fbpx
Enviro

V košickej spaľovni horí odpad nepretržite, kotol ho premieňa na teplo pre tisíce domácností

V košickom zariadení ZEVO zhorí za hodinu dvadsať ton komunálneho odpadu. Spálením odpadu okrem iného vzniká aj teplo pre štyritisíc košických domácností. Napriek tomu takmer polovica odpadu na Slovensku končí stále na skládkach. Zisťovali sme, prečo je to tak a ako sa odpad v Košiciach spaľuje a triedi.


Zariadenie na energetické využitie odpadov ZEVO prevádzkuje spoločnosť KOSIT, ktorá v roku 2007 v areáli zriadila aj Centrum environmentálnej výchovy pre žiakov materských, základných, ale aj stredných škôl. Okrem exkurzie priestorov spaľovne a triediacich liniek jednotlivých druhov odpadu sa žiaci zúčastňujú aj enviro-vzdelávacích aktivít.

Jednej takej exkurzie sa zúčastníme spoločne s prvákmi z košického osemročného gymnázia. Sprevádzajú nás lektorka Ľubomíra Brzová a manažérka Centra environmentálnej výchovy Slavomíra Brzová.

Pomedzi uličky vytvorené z odpadkov lietajú okolo nás sáčky a obaly od potravín. Niektoré sa zachytia na blízkych stromoch, pripomínajú nám lístie v jeseni. „A to sme tu včera všetko upratovali do posledného obalu na zemi,“ hovorí Slavomíra Brzová. Najmä ľahké odpady je podľa nej náročné ustrážiť, keď fúka silný vietor. Každý odpad sa však nakoniec dostane na triediacu linku.

FOTO – autorka

Teplo pre štyritisíc domácností

Z bezpečnostných dôvodov sa nedostaneme na triediacu linku, na ktorej sa triedi sklo. Preto pokračujeme k spaľovni, kde sa komunálny odpad energeticky zhodnocuje. „To, čo hodíte do čierneho kontajnera na zmesový odpad, už za vami nikto nikdy nebude kontrolovať. Ak si nie ste istí, či je odpad plast alebo nie, radšej ho hoďte do žltého kontajnera, aby to pracovníci triediacej linky mohli ešte vytriediť,“ vyzýva Ľubomíra.

Z kabíny žeriavnika na siedmom poschodí vidíme hlbokú betónovú jamu, kde je nahromadený odpad z čiernych kontajnerov. Práve žeriavnik prostredníctvom takzvaného drapáka odpad premiešava a v stanovenom intervale presúva do kotlov.

FOTO – autorka
Žeriavnik prostredníctvom „drapáka“ presúva odpad do kotlov. FOTO – autorka

Komunálny odpad sa podľa Slavomíry páli v kotloch pri priemernej teplote tisíc stupňov Celzia 24 hodín denne, aby z jeho horenia vzniklo teplo a elektrická energia. Za hodinu v jednom kotli zhorí približne desať ton odpadu. Ročne v obidvoch kotloch je to okolo 120-tisíc ton odpadu.

To, čo hodíte do čierneho kontajnera na zmesový odpad, už za vami nikto nikdy nebude kontrolovať. Ak si nie ste istí, či je odpad plast alebo nie, radšej ho hoďte do žltého kontajnera, aby to pracovníci triediacej linky mohli ešte vytriediť.

Teplo, ktoré vznikne spálením komunálu, využíva na kúrenie približne štyritisíc domácností na košickom sídlisku v mestskej časti Nad jazerom. Okrem tepla sa v spaľovni vyrába aj elektrická energia. Tá dokáže pokryť energetickú potrebu približne 20-tisíc domácností.

Pri spaľovaní odpadu sa tvorí aj dym, ktorý vidíme stúpať z vysokého komína. „Netreba si to predstaviť tak, že keďže pálime odpad, tak z komína stúpa čierny dym. Máme biely dym, pretože sa čistí cez filtre. Pridávajú sa doňho rôzne látky, aby nám do vzduchu stúpal biely dym tvorený prevažne vodnou parou. Do ovzdušia uniká iba 15 percent povolených hodnôt emisií, čím sa naša prevádzka zaraďuje medzi porovnateľné prevádzky v západnej Európe,“ objasňuje Ľubomíra.

FOTO – autorka

Okrem tepla a elektrickej energie pri dohorení odpadu vzniká aj takzvaná škvára, ktorá má tiež svoje opodstatnenie a ďalšie využitie. Zamestnanci ZEVO škváru premiestňujú na bežiaci pás pod magnet a ten z nej vyťahuje železo, ktoré počas horenia odpadu nezhorelo. „Železo zhromažďujeme do zeleného kontajnera, ktoré sa potom využíva v U.S. Steel Košice. Zvyšná škvára sa využíva v stavebníctve, napríklad pri stavbe ciest,“ vysvetľuje lektorka.

Recyklácia tony papiera vie zachrániť 17 stromov

Presunieme sa k hale, kde je umiestnená triediaca linka na papier. Pred ňou sú na sebe poukladané veľké zbalené kocky vytriedeného papiera. „Jedna taká kocka papiera váži aj 500 kilogramov,“ vysvetľuje Ľubomíra.

Kocky vytriedeného papiera vyšli z triediacej linky, na ktorej pracujú traja zamestnanci. Jeden obsluhuje vysokozdvižný vozík a presúva papier z nevytriedenej kopy na bežiaci pás. Pri ňom stoja ďalší dvaja zamestnanci, ktorí papier triedia. Za bežiacim pásom je lis, kde sa papier zlisuje do kociek, ktoré putujú k recyklátorovi. „Jedným z produktov recyklácie je napríklad rolka toaletného papiera. Ak bývate v byte, mali by ste ju vyhodiť do komunálneho odpadu. Ak bývate v dome a na dvore máte kompostér, môžete ju hodiť aj do kompostu,“ objasňuje žiakom lektorka.

FOTO – autorka

V ZEVO triedia štyri druhy papiera. „Najlacnejší je zmiešaný papier, ktorý privážajú naše autá z modrých kontajnerov, potom je to kartón, zo školských zberov máme väčšinou noviny a časopisy a posledným je kancelársky biely papier,“ menuje Ľubomíra a dopĺňa, že v súčasnosti existuje 250 druhov papiera.

FOTO – autorka

Papier sa podľa lektorky dá recyklovať približne sedemkrát. „Je veľmi dôležité triediť papier, pretože ho vyrábame zo stromov. Až 42 percent vyťaženého dreva – teda skoro polovica stromov v lese, ktoré vyrúbeme – ide práve na výrobu papiera. Keď zrecyklujeme jednu tonu papiera, zachránime sedemnásť stromov,“ zdôrazňuje.

Polovicu obalov použijeme iba raz

Počas cesty k triediacej linke na plast prechádzame okolo kopca tvoreného z elektroodpadu. Všetok ho vyhodili Košičania a obyvatelia okolitých obcí. Chladničky, práčky, klávesy, mikrovlnné rúry, videoprehrávače, dvd prehrávače a množstvo iného elektroodpadu nahádzaného na seba čaká na odvoz k recyklátorovi. „Do zberných dvorov nosíme aj stavebný odpad z prerábok bytov a objemný odpad z kontajnerov takzvaného celoročného upratovania, ktorých máme po celých Košiciach rozložených asi tridsať,“ hovorí Ľubomíra.

FOTO – autorka
FOTO – autorka

Triediaca linka na plast funguje obdobne ako tá na papier. Plasty sa dajú na bežiaci pás, kde sa pretriedia zamestnancami a následne sa zlisujú do kociek. „Aj plasty je veľmi dôležité triediť, pretože je z nich tvorených až 80 percent obalového materiálu. Polovicu obalov použijeme iba raz a potom ich vyhodíme. Keby sme netriedili plasty, zanesieme si nimi celú planétu,“ vysvetľuje lektorka.

Až 42 percent vyťaženého dreva – teda skoro polovica stromov v lese, ktoré vyrúbeme – ide práve na výrobu papiera. Keď zrecyklujeme jednu tonu papiera, zachránime sedemnásť stromov.

Skoro polovica odpadu sa zakopáva na skládkach

Slavomíra Brzová považuje odpad za cenný zdroj, ktorý podľa jej slov končí často na skládkach. „Takmer polovicu odpadu na Slovensku – 40 percent – zakopávame na skládkach do zeme, kde minimálne ďalších 40 rokov pracuje a musí byť monitorovaný aj po uzavretí skládky. Možno ste si všimli, že na skládkach nikdy nie je sneh. Je to tak preto, lebo skládka má inú teplotu ako okolité prostredie, a to kvôli tomu, že odpad v jej vnútri pracuje,“ objasňuje. Podľa Slavomíry sa na Slovensku dostávame do kritickej situácie, pretože kapacity skládok dochádzajú. Vraví, že si uvedomuje nevýhodu ďalekých obcí, ktorým sa viac oplatí zaplatiť za skládkovanie ako previezť odpad do košického alebo bratislavského ZEVO.

Riešením by podľa nej bolo, aby na Slovensku vzniklo viac zariadení podobných ZEVO. „Slovensko by potrebovalo päť týchto zariadení, aby sme dokázali energeticky pokryť osem percent energií spotreby Slovákov. Neboli by sme tak závislí na fosílnych palivách a dovážaných zdrojoch,“ vysvetľuje.

Možno ste si všimli, že na skládkach nikdy nie je sneh. Je to tak preto, lebo skládka má inú teplotu ako okolité prostredie, a to kvôli tomu, že odpad v jej vnútri pracuje.

Deti príkladom rodičom

Po obhliadke vonkajších priestorov ZEVO sa vraciame naspäť do Centra environmentálneho vzdelávania KOSIT, kde žiakov čaká interaktívna prednáška a kvíz o odpade. Na otázku, čo z exkurzie sa im páčilo najviac, jednohlasne odpovedajú: „Kabína žeriavnika a kotle, v ktorých horel odpad.“ Podľa slov lektoriek chodia na exkurzie žiaci od materských škôl po stredné školy. Za šestnásť rokov od spustenia centra prišlo na exkurziu 55-tisíc návštevníkov. „Deti vzdelávame aj preto, aby ukázali doma rodičom, ako sa má správne triediť odpad. Nepoznám mamu, ktorá by na to kašlala, ak by jej dieťa povedalo, že takto to robiť nemá,“ dodáva Slavomíra.

FOTO – autorka

Odborník na odpady Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK verí, že takéto enviro-vzdelávacie centrá budú na Slovensku postupne pribúdať. „Práve v takomto zážitkovom vzdelávaní vidíme veľký potenciál. Pretože bez správneho triedenia sa nebude zlepšovať ani miera recyklácie, ktorá s tým ide ruka v ruke,“ ukončuje. NATUR-PACK je aktívnym partnerom Centra environmentálnej výchovy KOSIT už od roku 2016.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

Kristína Červeňáková

Zemetrasenie by nám mohlo otvoriť oči

Včerajšie zemetrasenie na východnom Slovensku so mnou doslova otriaslo. Prekvapilo ma, ako si ho môj mozog začal postupne vysvetľovať. Najprv som pocítila, že sa so mnou trasie celý gauč. Odrazu sa začalo otvárať a zatvárať okno, čo vo mne vzbudilo pocit, že sa do bytu dostal človek, ktorý mi chce ublížiť (aj keď trasením gauča by zrejme veľa nezmohol). Keď sa začali triasť aj ostatné predmety v byte, bola som presvedčená, že ide o nejaký paranormálny jav. Až v momente, keď som sa postavila, uvedomila som si, že je to zemetrasenie.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner