Pred domom, v ktorom už tretí deň nikto nebýva, počuť brechot. Dva psy zostali uväznené v malých neudržiavaných voliérach pozbíjaných z dosiek. Majiteľku domu pred pár dňami odviezli do ústavu sociálnej starostlivosti, psy na pozemku ostali. Bez jedla, vody a bez možnosti voľného pohybu, jeden z nich je priviazaný na reťazi.
Jeden prípad opustených psov v dedine na východe Slovenska ukáže, že naša krajina sa nevie postarať o opustené zvieratá.
Tento článok ste mohli čítať aj v Denníku N
Rodinní príslušníci majiteľky neprejavili o psy záujem. Policajti krátko po príchode oznámia, že na odchyt zvierat nemajú kompetencie, ale že mestská polícia by mala mať odchytovú slučku. Keďže sme však na dedine, tam právomoci polície z najbližšieho mesta nesiahajú.
Navrhujem odstreliť
„Páči sa mi váš záujem o zvieratá, ale ja som pragmatický človek, takže navrhujem psy odstreliť,“ hovorí zasa starosta.
Všetky útulky v okolí sú plné, a tak sa dohodneme so susedom opusteného domu, aby chodil psy kŕmiť, kým nenájdeme náhradné riešenie. Počas nasledujúcich dní dom kúpi nový majiteľ, ktorý podobne ako starosta navrhuje uspanie zvierat veterinárom.
Napokon po mnohých neúspešných telefonátoch s útulkami narazíme na pána Milana, ktorý je ochotný pricestovať aj niekoľko desiatok kilometrov, odchyt zvierat robí vo voľnom čase. „Auto som kúpil minulý rok a do dnešného dňa som najazdil 170-tisíc kilometrov,“ hovorí.
Z kufra vyberie dva obojky, deku a odchytovú slučku. K psom pristupuje s láskou, rešpektom a vôľou pomôcť im. Na otázku, prečo to robí, odpovedá: „Pre dobrý pocit.“ Odchyt netrvá ani pol hodinu. Psy sú naložené v aute a cestujú do obce blízko Michaloviec, kde sa o ne dočasne postará rodina s naozajstnou voliérou a výbehom, kým im nájdu trvalý domov.
Nateraz sú teda zachránené, no mal by ich život závisieť od jednotlivcov, ktorí zvieratám pomáhajú na úkor svojho času a peňazí?
Dostať sa do bytu po zosnulom je ťažké
„Polícia nemá kompetencie na odchyt zvierat. Toto je v pôsobnosti obcí alebo Štátnej veterinárnej správy Slovenskej republiky. Polícia do takýchto situácií môže v osobitných prípadoch zasahovať len v prípade ohrozenia života alebo zdravia osôb,“ vysvetľuje Denisa Bárdyová, hovorkyňa Prezídia Policajného zboru.
Podobný prípad ako v úvode tohto textu riešili aj u Zvieracieho ombudsmana. „Po smrti majiteľa, ktorý už nemal žiadnu rodinu, zostalo zviera opustené a uväznené na pozemku, a to bez akejkoľvek starostlivosti.“ Zavolali k nemu štátnych veterinárov a tí psa previezli do štátnej karanténnej stanice v Martine.
Situácie, keď zostane zviera uväznené na dvore, v dome alebo v byte bez majiteľa, podľa Kataríny Schneiderovej z organizácie Zvierací ombudsman nie sú zriedkavé. „Dostať sa do bytu po zosnulom majiteľovi nie je vôbec jednoduché. Slovenský zákon totiž nemyslí na situáciu, že po zosnulom môžu v domácnosti zostať bezmocné zvieratá, ktoré budú potrebovať pomoc.”
Podľa aktuálnej legislatívy môže do bytu, domu alebo na pozemok, v ktorom sa nachádza zviera odkázané na pomoc, vstúpiť len veterinárny inšpektor. Polícia túto právomoc v súčasnosti nemá. Právnici a právničky z organizácie Zvierací ombudsman preto žiadali ministerstvo vnútra, aby mohla obecná polícia do bytu, domu alebo na pozemok v akútnom prípade ohrozenia a ochrany zvieraťa.
„V prípadoch, kedy ide zvieraťu o život alebo je vážne ohrozené jeho zdravie, je kľúčový čas a rýchlosť. Preto je dôležité, aby v prípade, že sa veterinárny inšpektor nevie rýchlo dostaviť na miesto, mala túto možnosť obecná alebo mestská polícia. Kompetentní musia mať právomoc vstúpiť do obydlia, ak vec neznesie odklad, aj bez súhlasu vlastníka. O túto zmenu sa snažíme,” konštatuje iniciatíva Zvierací ombudsman.
Organizácia odporúča v takýchto prípadoch obrátiť sa na štátnych veterinárov cez ich webstránku. Právnička Nikola Ďurčíková z organizácie radí, že do podnetu treba vložiť aj fotografie, ktoré preukazujú, že zviera je opustené a nachádza sa na danom pozemku bez akejkoľvek starostlivosti.
