fbpx
Enviro

Netreba vymýšľať koleso, aj KOLO robí rozdiel

To, čo kedysi bývalo Mestským bazárom sa mení na permanentnú možnosť darovať – a na druhej strane lacno získať. KOLO má stále miesto, otváracie hodiny a pravidlá odovzdávania vecí aj ako si ich lacno zadovážiť. Nech predmety kolujú, znovu sa využívajú.


Poznáte to – čo urobí mama, keď je pár dní doma sama? Poriadok. Ok, nie je to tak vždy, ale je pravda, že nie som sama, kto to tak má. Raz za čas príde víkend, keď sa podarí zgruntu prerovnať veci v komore, špajzi, tom zadnom šuflíku, polici, kam zvyčajne človek len ukladá. Je toho kopa, čo máme a vlastne nepotrebujeme. Hrnčeky, ktoré sme si odniekiaľ priniesli, už ani nevieme odkiaľ. Spomienky na bývalé práce, kolegov, všakovaké udalosti. Darčeky, ktoré sa netrafili, alebo možno aj hej, ale roky neprišiel ich čas, knihy, ktoré máme dvakrát, vázy, ktoré sa nám veľmi páčili, ale ich chvíľa prichádza naozaj zriedka. Mám problém také veci vyhodiť, ale je ťažké sa im stále len vyhýbať. Preto ma potešilo, že algoritmus sociálnej siete mi zobrazil KOLO.

„Nevymysleli sme koleso, iba KOLO,“ hovorí Martina Čechová, projektová manažérka cirkulárnej ekonomiky OLO, keď do týchto nových priestorov vchádzame. „Kým sme boli otvorení len raz za čas, ľudia sa nás často pýtali – prečo ste len cez víkend a prečo práve vtedy, my tu nie sme, nestihneme to, je zlé počasie, nechce sa nám čakať… Toto teraz odpadá, budeme tu stále, neexistuje prekážka. Okrem pondelka tu budeme každý deň.“ Nebude sa čakať na odovzdanie, ani na „nákup“. 

FOTO – autorka

Tisícky vecí, ktoré sa mohli stať odpadom

Permanentný bazár je v priestoroch bývalého internetového obchodu hej.sk v obchodnom centre na kraji mesta. Dostupné autom aj mestskou dopravou, s parkovaním, na dosah zberného dvora. Veľkorysé v rozlohe aj zázemím. Architektonicky zaujímavo rozložený priestor je rozdelený do tematických celkov – kuchyňa, záhrada, hudobné nástroje, športové potreby, knihy, hračky, ale aj autosedačky a detské potreby, ktoré rodina využíva len chvíľu – vaničky, detské stoličky, ale nájdete tu aj klietky pre domáce zvieratká. „Priestor sme chceli veľký prehľadný a systémovo rozdelený, nie je to sklad, ale naozaj pripomína obchod,“ vysvetľuje Martina Čechová.

FOTO – autorka

Každú jednu vec, ktorú niekto priniesol, musel iný človek prevziať, očistiť, skontrolovať a zaradiť. Tím, ktorý sa stará o tovar tvoria desiatky ľudí. Oddelenia sa líšia tovarom, ktorý ponúkajú. „Všetko, čo tu vidíte, by ľudia vyhodili, pretože to nepotrebujú. Za september sme na centrále OLO a vo vybraných mestských častiach od ľudí vyzbierali 5,6 ton tovaru, dva a pol tony sme mali zo starých zásob,“ približuje Zuzana Balková, manažérka externej komunikácie OLO Bratislava.

Pri vchode je vzorová izba celá zariadená z prinesených vecí. Prechádzame sa okolo políc, kde sú celé súpravy riadov, sady pohárov, váz, modranskej keramiky, porcelánu. Nové, nepoškodené. Tuším za viacerými osud svadobných darov, ktoré nikdy nikto nevybalil.  

Všetko, čo tu vidíte, by ľudia vyhodili, pretože to nepotrebujú. Za september sme na centrále OLO a vo vybraných mestských častiach od ľudí vyzbierali 5,6 ton tovaru, dva a pol tony sme mali zo starých zásob.

Tour netradičným obchodom

Zbierka CD a DVD, rovnako ako spoločenských hier poslúži ako zdroj darčekov z druhej ruky. V rohu stojí nábytok, ale napríklad aj detské sánky. Vedľa termosiek, riadov, hrncov, kuchynských pomôcok bývajú povestné plastové dózy, na ktoré možno stále niekde čaká nejaká starká.

