fbpx
Enviro

Slovensko je v zálohovaní úspešné, v zálohomatoch končí stále viac fliaš a plechoviek

V slovenských predajniach už nenájdete PET fľašu alebo hliníkovú plechovku na nápoj bez označenia „Z“ ako zálohované. Po roku a pol, teda od spustenia zálohovania, končí v zálohomatoch o 15 percent viac PET fliaš a plechoviek ako predtým. Kde všade sa dajú vrátiť obaly od nápojov? Kde vznikajú „šedé zóny“ a prečo treba stláčať obaly do kontajnerov a do zálohomatov nie?


Zálohuje sa viac

Pred spustením zálohového systému PET fliaš a hliníkových plechoviek sa miera recyklácie týchto obalov pohybovala na 60-tich percentách. Po roku a pol ich končí v zálohomatoch o 15 percent viac. Podľa marketingovej manažérky Moniky Farka z neziskovej organizácie Správca zálohového systému pritom zálohovanie neodradilo ľudí od nakupovania nápojov v týchto obaloch a ani ich nepodnietilo k častejšej kúpe. Cieľom neziskovej organizácie je však naďalej zvyšovať mieru návratnosti nápojových obalov. Do roku 2025 by sa malo vracať 90 percent PET fliaš a plechoviek.

Farka hovorí, že pri dosahovaní cieľa je najdôležitejšia motivácia. Tú v organizácii vnímajú v troch rovinách. Prvou je environmentálny pozitívny dopad. Druhou je záloh v hodnote 15 centov, ktorý je podľa marketingovej manažérky nastavený tak, aby jednak motivoval, ale zároveň neodrádzal od kúpy nápoja. Tretím faktorom je dostupnosť odberných miest.

„Najnáročnejšie na dosiahnutí cieľa bude zabezpečiť dostupnosť odberných miest aj v takzvaných ‚šedých zónach‘ – menších obciach, kde sa už aj teraz snažíme motivovať odberné prevádzky k tomu, aby sa zapojili do zálohového systému. Zmenili sme politiku manipulačných poplatkov, takisto im preplácame v plnej výške ručný skener, ktorý slúži na skenovanie vrátených obalov,“ vysvetľuje Farka. Dodáva, že do konca tohto roka chcú posilniť odbernú sieť o tristo nových miest.

FOTO – www.spravcazaloh.sk

Aj na festivaloch a podujatiach

Aktuálne je na Slovensku takmer 3200 odberných miest, pričom väčšina sa do zálohového systému zapojila dobrovoľne. Podľa Farka je však dôležité, aby spotrebiteľ, ktorý si kúpi nápoj v plastovej fľaši alebo v plechovke, dokázal vrátiť obal aj mimo predajní. Z tohto dôvodu sa v organizácii pokúšajú rozširovať možnosti odberných miest aj na kúpaliskách, aquaparkoch, festivaloch a športových podujatiach.

„Momentálne realizujeme zabezpečovanie zálohovania aj v rámci spoluprác, napríklad na ČSOB Bratislava marathone, podujatí Dobrý trh, Kaufland detský festival, či festivaloch Grape, Pohoda a Uprising. Funguje to primárne tak, že človek vie vrátiť zálohový obal do odbernej nádoby, čím prispeje na charitatívny účel, ktorý si verejné podujatie vyberie. Medzi dobrovoľné odberné miesta nepatria iba menšie predajne, ale aj čerpacie stanice,“ menuje Farka.

FOTO – www.spravcazaloh.sk

K ďalším dobrovoľným odberným miestam sa začínajú postupne zapájať aj firmy. „Napríklad automobilka Peugeot nadviazala spoluprácu nielen s nami, ale aj s dodávateľmi vendingových automatov. Zamestnanci vedia vrátiť zálohový obal, pričom záloh sa im priráta na ich zamestnaneckú kartu. Vrátený záloh vedia použiť na kúpu občerstvenia z vendingového automatu,“ objasňuje Farka.

Kde končí zvyšok?

Do konca tohto roka by mala miera návratnosti spomínaných obalov dosahovať 80 percent. Zvyšok PET fliaš a plechoviek sa môže podľa marketingovej manažérky nachádzať v skladových zásobách obchodníka, u spotrebiteľov alebo v triedenom či zmesovom odpade. „Proces vrátenia je individuálny a závisí od toho, ako dlho si spotrebitelia skladujú takéto obaly u seba doma a ako často ich vracajú. Niektorí môžu mať urobené zásoby, napríklad ochutených nealkoholických pív v plechovkách, ktoré majú odložené na grilovačky. Stále sa medzi nami môžu vyskytovať aj takí, ktorí možno nevedia, že obaly sa zálohujú alebo nemajú vo svojom blízkom okolí možnosť zálohovať, a tak zálohovaný nápojový obal hodia do žltého kontajnera. V tom najhoršom prípade skončí zálohovaný obal v zmesovom odpade, pričom v tomto prípade sa materiál nevyužije vôbec. Je preto veľmi dôležité ľudí neustále vzdelávať v tejto téme,“ zdôrazňuje Farka.

V tom najhoršom prípade skončí zálohovaný obal v zmesovom odpade, pričom v tomto prípade sa materiál nevyužije vôbec.

Do zálohomatu nestláčať, do kontajnera stláčať

Plastové obaly ako PET fľaše od mlieka, mliečnych výrobkov, octu alebo oleja, ktoré sa nedajú zálohovať, je pred vyhodením do žltého kontajnera potrebné stláčať. „Všetko, čo sa stlačiť dá, treba stláčať. Ušetríme tým nemalé množstvo obsahu kontajnera. Nestláčanie obalov je celoslovenský problém. Okrem toho, že smetiarske autá prevážajú a vykladajú vzduch, bočným efektom je aj to, že kontajnery sa naplnia oveľa skôr, ako keby tie odpady boli stlačené,” hovorí odborník na odpady Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Všetko, čo sa stlačiť dá, treba stláčať. Ušetríme tým nemalé množstvo obsahu kontajnera. Nestláčanie obalov je celoslovenský problém. Okrem toho, že smetiarske autá prevážajú a vykladajú vzduch, bočným efektom je aj to, že kontajnery sa naplnia oveľa skôr, ako keby tie odpady boli stlačené.

Naopak, do zálohomatu je potrebné vkladať zálohované obaly nestlačené kvôli ich verifikácii. „Registrácia zálohovaného obalu prebieha pod unikátnym čiarovým kódom, ktorý má daný výrobok. K danému výrobku a čiarovému kódu sa priraďujú ďalšie atribúty: váha, tvar a materiál, ktoré sa zhromažďujú v databáze registrovaných obalov,“ opisuje Farka. „V konkrétnom zálohomate sa teda najskôr načíta čiarový kód. Následne prebieha váhová, tvarová a materiálová detekcia. Tým sa zabezpečí evidencia a kontrola obalu, čím sa predchádza podvodom. Následne sa obal v stroji stlačí a preváža stlačený,“ dopĺňa.

FOTO – www.spravcazaloh.sk

Správca zálohového systému následne od obchodníkov zváža všetky vyzbierané obaly. Tie idú najskôr do medzi-skladov a následne do triediaceho centra, kde sa vytriedia podľa materiálu. „Plastové fľaše sa rozdelia na rôzne farebné prúdy, z ktorých sa vytvárajú stlačené kocky. Tie potom putujú k recyklátorovi na spracovanie. Tí z týchto kociek spravia vločky a následne predlisky, z ktorých sa vyfukujú nové fľaše. Hliníkové plechovky sa zase roztavia a z roztaveného materiálu sa vytvárajú hliníkové pláty. Z nich sa vyrábajú nové plechovky,“ objasňuje Farka.

Neodnímateľné vrchnáky 

Podľa smernice Európskej komisie budú výrobcovia od budúceho roka musieť zmeniť dizajn uzáverov PET fľaší a nápojových kartónov. Zmena sa bude týkať vrchnákov, ktoré sa stanú neodnímateľnými od nápojových obalov. Cieľom je znížiť plastové znečistenie v prírode a zároveň zvýšiť percento recyklovaného plastu. „Od samotného spustenia zálohovania sme spotrebiteľov učili, že vrchnák patrí k fľaši a že je potrebné vracať ho spolu s ňou. Každopádne sme radi, že to bude posilnené aj touto aktivitou,“ hovorí Farka.

Či sa k zálohovaným obalom neskôr pridajú aj iné nápojové obaly je v rukách, ako uviedla Farka, ministerstva životného prostredia. „Veríme, že tým, že sa Slovensko stalo príkladom dobrej praxe, keďže sme v rekordnom čase spustili zálohový systém a zároveň dosahujeme veľké úspechy, sa inšpirujú zálohovým systémom aj iné odvetvia,“ dodáva.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

Kristína Červeňáková

Zemetrasenie by nám mohlo otvoriť oči

Včerajšie zemetrasenie na východnom Slovensku so mnou doslova otriaslo. Prekvapilo ma, ako si ho môj mozog začal postupne vysvetľovať. Najprv som pocítila, že sa so mnou trasie celý gauč. Odrazu sa začalo otvárať a zatvárať okno, čo vo mne vzbudilo pocit, že sa do bytu dostal človek, ktorý mi chce ublížiť (aj keď trasením gauča by zrejme veľa nezmohol). Keď sa začali triasť aj ostatné predmety v byte, bola som presvedčená, že ide o nejaký paranormálny jav. Až v momente, keď som sa postavila, uvedomila som si, že je to zemetrasenie.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner