Neraz nám rodič povedal, že začal triediť odpad na popud dieťaťa, hovorí učiteľka školy v Kežmarku

---

Príkladom sú i Laura Krasuľová a Oliver Hazucha, ktorí boli ešte minulý rok aktívnymi členmi tamojšieho Kolégia Zelenej školy – akčnej skupiny, ktorá mení fungovanie školy. Dnes sú už stredoškolákmi a to, čo sa na základnej škole naučili, posúvajú ďalej.

„Keď večer pozeráte televízne noviny, takmer vždy gro tvoria témy, ktoré ukazujú, čo všetko sa deje v súvislosti s extrémnym počasím. Málokto si uvedomuje, že je to dôsledok toho, ako sa správame. Veľmi ma to trápi už niekoľko rokov, preto sa snažím svojou troškou prispieť k zmene,“ vysvetľuje svoju motiváciu angažovať sa šestnásťročný Oliver.

„Práca v kolégiu ma bavila, pretože bola mimoriadne kreatívna. Fungovalo to tak, že starší žiaci učili mladších a na výsledkoch bolo hneď vidieť, že sa dajú dosiahnuť veľké veci,“ dopĺňa ho rovesníčka Laura. Spomínajú na to, ako so spolužiakmi vytvorili ekokódex (environmentálne štandardy školy – pozn.red.), eliminovali odpad z jedálne, snažili sa neplytvať jedlom a sprostredkovať informácie o tom, prečo je to dôležité medzi spolužiakmi, ale aj prostredníctvom regionálnej televízie a mimo školy.

Úspech celej školy

Témy súvisiace so životným prostredím sú na škole populárne. Podľa slov učiteliek sa žiaci prvého stupňa nevedia dočkať, kedy budú štvrtáci a budú sa môcť uchádzať o členstvo v Kolégiu Zelenej školy.

Pedagogičkám sa darí nadchnúť deti pre životné prostredie. „Keď som v roku 2019 prevzala úlohu koordinátorky, bolo mi jasné, že Zelená škola nie je len o mne a niekoľkých nadšených kolegyniach so žiakmi. Predstavila som myšlienku zmeny školy všetkým zamestnancom, žiakom cez rozhlasové okienko, nástenky a rodičom cez deti, ale aj počas rodičovského združenia. Povedala som im, že ak sa chceme posunúť, musíme sa zapojiť všetci. Nie na silu, ale preto, že chceme. Dokonca sú situácie, keď je zapojená celá rodina a mladší súrodenci nasledujú starších,“ vysvetľuje pedagogička Zuzana Ferenčáková.

Do kolégia sa môže prihlásiť každý, kto má záujem, pričom v septembri priberajú nových členov. Na škole je desať percent žiakov (približne 70) zapojených v širšom kolégiu, ktoré dopĺňajú pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci školy a rodičia. Pracujú spoločne, vyberajú témy, ktorým sa chcú venovať, pričom každý pomáha ako vie tým, čo je mu najbližšie. „Každý plní úlohu podľa vlastného výberu tak, aby mohol zažiť radosť. Presne v zmysle motta nášho školského vzdelávacieho programu. Rozvíjame individuálny potenciál každého žiaka. Umožníme každému robiť to, čo ho baví. Môže pracovať vo vybraných aktivitách spôsobom, ktorý mu vyhovuje. Ak chce niekto kresliť, kreslí, ak radšej píše, tak bude písať. Preto to robia radi, vidia svoj úspech, ktorý je pretavený do úspechu celej školy,“ vysvetľuje učiteľka.

Zábava aj zmysluplné aktivity

Ako to vidia samotné deti a prečo sa zapájajú? „Tešíme sa, lebo je tam super komunita a môžeme pomôcť škole aj prírode,“ vravia deviataci Lea, Marcela a Lucas. „V kolégiu je zábava a všetci si tu pomáhame,“ dopĺňa šiestačka Melinda. „Chcem reprezentovať našu školu,“ netají sa piatačka Barbora.

Starší žiaci majú svoju úlohu aj v samotnom vzdelávaní, kedy svoje vedomosti posúvajú mladším žiakom z nižších ročníkov. „Najväčší ohlas u žiakov, a to pri každej doterajšej téme, má rovesnícke vzdelávanie, keď starší učia mladších. Či už v rámci prvého a druhého stupňa, ale aj medzi nimi navzájom. Žiakov, ktorí sa stávajú našimi ,kolegami‘, berieme vážne, pretože seriózne predstupujú pred menšie deti a tí ich ,počúvajú‘ na slovo,“ vysvetľuje pedagogička Zuzana Ferenčáková. Spomína tiež, že úspech medzi žiakmi majú aj súťaže ako súťaž o najkrajšiu kvetinovú parapetu, o najzaujímavejší papierový obal na zošit a látkovú tašku vlastnej výroby, kvíz Odpadový kráľ či súťaž Maskot Zelenej školy.

Žiaci pripravujú aj náročnejšie aktivity. „Pomohli sme s besedou so včelárom, vytvorili prezentáciu o včelách a kvíz pre žiakov prvého stupňa,“ spomínajú Alexandra a Sofia z ôsmej triedy. „Píšeme do školského časopisu a pripravujeme rozhlasové okienka Zelenej školy,“ dodávajú siedmačky Sára a Zdena. „V Zelenej škole sme pripravili náučný chodník a rovesnícke vzdelávanie,“ tešia sa Lea a Karolína z deviatej triedy.

Robíme, čo učíme

Súčasťou programu je aj pani upratovačka Jana. Ak sa v škole rozhodnú pestovať kvety, začína ako prvá. Na zbieranie jabĺk pripraví vedrá, vrecia či rebrík. Na triedenie odpadu zabezpečí koše a všetko potrebné. „V škole pracujem už niekoľko rokov a s detičkami mám dobrý vzťah. Prídu sa poradiť, postískať, snažím sa im byť druhou mamou, babkou či sestrou. Dobíjajú ma pozitívnou energiou. Vnímam, že aj pri aktivitách Zelenej školy sa na mňa spoliehajú, ochotne im pomôžem alebo poradím. Môžem dozrieť na to, či sa šetrí vodou, vidím do košov, ako sa triedi odpad, snažím sa pomôcť aj s pestovaním kvetov v triedach. Mám oči všade a aj naďalej chcem byť nápomocná,“ vraví pani Jana.

Deti dokázali ovplyvniť aj dospelých. „Robíme to, čo učíme, a robíme to spoločne. Environmentálne návyky a správanie, ktoré žiaci nadobudnú v škole, automaticky prenášajú do svojich rodín. Neraz nám rodič povedal, že začal triediť odpad na popud dieťaťa. Opäť je to o ochote. Ochote kolegov, ktorí vezmú deti na exkurziu, zorganizujú besedu, eko hry a súťaže, či pripravia náučný program. O ochote rodičov a ich známych – lesníkov, včelárov, ovocinárov, prísť medzi nás,“ uzatvára Zuzana Ferenčáková.

Rozhovor vznikol v rámci projektu Inovácie vo vzdelávaní pre 21. storočie, ktorý podporilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.