FOTO – autorka

Knižnica býva v presvetlenom kruhu. Spoznávam klasiky z tisícok slovenských knižníc, celé edície, na ktoré sa čakalo v radoch – zelená knižnica, Labyrint, Odeon, Stopy, encyklopédie, ale aj nové napríklad detské knihy. „Každá vec má naozaj svoj príbeh. V mnohých sú venovania. Z jednej knihy vypadla fotka, slúžila ako záložka, možno ju dievčina darovala svojmu milému – dala som si ju nad pracovný stôl,“ usmieva sa Martina Čechová. Pokojne si tu možno doplniť edíciu o kus, ktorý vám chýba. Žiadna kniha nie je príliš stará, selektujú len tie, ktoré sú zničené a poškodené. „Máme tu len také veci, ktoré sú použiteľné, tak, že by ste ich chceli mať doma – a kniha bez strán alebo s poškodenou väzbou to nespĺňa.“ 

FOTO – autorka

Vchádzame do oddelenia hračiek. Plyšoví mackovia majú na nose nalepené farebné značky – tie označujú ich rôznu cenu. Kým rodičia nakúpia, deti sa tu môžu zabaviť a potom si hračku aj za zlomok ceny odniesť. Práve tu mi napadá, ako predmety, ktoré sa ponúkajú, oceňujú. „Chceme mať ceny, ktoré nebudú vysoké. Vyberáme dobrovoľný príspevok, každá farebná značka má inú cenu. Nechceme rozdávať, ale vec má svojou cenou aj symbolickú hodnotu. Pýtame si zlomok pôvodnej ceny,“ ukazujú moje sprievodkyne.

„Občas prídu aj hodnotnejšie kusy, tie sú umiestnené vo vitrínke. Napríklad k nám teraz čerstvo prišli husle, ich hodnota je 400 eur – tak nám to ocenili starožitníci. Máme tu grafiky, ktoré sa vystavujú aj v SNG. Podobne cenné veci budú zamknuté a v presklenom priestore,“ hovorí Zuzana Balková. Učia sa ich spoločne so starožitníkmi oceňovať a dávajú ich bokom. 

Chceme mať ceny, ktoré nebudú vysoké. Vyberáme dobrovoľný príspevok, každá farebná značka má inú cenu. Nechceme rozdávať, ale vec má svojou cenou aj symbolickú hodnotu. Pýtame si zlomok pôvodnej ceny.

Čo za to?

Peniaze za predmety idú na transparentný účet a bude z nich hradená prevádzka a réžia tohto výmenného miesta. „To, čo nemusíme, nenakupujeme. Aj kancelárie v KOLO sú zariadené z prinesených vecí,“ ukazuje Zuzana Balková. Stoličky, stoly, police, skrinky – okrem toho, že ja každá iná, nevidno opotrebenie.

„Často sa stretávame s tým, že keď sa sťahujú alebo obnovujú kancelárie, firmy sa chcú zbaviť starého zariadenia. Radi sa ho ujmeme. A posunieme napríklad školám, občianskym združeniam, komukoľvek za zlomok ceny,“ hovorí Peter Brestovanský, koordinátor reuse centra. „Boli by sme radi, ak by sa ľudia nehanbili používať aj nábytok z druhej ruky,“ dopĺňa Martina Čechová. 

FOTO – autorka

Za predajnou plochou je sklad. Práve tam sa bude dať šesť dní v týždni odovzdať to, čo nepotrebujete. To, čo nepreberú, sa dá odviezť do zberného dvora „Pozor však. KOLO je prístupné komukoľvek, zberný dvor je len pre Bratislavčanov,“ hovorí Martina Čechová. Aj prísť si vybrať môže prísť hocikto. „Okrem toho, že dávame veciam druhý život chceme ukázať aj menším mestám, že sa to dá. Ak Bratislava vie vyzbierať nepotrebné veci, logisticky to malé mestá zvládnu takisto. Radi sa podelíme o skúsenosti,“ dodáva Zuzana Balková.

Jedna z myšlienok v začiatkoch bola zbierať nepotrebné veci v blízkosti obchodného centra. „Pozor ale, povedal som si,“ spomína Peter Brestovanský. „Ľudia sem prídu niečo odniesť, ale neodolajú a rovno si pôjdu niečo aj kúpiť – a to nechceme. Tak z toho zišlo.“

Okrem toho, že dávame veciam druhý život chceme ukázať aj menším mestám, že sa to dá.

„Odpad“ pre komunitu

Za skladom sú ešte dve miestnosti. V jednej vznikne dielňa, kde budú veci opravovať a aj učiť ľudí, ako na to. Druhá miestnosť je osvetová. „Pribúda ľudí aj komunít, ktoré majú záujem o zelené témy – tretí sektor, firmy, školy, vzdelávacie inštitúcie. Spolu tvoríme programy pre nich. Chceme ľudí vzdelávať, napríklad aj v tom, ako triediť, o cirkulárnej ekonomike, prepojiť školy s mestskými podnikmi, motivovať ich v eko-výchove,“ hovorí Zuzana Balková, kým obdivuje obraz, ktorý v rámci tvorivej dielne urobili deti z odpadu vyhodeného do žltej nádoby. 

FOTO – autorka

Súčasťou KOLO je aj komunitný priestor pre organizácie, ktoré sa venujú životnému prostrediu. Cieľom je prepojiť Bratislavu, aby sa v nej ľahšie šírili „zelené“ myšlienky. Posledný rozmer projektu je sociálny – prácu ponúkajú aj ľuďom z Vagusu, množstvo nábytku odtiaľto putovalo do domovov sociálnych služieb alebo do dočasného ubytovania pre bezdomovcov – Vagus, De Paul, byty v Novej Cvernovke.

Ukrajinským deťom darovali bicykle a iné športové pomôcky. Sociálny rozmer pomôže naplniť aj zdieľanie zdravotných pomôcok, ktoré sa pripravuje. Komunikujú s domami pre seniorov a charitatívnymi organizáciami, lekárkou pracujúcou s hendikepovanými deťmi – všetkým darujú, čo treba.

„V obci Lomnička, čo je skoro úplne rómska obec, sme darovali detské vaničky, sedačky, hračky,“ spomína Peter Brestovanský. Darovanie plánujú opakovať, okrem potrieb pre deti plánujú darovať aj stavebný materiál, ktorý niekomu ostal. Aj tri balíky kachličiek, zárubne či dvere, ktoré niekto nakúpil navyše, sa inému zídu. 

Dôležité je dávať veciam druhý život

Peter Brestovanský sa vracia do minulosti: „Boli sme roky v provizórnom priestore bez elektriny, kúrenia, kam zatekalo. Prežili sme, ale bolo to kruté. Keď pršalo vonku, vedeli sme o tom aj vnútri. Za dva roky Mestských bazárov nám ľudia priniesli tony vecí, ale myslím si, že to nie je stále dosť. Veci k nám nosí asi 300 – 400 ľudí, každý donesie asi 20 kíl vecí. Je to asi jedna tisícina zo všetkých Bratislavčanov, to je málo. Ak by aj prišlo jedno percento, vecí je 50 ton. Budeme sa snažiť ľuďom priblížiť tak, že sa zbery stále budú organizovať aj vo vybratých mestských častiach v jarnom a jesennom cykle.“ 

V Bratislave je množstvo nových priestorov, ktoré sa chcú hlásiť k „zeleným budovám“. Tam je podstatné nielen to, či je budova postavená z recyklovaných materiálov a aká je energetická efektivita, ale aj aké percento vybavenia je recyklované. „Všetky tieto budovy majú zatiaľ nový nábytok – a my im otvárame oči a hľadáme architektov, ktorí si vyberú nábytok u nás. Stojí dosť peňazí zariadiť všetko nanovo, my máme množstvo kancelárskeho nábytku, ktorý je stále pekný. Verím, že sa nielen ľudia, ale firmy prestanú hanbiť mať veci z druhej ruky,“ vysvetľuje Peter Brestovanský.

„Aj na Vianoce sa dá nakúpiť u nás. Fungujú tak internetové bazáre, vie tak fungovať aj naše KOLO. Nájdete tu naozaj aj unikátne kúsky,“ dodáva Zuzana Balková. Vyzýva, aby sme sa zamýšľali nad tým, či vôbec potrebujeme nové veci a kde nakoniec tie naše nové veci skončia. Je na nás každom zvlášť, aby sme sa snažili, aby odpad vôbec nevznikal. „V KOLO nájdete obrovské množstvo vecí, ktoré sa mohli stať odpadom.“

Kto sem veci nosí a kto si ich odnáša

„Veci u nás vyhľadávajú aj rodičia s malými deťmi, aj starší ľudia. Aj statusovo je to pestré – od ľudí, ktorí prídu autobusom a vezú si tak potom domov aj veľké veci, po takých, ktorí prídu na veľkom aute so štyrmi výfukmi. Vzorec tam nenájdeme. Mnohí tu hľadajú zberateľské kúsky, pre nich má predmet v cene pár eur vysokú hodnotu,“ vysvetľuje Peter Brestovanský.  

Nebudú ľudia zneužívať predmety z KOLO na ďalší predaj? Špekulantov je všade veľa… „Mne by nevadilo, ak by niekto od nás niečo odniesol, následne to predal a na tom zarobil. Hlavná myšlienka je, že to neskončilo na skládke.“ Nechcú slúžiť ako základ biznisu špekulantom, ale ustrážiť sa to celkom nedá. 

FOTO – autorka

Čo sa najčastejšie zbiera a vyhľadáva? „Za päť bazárov sme vyzbierali asi 15 tisíc kníh, teraz ich prišlo asi ďalších tritisíc,“ vypočítava Peter Brestovanský. „Obehli sme s nimi a dovybavili všetky knižné búdky v meste. Na Google maps nájdete asi päť búdok, my sme ich našli 38 a dali sme do nich opakovane asi dvetisíc kníh. Pripravujeme interaktívnu mapu takýchto búdok a plánujeme ich ďalej dotovať.“

Jeden pán priniesol asi dva a pol tisíca DVDčiek. Vymenili mu ich za rovnaký počet CDčiek. Minie sa všetko, čo je odovzdané – najviac asi knihy a kuchynské potreby. „Ľudia z profesionálnej rodiny vybavili osem detí športovými potrebami za asi 200 eur.“ 

Krásny príbeh člnu a smutný príbeh lega

Každá vec má za sebou príbeh. „Máme tu gumový čln, ktorý prišiel s rukou písaným listom. Na tomto člne jeho majiteľ splavil Dunaj, Malý Dunaj, Váh, Moravu. Je tam upozornenie, že nie je vhodný na divokú vodu. Pán nám krásnym písmom zaznamenal, čo všetko s ním prežil a zažil a dal návod, ako sa o čln starať – nebaliť ho mokrý, vyfučať ho. Že on už toľko nevládze a chce, aby slúžil niekomu inému tak ako jemu,“ usmieva sa Peter Brestovanský.

„Máme aj nafukovací hrad, polepený z každej strany, ale stále slúži. Zo Záhorskej Bystrice k nám prišiel nový kočík, ešte zabalený, ktorý kúpili starí rodičia a ich deťom sa nevmestil do auta. Pýtal som sa ich, prečo to nedajú na predaj do nejakého bazára. Nechcú s tým mať starosti. A tiež chcú mať dobrý pocit, že niekoho to poteší,“ dodáva. 

Za niektorými hračkami sú aj smutnejšie príbehy. „Prišlo k nám lego, ktoré malo 1800 častí. To je drahé, skoro 200-eurové lego. Jedno jediné vrecko z tých 24, v ktorých boli kocky, bolo otvorené. Možno sa nejaké dieťa lego snažilo zložiť a samo nevedelo, ako na to. Máme tu regál, ktorý volám „magnetka z Chorvátska“. Sú tam veci, ktoré majú cenu v tú danú minútu na dovolenke. Alebo veci nakúpené v akcii. Následne o nich nikto nestojí,“ dodáva. 

FOTO – autorka
Pýtal som sa ich, prečo to nedajú na predaj do nejakého bazára. Nechcú s tým mať starosti. A tiež chcú mať dobrý pocit, že niekoho to poteší.

„Všetkých nás to tu mení, celý tím OLO, “ uzatvára Martina Čechová. Každý, kto u nás na KOLO robí, pracuje s úsmevom. Verí, že pozitívna energia sa prenesie na zvyšok mesta. „Ja v plných obchodoch trpím fóbiou, tu je to pre mňa raj. Mám rád veci, ktoré opravíme, viem, kto do toho dal svoju energiu,“ smeje sa Peter Brestovanský. „Ja som svoju kuchyňu vypratala a darovala, takisto som sem priniesla všetky naše staré platne – to bol skvelý pocit,“ dopĺňa Zuzana Balková. „Veľmi ma to inšpiruje nenakupovať. A rada tiež posúvam rodine aj priateľom predmety z bazára. Tak šírim aj myšlienku, že konzum nie je jediná cesta.“

Profil autora:

Väčšinu svojho profesijného života strávila v médiách. Okrem toho takmer deväť rokov konzultovala a pomáhala s politickým PR. Pôsobí v TA3. Je trénerka, školiteľka a príležitostná moderátorka. Témy, ktorým sa prevažne venuje sú komunikácia vo všetkých možných odtieňoch, prezentácia a práca s informáciami. Obdivuje všetkých, ktorí sa snažia meniť verejný priestor k lepšiemu. Mama dvojčiat, milovníčka príbehov a kníh, dlhých prechádzok rezkým krokom a pletenia.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner