceny rastú, no napriek tomu približne štvrtina potravín končí v koši. Najviac potravín sa vyhadzuje práve v domácnostiach. Pripisuje sa im až polovica z celkového vyprodukovaného potravinového odpadu. Aké sú najčastejšie dôvody pre vyhadzovanie jedla v domácnostiach a ako tomu vieme predísť? 


Prinášame vám tipy od Lucie Grigovej, blogerky Do poslednej omrvinky a Zuzany Madajovej, programovej koordinátorky  z občianskeho združenia Free food, ktoré zazneli v živom vysielaní na našom instagramovom profile cierna_labut. Diskusia je súčasťou série zachráňzvyšky, ktorú pre vás pripravujeme vďaka podpore od Nadácie Tesco.

Štvrtina jedla sa nikdy nezje

Podľa najnovších štúdií približne štvrtina potravín končí v koši. „Štyridsať percent všetkého jedla, ktoré naša pôda vyprodukuje, sa nikdy nezje a prevažne skončí v koši. Pričom pôda ide už teraz nadoraz,“ vysvetľuje Zuzana Madajová z Free Food. 

Potravinami sa plytvá aj na Slovensku. Podľa Zuzany každý Slovák/Slovenka žijúci/a v rodinnom dome vyhodí približne 60 kilogramov potravinového odpadu za rok. V bytových domoch je to až 82 kilogramov na osobu. „Bavíme sa len o komunálnom odpade, nie o skompostovanom alebo vyhodenom odpade do nádoby určenej na bioodpad. Toto sa do štatistík nezarátava,“ hovorí koordinátorka Free Food.

Medzi potraviny, ktoré končia najčastejšie v koši patrí ovocie a zelenina. Dôsledkom pandémie, kedy ľudia začali variť viac doma, aj varené jedlo. Na treťom mieste je pečivo a mliečne výrobky. „Prevažne sú to čerstvé potraviny, mäsom sa plytvá najmenej,“ dopĺňa.

Hlavným problémom vyhadzovania potravín podľa Lucie z Do poslednej omrvinky je nedostatok času a neorganizovanosť nákupov. „Nemáme čas si premyslieť, čo spravíme so zvyškami. Čas je hlavný faktor. Žijeme rýchle životy. Nie každý má čas sledovať, čo má v chladničke a čo by mal kedy minúť,“ hovorí blogerka Lucia.

Podľa nej je plytvanie potravín dôsledkom štyroch základných oblastí, v ktorých sa často dopúšťame chýb: 1. plánovanie nákupov, 2. nakupovanie, 3. uskladnenie potravín a 4. varenie. 

Žijeme rýchle životy. Nie každý má čas sledovať, čo má v chladničke a čo by mal kedy minúť.

Prečítajte si, ako sa týmto chybám môžete jednoducho vyvarovať aj vy.

1. Plánujte, čo kupujete

Pred nákupom je ideálne vytvoriť si zoznam toho, čo potrebujeme kúpiť. „Pri plánovaní je tiež dobré premyslieť si, aké už máme doma potraviny. Otvoriť chladničku, otvoriť mrazničku, chlebník a pozrieť sa, čo máme doma. Podľa toho dokúpiť len to, čo potrebujeme na to, aby sme minuli to, čo už doma máme,“ radí Lucia. Ďalšou radou, ktorou by sme sa podľa Lucie mali riadiť je nenakupovať hladní. „Vtedy siaha človek väčšinou po nezdravých potravinách a tiež toho nakúpi zbytočne veľa.“

FOTO – freepik.com

Sú druhy potravín alebo spôsoby ich spracovania, ktorým by sme sa radšej mali úplne vyvarovať? Lucia hovorí, že najprv napríklad nerozumela vaničkám s predkrájanou zeleninou na vývar. „Najprv sa mi to nepáčilo, ale moja babička si ju kupovala, pretože žila sama. Keby si kupovala všetku zeleninu v celku, nezjedla by ju a skončila by v koši,“ hovorí Lucia s tým, že treba rozlišovať, kedy je pre nás aký produkt vhodný. Zuzana odporúča nekupovať nakrájaný chlieb, pokiaľ ho nedáte rovno do mrazničky a nekupovať potraviny v množstevných zľavách alebo XXL baleniach. „Úplne najlepšie je kupovať potraviny na váhu a do vlastných obalov.”

FOTO – freepik.com

2. Skladujte potraviny správne

Potraviny často vyhadzujeme len preto, že ich zle skladujeme. Hlavným problémom zlého uskladnenia potravín je neorganizovanosť a neprehľadnosť chladničiek, do ktorých potraviny ukladáme. Uskladniť potraviny do chladničky by sme mali tak, aby sme v nej mali prehľad. Jednotlivé druhy potravín je potrebné od seba oddeliť, napríklad mliečne výrobky od zeleniny a ovocia. Ak máme pootvárané potraviny ako syry, šunky mali by sme mať na ne špeciálny box. Tiež je dobré mať potraviny v priehľadných nádobách, aby sme s nimi mali vizuálny kontakt,“ hovorí Lucia.

