Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.
Sláva Tebe, Šafáriku,
až na večné veky,
že si zvolal v jedno more
všeslovanské rieky!
Prijmi teda v svojej sláve
odo mňa, biedneho,
hrivnu – pieseň neumelú
na Slovana svätého.
Prijmi, otče. Moje ústa
v modlitbe sa skrušia,
by všetci Slovania boli
dobrí, svorní bratia,
pritom deti slnka pravdy.
Takých nezatratia.
Túto báseň napísal ukrajinský básnik Taras Ševčenko pre slovenského spisovateľa Pavla Jozefa Šafárika v roku 1845. Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia Tarasa Ševčenka – v čase krvavej vojny na Ukrajine a smútku.
Bol najvýznamnejším ukrajinským básnikom, národným buditeľom, zakladateľom moderného ukrajinského literárneho hnutia, symbolom Ukrajiny a ukrajinskej kultúry. Taras Ševčenko (9. marec 1814 – 10. marec 1861) je kultovou a posvätnou postavou pre každého Ukrajinca. Jeho verše zneli počas revolúcie Dôstojnosti v roku 2013, na začiatku invázie v roku 2022 a počas mnohých iných historických udalostí dôležitých pre ukrajinský národ.
Jeho slová sa citovali v Bezpečnostnej rade OSN a jeho pamätníky stoja na všetkých kontinentoch od Paraguaya po Japonsko. Ševčenko udržiaval vynikajúce vzťahy aj s predstaviteľmi slovenského národného hnutia, písal si s Jánom Kollárom, Samom Chalupkom aj s Ľudovítom Štúrom, no najviac obdivoval práve Pavla Jozefa Šafárika. Inšpiroval sa aj českým významným teológom a mysliteľom Janom Husom, venoval mu báseň Heretik. Mimochodom, v nej na začiatku napísal spomenuté slová vďačnosti Šafárikovi.
Počas svojho vyhnanstva vtedajším cárskym režimom na Sibír zdôraznil, že medzi Slovanmi nikto tak úprimne nerozumie Ukrajincom, ako práve Slováci.
V Humennom, Martine, Medzilaborciach, Prešove, Snine a vo Svidníku majú po Ševčenkovi pomenované ulice. Bratislavčania môžu nájsť ulicu s jeho menom v Petržalke. Ak sa presunieme do zahraničia, v Paríži je po ňom pomenované námestie. V rokoch 1964 až 1992 malo názov Ševčenko mesto Aktau v Kazachstane. V ukrajinskom meste Charkiv sa po ňom volá jeden z najväčších parkov na svete.
Kam sme sa za dvesto rokov našich slovensko-ukrajinských vzťahov dostali, že dnes o sebe takmer nič nevieme?
Myslím si, že politiku treba budovať na základe minulých vzťahov, pretože, keď človek zabudne na historickú pamäť, nastáva zúfalstvo, hrôza, strach, zdesenie a neporozumenie.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Študent žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Momentálne brigáduje v televízii TA3. Je zakladateľom iniciatívy Rada Ukrajinskej Mládeže na Slovensku, spoluorganizátorom nedeľných charitatívnych zabehnutí v Bratislave „Behaj, zoznamuj sa a pomáhaj”. Zbiera finančné prostriedky pre ukrajinských obrancov a podieľa sa na organizovaní mítingov, verejných zhromaždení na podporu Ukrajiny. Zaujíma sa o medzinárodné vzťahy, geopolitiku, diplomaciu, históriu a marketingovú komunikáciu.