Keď vidíte psa na reťazi alebo v nevhodnej klietke
Štátna polícia napríklad nekontroluje a nepokutuje ani držanie psov na reťazi, hoci to parlament zakázal vlani. „Nakoľko polícia vyšetruje v tejto oblasti len trestné činy a ‚držanie psa na reťazi‘ nie je trestným činom, takéto prípady neriešime,“ vysvetľuje Bárdyová. Pokuty dávajú veterinári regionálnych veterinárnych a potravinových správ.
Veterinári sa zasa odvolávajú na prechodné obdobie do roku 2024, počas ktorého sa podľa nich kontroly nevykonávajú.
Právnička Nikola Ďurčíková vysvetľuje, že iba Regionálna veterinárna a potravinová správa môže po podnete vykonať veterinárnu kontrolu priamo u chovateľa, preveriť životné podmienky zvierat a prikázať nápravu, prípadne udeliť pokutu.
Aj v prípade, že vidíte priviazané zviera, právnička odporúča obrátiť sa na štátnych veterinárov cez ich webstránku.
Priestupkom je aj to, keď voliéra pre psy nespĺňa predpísané podmienky. Ďurčíková zdôrazňuje, že aj pes v koterci musí mať denne umožnený voľný pohyb mimo priestoru koterca, musí mať voľný prístup do vhodnej búdy umiestnenej v koterci alebo prepojenej s kotercom. Aj rozmery koterca musia byť prispôsobené veľkosti a počtu psov.
„Psy chované alebo držané v kotercoch v skupine musia tvoriť homogénnu skupinu, a to najmä z pohľadu temperamentu, veľkosti, znášanlivosti a potravinových nárokov. Koterec musí tiež psovi poskytovať dostatočnú ochranu pred nepriaznivým počasím a musí byť vhodne odvodnený,“ dodáva.
Zvierací ombudsman upozorňuje, že veterinárne kontroly nemajú stanovený čas na vybavenie podnetu. Riaditeľ štátnych veterinárov Jozef Bíreš hovorí, že majú málo času a aj málo personálu a nevyzerá, že by sa to do budúcnosti zmenilo.
Veterinárni kontrolóri musia podľa Kataríny Schneiderovej zo Zvieracieho ombudsmana povinnosť zviera odobrať, ak je v ohrození života, bez ochrany alebo ak existuje podozrenie porušovania povinností majiteľa zvieraťa. „Na základe našich skúseností si dovoľujeme tvrdiť, že k zhabaniu zvierat RVPS pristupujú len veľmi zriedka, nakoľko majú strach z vyvodenia osobnej zodpovednosti,” vraví Schneiderová.
Hovorí, že dostali už mnoho podnetov, kde štátni veterinári neodobrali zanedbávané zviera, len majiteľovi prikázali zjednať nápravu. „Nariadili napríklad zabezpečiť dobré životné podmienky aj v prípadoch, keď sa zviera už očividne nachádzalo v zlom zdravotnom stave, ktorý mohol hraničiť s jeho týraním,” vraví Schneiderová.
V roku 2022 dostali štátne a regionálne veterinárne a potravinové správy 729 podaní s upozornením na zlé životné podmienky spoločenských zvierat. „Z toho bolo 177 opodstatnených, 430 neopodstatnených, 120 nebolo možné posúdiť a dva podnety sú ešte nedoriešené,” vysvetľuje riaditeľ štátnych veterinárov Jozef Bíreš.
Pokuta až do výšky 3500 eur
Odchyt spoločenských zvierat vykonávajú napríklad mestské polície v Košiciach, Nitre, Zvolene či v Prešove. Napríklad mestská polícia v Prešove vysvetľuje, že odchytáva túlavé zvieratá z mesta a ešte zo susednej obce Ľubotice a posiela ich do karanténnej stanice.
Odchyt túlavých zvierat musí podľa Ďurčíkovej zabezpečiť obec. „Obec je povinná prevziať túlavé zviera nájdené na území obce od nálezcu a následne ho umiestniť do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá, prostredníctvom osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat.“
Obec na to môže určiť aj útulok či karanténnu stanicu, ktorú na to schváli ŠVPS. „Vo väčšine prípadov sú osobami schválenými na odchyt túlavých zvierat aj občianske združenia, ktoré vykonávajú túto činnosť dobrovoľne,” dopĺňa Schneiderová.
„V prípade, že obec odmietne situáciu riešiť v súvislosti s povinnosťou odchytov, Štátna veterinárna a potravinová správa uloží obci ako právnickej osobe pokutu až do výšky 3500 eur,“ objasňuje Ďurčíková.
Štátni veterinári nevedia povedať, ako často sa stretávajú s tým, že obec odmietne riešiť odchyt túlavých alebo opustených zvierat. Riaditeľ Bíreš nevedel zistiť ani to, koľko a akých pokút uložili obciam za posledných päť rokov.
Čo robiť ak uvidíte:
- Túlavé zviera – obráťte sa na vedenie obce. Ak obec nie je osobou schválenou na odchyt túlavých zvierat, je povinná mať zmluvu s takouto osobou a kontaktovať ju. Ak tak neurobí, obráťte sa so sťažnosťou na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu.
- Dlhodobo opustené zviera zatvorené na dvore alebo v dome – podajte podnet na príslušnú RVPS vyplnením online formulára s priloženými fotografiami.
Články z rubriky SPOLOČNOSŤ
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.