FOTO – freepik.com

Pomôcť správnemu uskladneniu môžu okrem priehľadných nádob podľa Zuzany aj voskové obrúsky. Do tých by sme mali baliť napríklad tvrdé syry, ktoré nie je vhodné vkladať do pôvodného obalu. Ten sa  už nedá poriadne uzavrieť a tým sa šíria rôzne patogény do celej chladničky. Voskový obrúsok je podľa nej tiež efektívnym riešením, ako uložiť nastrúhané zvyšky mrkvy alebo inej zeleniny či ovocia. Zabalením do voskového obrúska zostanú tieto zvyšky naďalej čerstvé, a tak sa dajú neskôr použiť do varenia. „Veľa ľudí voskové obrúsky používa aj ako prikrývku na misku. Existujú aj voskové obrúsky na chlieb,“ dodáva.

Úplne najlepšie je kupovať potraviny na váhu a do vlastných obalov.

Chybou skladovania potravín je podľa Lucie a Zuzany tiež vkladanie zeleniny do chladničky, pričom nie každá je určená na skladovanie v chlade.  „Napríklad paradajky, banány či avokáda sú typ surovín, ktoré nemajú radi chlad. Ak ich dáte do chladu a sú nezrelé, tak sa spomalí ich proces dozrievania. Chladom stratia vôňu a chuť. Z tohto hľadiska je lepšie ich v chladničke nemať,“ hovorí Lucia. Avokáda a banány je ideálne skladovať pri izbovej teplote, kde potrebujú dozrieť. „Ani vodnaté zeleniny ako baklažán a uhorka nepatria do chladničky,“ vysvetľuje Zuzana.

Ďalšou často vyhadzovanou potravinou je pečivo. Aj tu vie pomôcť jeho správne skladovanie. Podľa Lucie sa v mikroténových vreckách nemá kde vypariť voda a v kombinácii s teplom v nich vzniká ideálne prostredie pre vznik plesne. „Ak chceme plesniveniu predísť, tak je super používať bavlnené a prírodné vrecká. No v nich zase môže pečivo rýchlejšie stvrdnúť. Ak nie ste za eko varianty, tak je dobré pečivo minúť do dvoch dní. Tvrdšie pečivo môže poslúžiť na hranky alebo žemľovku,“ radí Lucia. Pri mrazení pečiva blogerka nevidí žiaden problém. „Ak sa nestane, že človek dá pečivo do chladničky a vytiahne ho o polroka.“ Podľa nej je najlepšie pečivo mraziť čerstvé. Staršie zamrazené pečivo je zase vhodné  naporciovať na plátky alebo kocky, aby sa dalo ľahšie rozmraziť. „Z takéhoto pečiva sú skvelé krutóny,“ hovorí.

Zuzana sa zase podelila, ako zo staršieho šalátu vieme získať naspäť chrumkavý a čerstvý: „Šalát sa dá zachrániť tak, že ho dáte do misky s vodou a tú dáte do chladničky.“ Dôležité tiež je čerstvé ovocie a zeleninu umývať až tesne pred použitím a nie pred skladovaním.

Z času na čas je tiež podľa Lucie dôležité v chladničke a špajzi urobiť „inventúru“. Pravidelným triedením chladničky sa vyhneme potravinám po záruke a tým, ktoré sú plesnivé alebo zhnité. 

3. Varte zo zvyškov

Množstvo potravinového odpadu vzniká počas varenia. Často napríklad neodhadneme množstvo a uvaríme priveľa surovín, ktoré nevieme minúť. Medzi tieto suroviny patria najmä cestoviny, zemiaky a ryža. Z toho dôvodu je podľa Lucie dobré si odsledovať, koľko suchej potraviny potrebujeme na osobu a toľko jej uvariť. „Je dobré mať aj záložný plán, keď sa náhodou stane, že nám niečo ostane, tak aby sme vedeli čo s tým. Okrem rizota môžem urobiť, napríklad ryžový koláč alebo ryžové placky. Zo zemiakov vieme spraviť zemiakové cesto. Vieme ich tiež pridať do kysnutého cesta. Každá jedna surovina má kopec spôsobov využitia. Len my o nich málo vieme,“ vysvetľuje blogerka, ktorá práve zo zvyškových potravín tvorí kreatívne recepty.

4. Sledujte, čo vyhadzujete

Mnohým sa množstvá vyhodených potravín zo štatistík zdajú prehnané. Ani Lucia tomu neverila, kým potravinový odpad svojej rodiny nezačala sledovať. A to radí všetkým. Do denníka potravín si môžete zapisovať a merať svoj potravinový odpad. Na základe toho uvidíte, ktoré druhy potravín vyhadzujete ako často a možno identifikujete aj dôvody, pre ktoré k tomu u vás dochádza.

FOTO – freepik.com

Projekt #zachráňzvyšky financuje Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Andrea Uherková

Prírodný cintorín nie je len alternatíva

Keď sme v roku 2017 ako Živica zakladali s mestom Zvolen prvý prírodný cintorín na Slovensku, prezentovali sme ho ako alternatívu voči tomu konvenčnému. Ako voľbu pre ľudí, ktorí hľadajú inú cestu. Takú, ktorá ide ruka v ruke s rešpektom voči prírode i ľuďom. Mysleli sme si, že vo Zvolene pôjde skôr o nadčasovú a okrajovú záležitosť, ktorá si bude nachádzať cestu k verejnosti pomaly. Zrejme sme však neodhadli pripravenosť spoločnosti na túto možnosť.

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner