V Kechneci blízko Košíc recyklujú opotrebované pneumatiky z áut. Výsledkom sú rohože, ktoré pokrývajú detské ihriská. Podľa recyklátora tlmia pád detí lepšie ako piesok či kamienky. Ako sa recyklujú pneumatiky, kde treba odniesť opotrebované pneumatiky a prečo by nemali skončiť v prírode?
Prechádzame sa úzkymi uličkami tvorených tisíckami opotrebovaných pneumatík nahádzaných na seba. Recyklačným závodom AVE nás sprevádza jeho regionálny obchodný riaditeľ Rastislav Zahoranský, ktorý nám vysvetľuje, že všetky pneumatiky čaká recyklačný proces. Po ňom z nich vznikne gumový granulát, z ktorého sa vyrobia štvorcové rohože a tie poslúžia ako bezpečná gumová dlažba na detských ihriskách.
Pneumatikové čipsy a granulát
V Kechneci sa spracovaniu pneumatík, ale aj gumovému odpadu venujú osemnásť rokov. „Spracúvame pneumatiky materiálovo – snažíme sa ich rozobrať na gumu, textil a kov,“ vysvetľuje proces recyklácie Zahoranský. Okrem materiálovej recyklácie sa pneumatiky dajú spracovať aj inými spôsobmi, napríklad bez prístupu vzduchu. „Pneumatiky sa ohrievajú na viac ako 700 stupňov Celzia a akoby sa roztápajú. Počul som aj o ozónovej metóde rozkladu a tiež mrazení pneumatík,“ vysvetľuje Zahoranský.
Ešte predtým, ako pracovníci závodu nahodia pneumatiku na bežiaci pás, skontrolujú či sa v nej nenachádzajú kamene alebo iné predmety. Z veľkých pneumatík z nákladných áut vytrhávajú hrubý železný drôt. Pri pneumatikách z osobných áut to nerobia. „Z pneumatík odstraňujeme pätné laná – hrubšie železné drôty, pretože nám tupia nože v strojoch. Drôty v pneumatikách slúžia ako nárazník, aby sa pneumatika jednoducho neprerazila,“ vysvetľuje funkciu drôtu v pneumatike Zahoranský.
Vchádzame do haly, v ktorej je hluk a je plná strojov, ktoré pracujú na spracovaní pneumatík. Prvým a najväčším je takzvaný Super chopper. „Ten pneumatiku rozseká ‚nahrubo‘ na kusy veľkosti 25 krát 25 centimetrov,“ ukazuje Zahoranský na časti pneumatík.
Kusy sa presúvajú do ďalšieho stroja, ktorý ich zmenší na takzvané pneumatikové čipsy. „Pri tomto procese sa magnetom odseparujú kovové drôtiky a gumové čipsy pokračujú do ďalšieho stroja, kde sa melú už na finálny granulát,“ objasňuje Zahoranský.
Okrem vyseparovaných kovových drôtikov sa prístrojom, ktorý pripomína zväčšený vysávač, oddelí aj textil. „Nejakých 65 až 70 percent tvorí guma, 25 percent kovová zložka a zvyšok je textil. Jednotlivé zložky sú tak trochu medzi sebou kontaminované. Pokiaľ granulka v granuláte obsahuje textil, nemáte šancu vybrať ho ani pinzetou,“ opisuje jednotlivé zložky pneumatiky pri recyklácii Zahoranský. Tiež dodáva, že na výrobky, na ktoré sa granulát použije, nie je potrebné, aby bol úplne čistý.
Na konci recyklácie granulát prejde ešte jedným strojom – aspirátorom. „Aspirátor má sitá, ktoré rozdelia granulát na frakcie požadované zákazníkom,“ objasňuje Zahoranský.
Železné seno
Vonku pred halou spozorujeme kopu niečoho, čo pripomína železné seno. „Nebuďte prekvapené, keď si v podrážke nájdete zapichnutú kovovú ihličku,“ poznamenáva Zahoranský. Zisťujeme, že ide o spomínanú kovovú zložku odseparovanú z gumy pneumatík. „V našom závode sme upustili od jej spracovania, keďže jej nevyrobíme toľko, aby to pre nás bolo efektívne. Sú však firmy, ktoré kupujú kovové zložky od spoločností ako my,“ odôvodňuje.
Aj textilná zložka má svoje využitie. Podľa recyklátora sa zhodnotí buď v cementárňach ako tuhé alternatívne palivo, alebo sa z nej vyrobia sendvičové bloky, ktoré sa môžu využívať pri izoláciách.
Rohože na ihriská a podložky pod kone či koľajnice
Zo získaného granulátu zhotovujú výrobky priamo v závode. „Medzi naše produkty patria gumové rohože na detské ihriská, dlažba do konských stajní, antivibračné podložky pod koľajnice, protihlukové bloky, balistické bloky či bokovnice“ menuje Zahoranský.
Gumová dlažba na detskom ihrisku podľa Zahoranského tlmí pád lepšie ako piesok či kamienky, ktoré zvyknú pokrývať plochu ihrísk. „Rohože sú certifikované na kritickú výšku pádu, to je výška z ktorej ak dieťa spadne na rohož, tak by sa mu nemalo nič stať. Rohož s hrúbkou štyri centimetre má kritickú výšku pádu 1,3 metra. Takže dieťa môže spadnúť z 1,3 metra a s najväčšou pravdepodobnosťou sa mu nič nestane. No keď má niekto dvojmetrovú preliezku, musí si kúpiť hrubšiu rohož,“ vysvetľuje.
Zahoranský menuje aj viacero výhod pri dlažbách do konských stajní. Recyklát podľa neho zmierňujú napätie v kĺboch zvierat, pričom povrch je protišmykový a zaručuje izoláciu stajne. Rohože AVE sa tiež dajú využiť aj namiesto betónovej alebo keramickej dlažby napríklad okolo bazénov.
Životnosť rohože podľa Zahoranského závisí od používania ihriska a frekvencie pohybu detí. „Je to niečo podobné ako pri laminátovej podlahe. Keď ju máte v obchodnom dome, kde prejde tisíc ľudí za deň, zničí sa za krátky čas a doma vám vydrží aj 20-30 rokov. Životnosť našich rohoží je približne 15 rokov,“ porovnáva. Tiež podotýka, že aj rohože po svojej životnosti sa dajú opäť zrecyklovať, ale musí to byť efektívne. „Rohož sa dá naspäť zrecyklovať, ale je potrebné vyčistiť ju od machu, prachu, hliny, kameňov a podobne, čo je niekedy drahšie, ako ju vyrobiť nanovo,“ vysvetľuje. Preto sa podľa neho opotrebované rohože zhodnocujú skôr energeticky.
Proces v priamom prenose
Vstúpime do druhej haly, kde sa práve z nasypaného granulátu vyrába červená rohož. Tá bude súčasťou detského ihriska. Pracovník závodu, nasype granulát na veľký lis, ktorý pripomína pekáč. Samotný Zahoranský proces výroby rohože prirovnáva k pečeniu koláčov. „Nasypeme granulát, pridáme trochu lepidla a neskôr trochu vody. Farba rohože závisí od použitého lepidla. Keď sa použije červené lepidlo, rohož bude červená, ak zelené, bude zelená. Premiešame, dáme to do formy – lisu, ktorý granulát stlačí. Po pätnástich minútach vyberieme a rohož je hotová.“
Rohože odkupujú hlavne firmy, ktoré stavajú detské alebo futbalové ihriská. „Do módy prichádzajú detské ihriská, ktorých gumová dlažba je vzorovaná, napríklad kvetovaná. Granulát vyrobený z pneumatiky, ako ten náš, je 10 až 15-krát lacnejší ako granulát, ktorý sa vyrába z virgin materiálu – novej gumy. Aby ich ihrisko bolo pružné a na vrchu farebne vzorované, na väčšinu dlažby použijú lacnejší recyklovaný granulát a len na jej vrch použijú drahší farebný granulát, aby dosiahli požadovaný vzor,” vysvetľuje Zahoranský.
Pneumatiky treba nechať v pneuservise
V recyklačnom závode AVE ročne pomelú približne do pätnásť tisíc ton pneumatík, ktoré zbierajú z celého Slovenska, no najmä zo štyroch krajov. „Toho odpadu je obrovské množstvo. Pre lepšiu predstavu je to 130 kamiónov každý mesiac, takže denne sú to tri až štyri kamióny plné pneumatík. A to je len maličké Slovensko. Navyše nie sme sami, ktorí recyklujeme pneumatiky,” zdôrazňuje Zahoranský.
Odborník na odpady Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK zaraďuje pneumatiky medzi veľmi častú zložku voľne pohodeného odpadu. „Niekedy je naozaj zarážajúce, na aké odľahlé miesta je niekto schopný odviezť pneumatiky, aby sa ich zbavil,” poznamenáva. Brinzík spoločne s tímom predpokladá, že v prírode ich končí oveľa menej ako pred rokom 2016, kedy sa pneumatiky stali súčasťou širšie poňatého triedeného zberu. „Naďalej sa ich však časť ľudí zbavuje podobne ako napríklad aj v prípade elektroniky, použitých batérií, nábytku, či stavebného odpadu protizákonným spôsobom. A to je obrovská škoda a plytvanie cennou surovinou,” dodáva.
Aj napriek veľkému množstvu pneumatík, ktoré denne spracujú, Zahoranský tiež vníma, že stále nemalé percento pneumatík končí v odpade alebo v prírode. Podľa neho je to preto, že verejnosť nevie, že sa odpadu dá zbaviť bezproblémovo a pritom správne. „Ľudia si neuvedomujú, aké majú práva a sami si komplikujú život. Mnohokrát vyhodia pneumatiku do prírody alebo ju hodia do odpadu úplne zbytočne, pritom majú právo, nechať ju zadarmo v každom pneuservise.”
Tiež dodáva, že pneumatiky sa môžu odniesť aj do zberného dvora, no týka sa to len niektorých obcí. Pneuservis je podľa neho najlepším riešením. „Netreba ich vláčiť domov. Ľudia na to nie sú zvyknutí. Myslia si, že v pneuservise za to budú musieť zaplatiť, tak ich radšej zoberú domov, kde im budú iba zavadzať.”
Potvrdzuje to aj organizácia zodpovednosti výrobcov Eltma, ktorá prevádzkuje najväčšiu sieť zberných miest pneumatík. „Na Slovensku funguje takzvaná rozšírená zodpovednosť výrobcov pneumatík. Kupujúci pri nákupe pneumatík uhrádza v cene výrobku aj recyklačný príspevok, ktorý je určený na zber a ďalšie využitie odpadových pneumatík,” ozrejmuje organizácia.
Práve pracovníci Eltmy navštevujú zberné miesta a prepravujú nazbierané pneumatiky do spracovateľských závodov podobných AVE. Podľa organizácie každé miesto spätného odberu pneumatík je označené nálepkou a rovnako je uvedené v mape zberných miest na ich webovej stránke. „Bohužiaľ, neexistuje centrálny register prevádzkovaný štátom, konečný užívateľ tak musí hľadať zberné miesto na weboch organizácií zodpovedných výrobcov,” ukončuje organizácia.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
