fbpx
Enviro

CIRCULAR SLOVAKIA: Heineken na bublinky používa vlastné emisie CO2, Ikea ponúka možnosť vrátiť do obehu nábytok. Dosiahnuť uhlíkovú neutralitu je výzvou, hovoria (+ podcast)

Uhlíková neutralita, klimatická pozitivita. Tieto pojmy sa skloňujú stále častejšie, no čo presne sa pod nimi skrýva? Ako ich firmy plánujú dosiahnuť a je to vôbec možné? Ako svoje emisie merajú? A tlačí ich do toho štát? Rozprávali sme sa s manažérkou pre trvalú udržateľnosť v IKEA Barborou Geršlovou a hlavným technikom slovenského Heinekenu Petrom Nagyom. Vypočujte alebo prečítajte si viac v sérii Circular Slovakia.


Uhlíková neutralita je pojem, ktorý sa stále častejšie skloňuje nielen na weboch firiem, ale aj v médiách. Aký záväzok uhlíkovej neutrality si teda dali vaše firmy? Čo chcete v najbližšej dobe v tomto smere dosiahnuť?

BARBORA GERŠLOVÁ (IKEA): V rámci spoločnosti Ikea máme stanovený záväzok nie uhlíkovej neutrality, ale klimatickej pozitivity do roku 2030. Medzi týmito pojmami je rozdiel. Uhlíková neutralita znamená, že firma neprodukuje žiadne emisie CO2, pričom klimatická pozitivita znamená, že budeme kompenzovať a redukovať všetky emisie skleníkových plynov, ktoré boli definované v roku 1997. Záväzok chceme splniť tak, že chceme redukovať viac emisií, ako náš hodnotový reťazec vyprodukuje. 

PETER NAGY (HEINEKEN):  U nás je to podobné. Zaviazali sme sa v Európe, respektíve v celom svete, že do roku 2030 bude uhlíkovo neutrálna naša výroba a do roku 2040 celý reťazec. Od farmárov, dodávateľa až po spotrebiteľa bude výroba a distribúcia uhlíkovo neutrálna. Heineken teda klimatickú pozitivitu zatiaľ nerieši. 

Vypočujte si tento rozhovor ako podcast, ktorý pre vás pripravujeme v spolupráci s Circular Slovakia:

Európska únia sa zaviazala, že bude uhlíkovo neutrálna do roku 2050. Vy ste tieto plány predbehli, dokonca cielite aj na klimatickú pozitivitu. Vidíte to realisticky, že sa vám to podarí zvládnuť?

BARBORA GERŠLOVÁ (IKEA): Dúfame, že sa nám to podarí zvládnuť. Samozrejme, chápeme, že cesta bude ešte dlhá a náročná. Závisí to od inovácií a od toho, čo príde v nasledujúcich deviatich rokoch na trh a aké možnosti budeme mať. Uhlíkovú stopu meriame od roku 2016. Už v roku 2020 sa nám podaril veľký míľnik. Biznisovo sme vyrástli o 13,7 percent, no klimatickú stopu sme znížili o 14 percent. Najťažšia cesta je, samozrejme, pred nami, ale sme optimistickí a dúfame, že sa nám to podarí. 

Ikea si dáva pomerne veľký cieľ, zatiaľ čo Heineken sa do toho pustil opatrnejšie. Prečo?

PETER NAGY (HEINEKEN): Vnímam to tak, že ciele sú naozaj dosť ambiciózne a bude výzvou dosiahnuť to naprieč celou Európou, kde je veľa výrobných závodov. Pre priblíženie – na Slovensku máme jeden pivovar spolu so sladovňou. Sladovňa je tu najväčšia v strednej Európe. Ak to porovnáme s našimi susednými štátmi, tak Heineken nevlastní ani v Čechách, v Maďarsku či v Poľsku žiadnu sladovňu. Práve v sladovni tkvie veľká časť našej uhlíkovej stopy. To znamená, že dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2030 bude naozaj veľkou výzvou, ale začali sme už robiť nejaké kroky aj globálne. Na Slovensku sme to rozbehli interne minimálne pred štyrmi alebo piatimi rokmi a myslím si, že sa nám ciele darí značne spĺňať. Medziročný pokles je tri až štyri percent, v minulosti to bolo dvanásť až trinásť percent. Hlavným prínosom uhlíkovej neutrality je znižovanie spotreby energií na výrobu. 

