Za Vzdelávacím centrom Zaježová, ktoré realizuje CEEV Živica, je nový unikátny ekochodník, ktorý vybudovala široká miestna komunita. Chodník má tri kilometre a je na ňom poskrývaných viac ako 25 umeleckých diel z prírodného materiálu. Slávnostné otvorenie ekochodníka s názvom Umenie zaježovského lesa sa konalo v novembri.
Píše odborník na školské sady a autor ekochodníka František Cimerman.
Nasledujem veľkú bielu špirálu namaľovanú na kameňoch, pňoch stromov či pokrivených agátových koloch. Vedie ma lúkou, tunelom z krovín a následne dlhou poľnou cestou, ktorá odkrýva pozostatky doby minulej – hroble, kamenné múry, ktoré kedysi označovali hranice pozemkov. Sprevádzajú ma výhľady na zaježovské lazy, roztrúsené osídlenie na vulkanickom pohorí Javorie. Náhle ma chodník ťahá do lesa. A hoci je les súčasťou miestneho života, tentokrát ma pozýva vstúpiť cez portál – bránu z ohybných konárov, na vrcholku ktorej sa vo vánku krútia vtáčie perá. Deti pri nej bežne kričia: „Želaj si niečo, kým vstúpiš,“ a každé vyžaduje osobný priestor na epický prechod do inej dimenzie, do bukového lesa a fantastického sveta land-artu.
Inšpiráciu vybudovať land-artový ekochodník som dostal počas dovolenky v Chorvátsku, kde som na viacerých miestach v Istrii náhodne nachádzal krátke trasy s estetickým a citlivo osadeným umením v prírode. Vo Vzdelávacom centre Zaježová, kde ročne vyškolíme viac ako 2000 ľudí, najmä v oblasti environmentálneho vzdelávania, pedagogických inovácií a formovania mladých lídrov, sme sa dlhodobo stretávali s dopytom po značených trasách, ktoré tam doposiaľ chýbali. Pedagógov v projekte Hurá von! učíme, ako zmysluplne prenášať výučbu umeleckých predmetov z triedy von a ako názorný príklad často využívame skupinovú tvorbu land-artu. Výzva bola prijatá a počas posledného roka vznikla v Zaježovej unikátna trasa, aká na Slovensku, zatiaľ, nemá obdoby.
Pozorný návštevník na trojkilometrovom okružnom chodníku nájde aktuálne viac ako 25 umeleckých diel zostavených z prírodných materiálov. S dávkou predstavivosti a všímavosti ich však môže spozorovať oveľa viac. Celkovú atmosféru dotvárajú skalné bralá, kamenné more pokryté machom, staré bútľavé buky či skaly vulkanického pôvodu pripomínajúce pozostatky mystických tvorov. V jednom a tom istom prostredí sa prelína umenie prírody a ľudských rúk a niekedy je skutočne náročné rozoznať, kto je skutočným autorom diela.
Tereza Matkuliaková je umelkyňa, tak ako mnoho ľudí žijúcich na zaježovských lazoch. Počas spoločnej cesty autom mi vášnivo rozprávala o tom, ako plánujú s miestnymi obyvateľmi oživiť a opraviť studničky v širokom okolí a spestriť ich prírodným umením. Zaskočený som jej porozprával o mojom zámere vybudovať ekochodník. Vymenili sme si pohľady a spolupráca bola na svete.
,,Citlivý vzťah obyvateľov Zaježky sa prejavuje v rôznorodých komunitných aktivitách. Počas jednej zo studničkových brigád vznikla skupina ľudí, ktorá začala s plánovaním studničkovej trasy, keď v tom prišiel podnet od mimovládnej organizácie Živica zapojiť miestnu komunitu do tvorby ekochodníka,” spomína Matkuliaková. Bolo pre ňu samozrejmosťou osloviť umelecky cítiacich nadšencov, profesionálnych umelcov, ale aj študentov umeleckých škôl žijúcich v Zaježovej. ,,Život na lazoch je prirodzene spätý s prírodou, zrejme aj preto umelci o tvorbu land-artových diel prejavili od prvého momentu veľký záujem. A keďže všetci dostali podporu a slobodnú ruku prejaviť sa, realizácia šla hravo a s ľahkosťou. Nielen preto dúfame, že tento chodník bude príjemným a podnetným miestom pre všetkých, ktorí ho navštívia, a že bude súčasťou rozvíjajúcej sa cesty k citlivej kultivácii a zachovávaniu prírodných miest v Zaježovej,“ hodnotí Matkuliaková, ktorá pomohla pretaviť myšlienku do zhmotneného sna.
Pri potulkách krajinou som bádal po zaujímavých zákutiach, atypických prvkoch a vhodnom napojení trás v rôznorodom teréne. Hovoril som si, aké by bolo úžasné vybudovať vstupný portál do lesa z kameňov z rozpadnutých hroblí na konci lúky. Krátko nato sa ozval miestny farmár Štefan Baloc, ktorý sa dopočul o ponuke zapojiť sa do tvorby umenia. Jeho predstava bola jasná, prial si postaviť kamenný portál, takzvaný moongate. Zhodou okolností na tom istom mieste, ktoré inšpirovalo aj mňa. Výsledok? Samonosné kamenné okno s výhľadom na azda najikonickejší a najfotografovanejší strom v celej Zaježovej – hrčatú jabloň, solitérny jedinec uprostred lúky s krásnym výhľadom.
,,Vždy ma fascinovali kamenné stavby, hlavne tie, pri ktorých nebolo použité spojivo, teda boli ukladané na seba na sucho. Rôzne tradičné múriky, ploty či celé domy ma lákali niečo podobné vytvoriť. Keď Terezka spomenula, že bude vznikať landartový chodník takto blízko, veľmi rýchlo som pochopil jedinečnosť príležitosti a rozhodol som sa, že idem do toho. Pre konkrétny tvar som sa inšpiroval čínskymi záhradnými prvkami, kde kruhové prechody (moongate) a priezory tvorili tradičné komponenty na členenie záhrad alebo parkov. Samotné umiestnenie týchto prvkov sa používalo na vytváranie prírodných obrazov akoby zarámovaných do týchto stavieb. Takýto pohľad dáva prvkom nový rozmer,“ opisuje farmár Štefan Baloc, ktorého dielo vyráža návštevníkom dych a stáva sa fotolákadlom.
Kým sa mi podarilo finálne vyznačiť trasu, sprevádzal som miestnych nadšencov vybranou lokalitou a dúfal, že ich môj zámer nadchne. Stal sa však presný opak, musel som ich brzdiť. Na každej zákrute a pri každom strome videli priestor na realizáciu umenia. Popritom sa predbiehali, kto si včas rezervuje miesto, ktoré mu učarovalo. Koniec koncov, pri tvorbe land-artu je aj tento aspekt veľmi dôležitý, dielo predsa musí v krajine vyniknúť a upútať.
,,Chcel som využiť príležitosť vytvoriť svoj prvý land art, tráviť čas v prírode a zároveň si spraviť svoju semestrálnu prácu. V lese som teda vytvoril dve paralelne dynamicky sa zväčšujúce špirály, pričom tá z kameňov je na zemi a jej najväčšia časť je v jej najvyššom bode. Tá z dreva je vo vzduchu opierajúc sa o päť stromov, v jej najvyššom bode je najtenšia. Land art som vytvoril na tému štruktúra a materiál. Trvalo mi to približne desať dní, pričom som pracoval od rána do večera. Zaježovej to prináša ďalší úžasný projekt a miesto, kde môžu umelci každý rok slobodne tvoriť v prírode, rozvíjať svoju tvorbu a seba samých,“ opísal svoju tvorbu študent Tomáš Brichta.
Koncept ekochodníka je navrhnutý tak, že sa vám ho oplatí navštíviť nielen v každom ročnom období, ale aj počasí. Sychravé počasie a hmla napríklad dotvárajú mystickú atmosféru, ktorá postupne odhaľuje jedno dielo za druhým, núti nás domýšľať si, či dokonca nechať sa oklamať vlastnými zmyslami. Samotné diela nie sú trvalé. Pod každé sa skôr či neskôr podpíše zub času. Aj preto táto trasa pozýva svojich návštevníkov zapojiť sa do tvorby s cieľom postupne obmieňať lesnú umeleckú galériu. Aby si však chodník zachoval svoj štandard a charakter, je potrebné prísne dodržiavať zásady citlivej, prírode blízkej činnosti. Ak by vám toto všetko bolo málo, môžete si so sebou na cestu zobrať rýmovaného sprievodcu s tajničkou, ktorého ponúka Vzdelávacie centrum Zaježová, zahrať si hľadačku pokladov, či podstúpiť nočnú hru.
CEEV Živica projekt realizovala vďaka podpore od Nadácie VÚB.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudoval krajinné inžinierstvo na Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene. Venuje sa téme zmysluplného vzdelávania vonku v projektoch Sadovo a Hurá von.