Barbora Geršlová je manažérkou pre trvalú udržateľnosť v IKEA Slovensko, Česko a Maďarsko. Peter Nagy je hlavný technik v Heineken Slovensko, ktorý varí napríklad pivo Zlatý bažant.

Ako vnímate ciele Európskej únie, ktoré sú vytýčené až do roku 2050 v kontexte toho, k čomu ste sa zaviazali vy?

BARBORA GERŠLOVÁ (IKEA): V rámci toho, že tento európsky cieľ prichádza niekoľko rokov po tom, ako sme si dali záväzok dosiahnuť klimatickú pozitivitu, verím, že je to dostatočné, keďže je to aj v súlade s Parížskou dohodou. No vidím tam medzery v akčnosti. Súčasný záväzok je podľa mňa skôr o vízii a ambícii, ako o akčnom pláne, ako tú neutralitu dosiahnuť. Keďže Ikea je globálna firma, tak vnímame rozdiely aj medzi členskými štátmi Európskej únie. Nie každý členský štát má takú východziu pozíciu, aby uhlíkovú neutralitu dosiahol do roku 2030. Prvé strategické plány uhlíkovej neutrality členských štátov boli vydané v roku 2020 a ďalšia revízia má prebehnúť v roku 2029. Tých deväť rokov je pomerne dlhá pauza a nemyslím si, že štáty budú úplne motivované urýchliť svoju transformáciu.

Myslím si, že tu trošku chýba aj systémové rozmýšľanie. Nie je to len o tom, že niečo predstavíme, ale musíme sa zamyslieť aj nad celým systémom. Čo tým chcem povedať je to, že diskutuje sa o tom, aby sme prestali predávať automobily so spaľovacím motorom do roku 2035, ale elektro-auto funguje úplne inak napríklad v Škandinávii, konkrétne v Nórsku, kde drvivá väčšina elektriny pochádza z vodnej energie, a inak funguje zase u nás na Slovensku alebo v Česku, kde je podiel obnoviteľných zdrojov šesť percent. Napríklad Tesla musí prejsť u nás tristo tisíc kilometrov, aby vykompenzovala svoju uhlíkovú stopu naprieč celým reťazcom, zatiaľ čo v Nórsku je to len trinásť tisíc kilometrov. Chýba mi komplexnosť udržateľnosti a uhlíkovej neutrality. Nemôžeme sa pozerať na jedno riešenie, ale na to, ako transformovať celý systém. 

Keďže Ikea je globálna firma, tak vnímame rozdiely aj medzi členskými štátmi Európskej únie. Nie každý členský štát má takú východziu pozíciu, aby uhlíkovú neutralitu dosiahol do roku 2030.

PETER NAGY (HEINEKEN): Úplne súhlasím. Jednotlivé štáty sa k tomu úplne ináč stavajú a nie je to nejakým spôsobom riadené Európou. Príkladom je, že už vlani sme si zadovážili jeden kamión na primárnu prepravu výrobkov poháňaný CNG, no infraštruktúra čerpacích staníc je mizerná. Na Slovensku tento kamión môže načerpať na dvoch staniciach. To znamená, že je to veľmi obmedzené. Spoločnosť by sa darmo chcela týmto spôsobom rozvíjať a smerovať, keď nemá podporu z druhej strany. Myslím si, že minimálne štáty sa k tomu budú musieť stavať odvážnejšie a podporovať veľké spoločnosti v transformácii. Toto vidím ako najväčší problém,  ktorý môže nastať. Aj pre nás to bude dosť ťažké dosiahnuť interný cieľ.

Je to vlastne opačne, že štát vás nenúti tieto klimatické ciele dosahovať, ale skôr naopak vás brzdí, alebo vám v tom dostatočne nepomáha. Vašou motiváciou k stanoveniu cieľov teda asi nebola prichádzajúca zmena legislatívy, ale niečo iné. Čo bolo tým hnacím motorom, prečo sa vaše firmy rozhodli k takýmto ambicióznym záväzkom? 

BARBORA GERŠLOVÁ (IKEA): V podstate dlhodobá vízia Ikea je vytvárať lepší život čo najväčšiemu množstvu ľudí.  Keď sa pozrieme na to z dnešnej perspektívy, tak kvalita života záleží na klimatickej zmene. Už dnes vnímame suchá, prírodné katastrofy, zväčšujúci počet migrantov, ktorí museli opustiť svoje domovy kvôli nevhodnému prostrediu. 

Jednak je to v súlade s našou víziou a misiou, ale samozrejme, aj z druhého hľadiska to môže byť motivácia pre akýkoľvek biznis. Keď klimatická zmena dosiahne dôsledky, ktoré sú predpovedané, tak nebude jednoduché robiť biznis. Môže to mať dopad na dodávateľské reťazce, čo vnímame už aj v súvislosti s koronakrízou, kedy boli dodávateľské reťazce úplne narušené. Pokiaľ nebudeme bojovať proti klimatickej zmene, tak bude ďaleko ťažšie robiť a rozvíjať biznis. Myslím si, že to by mal byť cieľ každej firmy a každého jedinca, aby sa snažili zachovať prostredie aspoň v tom aktuálnom stave čo najdlhšie. 

PETER NAGY (HEINEKEN): Sme zákaznícky orientovaná spoločnosť. Starať sa o životné prostredie je pre veľké a medzinárodné spoločnosti úplnou samozrejmosťou. Skôr by som iba doplnil pani Geršlovú, že ak sa budeme starať o zákazníkov, tak to bude pre nás dobré. Takže, ak sa budú mať oni dobre, tak sa budeme mať aj my dobre. Vidíme spomínané katastrofy, ktoré tu v minulosti neboli a teraz sú tu. Je to viac-menej povinnosť každej veľkej spoločnosti. Postaviť sa k tomu a hľadať možnosti, či už na znižovanie spotrieb alebo zlepšovania produktov.

Ak sa budú mať zákazníci dobre, tak sa budeme mať aj my dobre.

Ako svoju uhlíkovú stopu meriate a kde vznikajú najvyššie emisie pri vašom fungovaní? A ako presne ju teda plánujete znižovať?

BARBORA GERŠLOVÁ (IKEA): Našu uhlíkovú stopu meriame naprieč celým hodnotovým reťazcom. Znamená to, že ju sledujeme od extrakcie materiálu, produkciu cez logistiku operatívnych obchodných domov, až po používanie našich produktov v domácnosti. Končíme pri likvidácii produktov. Asi to neprekvapí, ale  61 percent uhlíkovej stopy je vo výrobnom reťazci. Majoritne je zastúpená v extrakcii materiálov, to je 45 percent. Keď sa presunieme na operatívu obchodného domu, to čo je najbližšie našim zákazníkom, tak tá predstavuje nejaké tri percentá celkovej klimatickej stopy.

Myslím si, že veľmi prekvapivé je práve používanie našich Ikea produktov v domácnostiach. To predstavuje 22 percent z celkovej uhlíkovej stopy. Je to markantné, no práve na to sa musíme sústrediť. V rámci obchodného domu sme schopní sledovať našu klimatickú stopu v reálnom čase na mesačnej báze. Takže zbierame dáta naprieč spotrebou energie odpadu a vody. To prepočítavame na klimatickú stopu. Tento rok sa nám snáď podarí merať klimatickú stopu aj pri doručovaní našich produktov k zákazníkom. Zároveň aj transport našich zákazníkov do obchodných domov Ikea.

Taktiež veľkým míľnikom bude tiež to, že za rok 2021 budeme mať dáta na klimatickú stopu Scope 3. Do minulého roku to bolo len na globálnej úrovni. Teraz už budeme schopní povedať, aký je Scope 3 na základe lokálnych dát. V rámci akčného plánu je našou prioritou znížiť uhlíkovú stopu na minimum. Máme to rozdelené na jednotlivé časti reťazca. Či už sa jedná o materiály alebo výrobu potravín, pretože Ikea patrí medzi desať najväčších výrobcov jedla, takže pri výrobe vzniká aj skleníkový plyn metán. Čo sa týka operatívy obchodných domov, tak pri nej sa sústredíme primárne na investície do obnoviteľných zdrojov. Cieľom je tiež naše obchodné domy poháňať len obnoviteľnou energiou skrz tepelné čerpadlá alebo fotovoltiku. Tiež sa veľmi sústredíme aj na odpad a obehové hospodárstvo. Čo sa týka používania produktov doma, tak chceme umožniť našim zákazníkom, aby mohli naše produkty nabíjať cez zelenú energiu. 

Uhlíkovú stopu meriame naprieč celým hodnotovým reťazcom. Znamená to, že ju sledujeme od extrakcie materiálu, produkciu cez logistiku operatívnych obchodných domov, až po používanie našich produktov v domácnosti. Končíme pri likvidácii produktov.

Do roku 2025 by sme chceli predstaviť službu, ktorá by poskytovala našim zákazníkom zdroje obnoviteľnej elektriny. Či už napríklad solárne panely alebo pripojením do siete, ktorá bude poháňaná zelenými zdrojmi. Samozrejme, pri ukončení životného cyklu produktov vstupuje do hry téma cirkularity. Ako môžeme predĺžiť cyklus produktu, ako predísť jeho vyhodeniu a ako produkty opravovať. Keď už neopravovať v prípade, že je produkt naozaj rozbitý, tak ako ho ekologicky zlikvidovať.

Tým, že máme záväzok klimatickej pozitivity, samozrejme, musíme ísť ešte o krok ďalej za túto redukciu. Našou ambíciou číslo dva je zlepšenie hospodárstva, regeneratívne obhospodarovanie pôdy a ekosystémov – lesov, odkiaľ berieme drevo. Poslednou fázou je kompenzácia zvyškovej klimatickej stopy. To chceme dosiahnuť vlastnou aktivitou, primárne tým, že budeme vyrábať viac obnoviteľných zdrojov energie, než koľko sme schopní spotrebovať v rámci nášho hodnotového reťazca.  

Photo by Markus Spiske on Unsplash

Zastavila by som sa pri tom, že ste spomínali, že ťažba a produkcia materiálov tvorí 45 percent vašej klimatickej stopy. Aký je tu vzťah s cirkulárnou ekonomikou? Aké záväzky máte v tomto smere?

BARBORA GERŠLOVÁ (IKEA): Verím, že cirkulárna ekonomika je cesta. V rámci produkcie máme záväzok, že do roku 2030 chceme byť nielen klimaticky pozitívnym, ale aj cirkulárnym biznisom. Všetky naše produkty do tej doby budú z obnoviteľných alebo z recyklovaných materiálov, čo sa nám už darí aj teraz. Sme na nejakých necelých 70 percentách. Konkrétne pri dreve je takmer desať  percent všetkého dreva recyklovaného. Zároveň sa snažíme prísť s inovatívnymi prístupmi. Konkrétnymi príkladmi zo Slovenska je napríklad to, že sme minulý rok vyberali vianočné stromčeky od našich zákazníkov a vracali sme ich späť do výroby. Vyrábali sme z nich drevotrieskovú dosku na knižnicu. Tiež sme použili zbytky látky, ktoré sa nepredali v našom oddelení textílií a ušili sme z nich, v spolupráci s chránenou dielňou, obliečky na vankúše. Snažíme sa hľadať aj nové a lokálne riešenia, ako materiály nahradiť, ideálne z nášho odpadu.

Samozrejme, musíme sa pozerať aj na obrátenú stránku reťazca. To je práve zákaznícka skúsenosť. Ako zákazníkovi umožniť, aby predĺžil životnosť nášho nábytku? To robíme napríklad cez online ponuku náhradných dielov, ktoré si zákazník môže ľahko objednať a my mu ich pošleme zdarma, alebo cirkulárnymi službami, ako je napríklad služba druhý život nábytku. Použitý nábytok vykupujeme a predávame v oddelení cirkulárneho hub-u v každom obchodnom dome. Ďalšou službou je aj garantovaný výkup detského nábytku. Rodičom garantujeme, že keď im dieťa vyrastie za dva roky a napríklad nebude viac potrebovať malú postieľku, tak ju odkúpime a predáme vo forme second-handového nábytku. 

Vrátiť nábytok do Ikea nie je žiaden problém, ale čo také pivo. Existuje spôsob na vrátenie piva do Heinekenu alebo ako zavádzate cirkulárnu ekonomiku do vášho fungovania?

PETER NAGY (HEINEKEN): Ponúkame aj možnosť vrátenia piva (smiech). Pandémia mala na nás obrovský dopad, no postavili sme sa k tomu podľa mňa dosť pozitívne. Zákazníkom sme umožnili vrátiť nepredané pivo do výroby, kde sme ho zreprocesovali. Samozrejme, spracovali sme len to pivo, ktoré dosahovalo vhodné výrobné parametre. Ale vo všeobecnosti je to samozrejme úplne iný biznis a produkt, ako dajme tomu spomínaná Ikea. 

V Heinekene meriame uhlíkovú stopu od roku 2019. Dokonca máme pilotný projekt s jednou skupinou farmárov, v ktorom meriame uhlíkovú stopu od pestovania až po distribúciu jačmeňa do sladovne. Samozrejme, aj celý výrobný proces, a potom aj primárnu a sekundárnu distribúciu. Gro uhlíkovej stopy u nás pochádza z výroby a distribúcie, a potom od farmárov. No je to ešte len v plienkach. 

Pandémia mala na nás obrovský dopad, no postavili sme sa k tomu podľa mňa dosť pozitívne. Zákazníkom sme umožnili vrátiť nepredané pivo do výroby, kde sme ho zreprocesovali.

Ak sa bavíme o výrobe, tak prvým najdôležitejším krokom u nás bolo, že sa pozeráme na rozklad energií na mesačnej báze, kde sú a odkiaľ pochádzajú. Hľadáme dôvody a príčiny, prečo sa to hýbe buď pozitívne, alebo negatívne. Na tieto zmeny reagujeme celkom proaktívne. Máme už vyše desať rokov zavedený takzvaný TPM systém, čo znamená total productive manažment. Každý rok si stanovujeme ciele a krok po kroku znižujeme spotrebu vody, termálnej energie a všetkého, čo sa len dá. 

Myslím si, že aj medzinárodná komunita v rámci Heinekenu spolupracuje veľmi dobre. Na mesačnej báze máme telefonáty so všetkými pivovarmi. Keď prídu nejaké dobré nápady aj z ostatných pivovarov, tak ich aplikujeme a naozaj dosahujeme veľmi pekné čísla. To znamená, že napríklad pre zníženie spotreby vody sme išli dole. Medzi rokom 2019 do roku 2021 sa pohybujeme na úrovni 20 – 21 percent. Má to priamy dopad aj na spotrebu termálnej energie, takže gro termálnej energie nám pochádza zo spaľovania zemného plynu.

Hlavným projektom bola obnova zariadení na stáčanie piva do plechoviek. To znamená, že sme vymenili plnič plechoviek a tiež paster, ktorý bol najväčším žráčom termálne energie, ale aj vody. Na druhej strane je dôležité, akým smerom sa hýbe celkový trh. Medziročne nám rastie predaj plechovkového piva, čiže sme sa museli zamerať na ten, lebo tam boli zmeny asi najefektívnejšie. Z logistiky sa sústredíme na sklady a rekuperáciu tepla. Snažíme sa kontraktovať také spoločnosti, ktoré majú najnovší autopark Euro 6, aby bola stopa CO2 najnižšia. 

Spomínate, že meriate najmä uhlíkovú stopu, ale tým, že produkujete v podstate potraviny, tak riešite nejakým spôsobom aj metán alebo iné skleníkové plyny? 

PETER NAGY (HEINEKEN): Momentálne riešime primárne uhlík. 

Photo by Elevate on Unsplash

Barbora spomínala, že v Ikea plánujú zvyšnú uhlíkovú stopu kompenzovať svojimi aktivitami. Ako to vyzerá v Heinekene? Plánujete nejakým spôsobom využívať možnosť kompenzácie uhlíkovej stopy?

PETER NAGY (HEINEKEN): U nás je dobrým príkladom to, že na plnenie piva potrebujeme aj CO2. Takže nakupujeme CO2 z externých zdrojov.  No aj pri samotnom procese výroby piva vzniká CO2. V pivovare v Hurbanove tak máme nainštalované zariadenie na CO2 rekuperáciu a vlaňajšie výsledky ukazujú, že 60 percent vlastnej spotreby CO2 sme vedeli vykryť z našej produkcie. Tento rok to vyzerá o niečo lepšie. Nechcem to zakríknuť, ale momentálne sa hýbeme medzi 75 až 80 percent.

Minimalizujeme svoje spotreby a až potom sa budeme pozerať smerom von. Ešte jedným dobrým príkladom je aj to, že máme vlastnú čistiareň odpadových vôd s regeneračnými jednotkami a takto vyrábame elektrickú energiu, ktorú potom dodávame do siete. Z našej vlastnej odpadovej vody vieme vyrobiť desať percent elektrickej energie našej spotreby. To znamená, že jeden milión vieme vyrobiť a desať spotrebovať. 

V pivovare v Hurbanove máme nainštalované zariadenie na CO2 rekuperáciu a vlaňajšie výsledky ukazujú, že 60 percent vlastnej spotreby CO2 sme vedeli vykryť z našej produkcie.

Ako  nakladáte s biologicky rozložiteľným odpadom?

PETER NAGY (HEINEKEN): Sto percent týchto odpadov sa posúva ďalej. Predávame ich na druhotné použitie. To znamená pre rôzne farmy, poľnohospodárske družstvá, na kŕmenie zvierat a podobne. Recyklujeme aj 99 percent odpadu z výroby.

Už ste načrtli, že veľmi dôležitou súčasťou celého reťazca je spolupráca s dodávateľmi. Obe vaše firmy majú časť klimatickej stopy práve od dodávateľov. Viem, že Ikea je v tomto smere prísna, a že si na dodávateľov dáva pozor.

BARBORA GERŠLOVÁ (IKEA): Ikea pracuje s kódexom IWAY. Tento kódex obsahuje niekoľko parametrov, ktoré musí každý dodávateľ spĺňať, sú to takzvané „must kritériá“. Týkajú sa environmentálnej ochrany, nakladania s odpadom, ale tiež sociálnych aspektov, aby boli dodržiavané pracovné podmienky, bezpečnosť na pracovisku, minimálna mzda, zmluvy, poistenie a podobne. Dodávateľ musí spĺňať tieto „must kritériá“ a postupne sa môže dostať aj na vyššiu úroveň, keď napríklad znižuje svoju uhlíkovú stopu, lepšie recykluje a podobne. Ak ich nespĺňa, ale chcel by s nami spolupracovať, tak mu dáme dvanásť mesiacov, aby kritéria naplnil. S týmto máme dobré skúsenosti, pretože môžeme dodávateľov aj edukovať a ukázať im cestu. Potom s nimi pracujeme aj na báze školení, navštevujeme výroby, snažíme sa ich učiť, ako vyrábať šetrne. 

Ak dodávateľ naše kritériá nespĺňa, ale chcel by s nami spolupracovať, tak mu dáme dvanásť mesiacov, aby ich naplnil. S týmto máme dobré skúsenosti, pretože môžeme dodávateľov aj edukovať a ukázať im cestu.

Pán Nagy, u vás sú dodávateľmi zrejme v prvom rade poľnohospodári, ktorí vám pestujú suroviny, potom ste spomínali dopravcov.

PETER NAGY (HEINEKEN): Áno, možno by som pri tomto aspekte uviedol aj dodávateľov na obalový materiál, pretože produkt musíme do niečoho zabaliť. Do roku 2040 bude reťazec obalových materiálov od farmára až po dodávateľa kompletne uhlíkovo neutrálny. Podobný kódex, ako má Ikea, máme aj my pre našich dodávateľov. Venujeme sa tomu už aj globálne. Podľa mňa to bude o niečo ťažšie ako interne, ale robí sa na tom. Úzko spolupracujeme na vývoji materiálov, meníme gramáže fólií, prechádzame na nové typy obalov, snažíme sa dostať čo najvyšší objem recyklovaných materiálov do obalov. Spolupracujeme aj s rôznymi nadáciami.

Darí sa vám vzdelávať aj farmárov? Spomínali ste pilotný projekt merania uhlíkovej stopy u jedného z dodávateľov.

PETER NAGY (HEINEKEN): Áno. Momentálne pracujeme s jednou skupinou farmárov, prostredníctvom ktorej sledujeme, aké zariadenia a aplikácie používajú, koľkokrát orú, akým spôsobom orú, čo používajú, aké zariadenia a podobne. Tento rok je to jedna skupina farmárov a v budúcnosti to budeme rozširovať na tri až päť skupín. Máme tiež jeden globálny nástroj, ktorý licenčne používame a dostávame presne dáta o tom, aké majú uhlíkové stopy.

Ako reagujú dodávatelia, keď im predstavíte tieto svoje pomerne vysoké nároky?

PETER NAGY (HEINEKEN): Je to veľmi ťažký biznis. Poľnohospodárske odvetvie je v kritickom štádiu. Skôr či neskôr bude nutná potreba zásahu zo strany štátu. Farmári závisia od pomoci od štátu. Naše podmienky vnímajú ako výzvu a možno niekedy až negatívne. Ak ich chceme tlačiť do nejakého uhlíkovo neutrálneho levelu, tak neprežijú. Snažíme sa byť veľmi transparentní a pomáhať im, ale bude tam obrovská potreba pomoci zo strany štátu alebo Európskej únie.

Keď sa dodávateľovi podarí splniť podmienky veľkej firmy ako je napríklad Ikea, tak má konkurenčnú výhodu a hovorí sa, že potom už aj iní vedia, že naňho je spoľah. Je to tak?

BARBORA GERŠLOVÁ (IKEA): Verím, že áno. Množstvo firiem odkazuje na náš kódex, čo nás teší. Ale aj k tomu musíme pristupovať s pokorou, pretože stále je tu priestor pre zlepšovanie. No určite máte pravdu v tom, že stále viac dodávateľov vníma dôležitosť ESG (environment, social, governance kritérií, pozn. red.). Keď sa pozrieme na dodávateľov, ktorí exportujú do zahraničia, konkrétne do západnej Európy alebo do Ameriky, tak im povinné reportovanie environmentálnych a sociálnych aktivít a to, že budú poznať problematiku a štandardy tú konkurenčnú výhodu môže priniesť. 

Keď sa pozrieme na celkové fungovanie priemyslu, tak jeho dopady nie sú len emisie skleníkových plynov. Je to dopad na vodu, na práva zvierat, na biodiverzitu a podobne. Je aj toto oblasť, ktorú vnímate? Akým spôsobom riešite aj ďalšie problémy, ktoré priamo alebo nepriamo z podstaty vášho fungovania vznikajú?

BARBORA GERŠLOVÁ (IKEA): Máte úplnú pravdu. Nie je to len o emisiách skleníkových plynov, ale o celom ekosystéme. Na zachovanie a konverzáciu ekosystému sa zameriavame v rámci lesného hospodárstva, pretože veľká časť produktov Ikea je vyrobená z dreva. Na to práve aplikujeme náš kódex IWAY spoločne s certifikátom FSC, ktoré zabezpečujú udržateľnosť ekosystémov lesov a zakazuje rúbanie lesov v prípade, že by les nebol schopný sa sám obnoviť.

Tiež sa zaujímame aj o biodiverzitu v okolí našich obchodných domov alebo priamo v nich. Napríklad na obchodnom dome v Budapešti máme zelenú strechu, ktorá obsahuje veľké množstvo lokálnych rastlín. Tento rok sme pri obchodnom dome v Ostrave vybudovali záhradu, ktorá tiež obsahuje len lokálne rastliny. Aktuálnym príkladom je obchodný dom vo Viedni, ktorý má priamo na svojej fasáde kvetináče so 160 stromami, ktoré v letných mesiacoch umožnia ochladenie prostredia až o jeden a pol stupňa. Snažíme sa to riešiť aj z pohľadu architektúry. Transformácia do uhlíkovej neutrality musí byť inkluzívna, aby sme nikoho nevynechali v hodnotovom reťazci. Týmto sa zaoberáme v rámci našej nadácie Ikea foundation a sledujeme napríklad prístup k elektrine v rozvojových krajinách. 

Odoberajte náš podcast na podcastových platformách:

PETER NAGY (HEINEKEN): Za Heineken by som doplnil, že sme boli súčasťou komunikácie a vývinu kompletného zálohového systému na PET fľaše a plechovky od jeho začiatku. Tiež sme členom jeho organizácie. Budeme sa snažiť, aby zálohový systém nabehol na takú úroveň, aké sú jeho ciele. Z tohto pohľadu si myslím, že budeme dosahovať slušné čísla. To znamená, že naše produkty, ktoré uvádzame na trh, sa budú vracať priamo späť do výroby. Spolupracujeme s rôznymi dodávateľmi, ktorí budú PET fľaše či plechovky následne odkupovať. Na biodiverzite pracujeme tak, že väčšina pivovarov má vlastné čističky vôd. Máme veľmi prísne kritériá na vypúšťanie vôd priamo z výroby. Na Slovensku dosahujeme oveľa lepšie čísla, ako bol náš interný, či štátom daný cieľ. 

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Kým nebude neskoro

Stovky rokov nemáme, potrebujeme zmenu hneď. A veľkú. Práve zníženie emisií metánu by nám k tomu mohlo pomôcť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner