Známu fast fashion čínsku značku vyšetrujú a je pod dohľadom Európskej komisie. Priemysel ,,rýchlej módy” sa spája so škodlivými látkami, detskou prácou, neľudskými podmienkami a minimálnym platom, ktorým maximalizuje svoj zisk. Pracovníkov nechávajú vdychovať toxické látky a sociálnu spravodlivosť uznávajú len v reklamných kampaniach. Opakom má byť pomalá móda. Zisťovali sme, ako na to reaguje Európska únia a čo plánuje.
Sociálna spravodlivosť naoko
S niektorými známymi fast fashion (sériová výroba oblečenia pri nízkych výrobných nákladoch – pozn. red.) reťazcami oblečenia sa spája slovné spojenie „woke washing“. Najčastejšie ide o reklamné kampane módnych reťazcov, v ktorých klamlivo tvrdia, že robia niečo prospešné pre svet. Na „woke washing“ sa tento rok v januári pozrela aliancia odborových zväzov a mimovládnych organizácií v odevnom priemysle Clean Clothes Campaign, ktorá zlepšuje životné podmienky ľudí pracujúcich v odevnom priemysle.
Známa americká spoločnosť spodného prádla podľa aliancie síce oslavuje modelky na móle, ale „feminizmus” neuplatňuje aj pri ženách, ktoré im šijú oblečenie. Naráža na to, že ich sociálne postavenie vo fabrikách je na nízkej úrovni, čomu nasvedčujú podmienky, v ktorých pracujú, aj ich nízke finančné ohodnotenie.
Novinárka Alyssa Hardy z denníka Teen Vogue sa rozprávala s piatimi ženami z Bangladéša, Kambodže a Indonézie, ktoré pracujú v rôznych fabrikách ,,rýchlej módy”. Jednou z nich bola aj Ratna Tigga opisujúca jej ťažkú prácu, za ktorú je ohodnotená 114 dolármi mesačne, čo je približne 109 eur. Ďalšie zo žien tiež zdieľali svoje príbehy, v ktorých opisovali zlé zaobchádzanie zo strany nadriadených alebo poddimenzované finančné ohodnotenie za ich prácu a nadčasy.
Iným paradoxom je aj známy výrobca športového oblečenia, ktorý podľa platformy sponzoruje atlétov, odmeňuje manažérov za úspechy, ale ich pracovníci a pracovníčky vo fabrikách trpia kvôli nespravodlivým pracovným podmienkam.
Radšej nová kolekcia ako ľudská dôstojnosť
Negatívne skúsenosti a výpovede žien z fabrík podporuje aj berlínska nezisková organizácia Sustain your Style. V texte o pracovných podmienkach vo fabrikách rýchlej módy poukazuje na to, že jej zamestnanci pracujú niekedy až šestnásť hodín denne a sedem dní v týždni.
Taktiež zdôrazňuje problémy s nadriadenými. Keď zamestnanci nestíhajú plniť často nerealistické ciele, čelia verbálnemu aj fyzickému násiliu. Niekedy im nedovolia mať prestávku alebo napiť sa. Pri uzatváraní kolekcie ich nútia podľa Clean Clothes Campaign šiť aj do tretej ráno. Aliancia uvádza, že zamestnanci musia do práce prísť, inak by ich čakala výpoveď. Tým by prišli o minimálny, ale za to jediný zdroj príjmu, čo je v krajinách ako India a Bangladéš necelých 50 eur na mesiac.
Popredná svetová organizácia Good on you, ktorá hodnotí módu a kozmetiku a prideľuje im body na základe expertnej analýzy, hovorí, že problémom v textilnom priemysle je aj detská práca. Deti sú nútené pracovať vo fabrikách za polovičný plat, aby módne spoločnosti dokázali maximalizovať svoj zisk. Zo štatistík organizácie vyplýva, že na celom svete je zamestnaných 160 miliónov detí, z ktorých 79 miliónov vykonáva nebezpečnú prácu. Tá škodí ich zdraviu, je fyzicky náročná a uberá im na právach, ako je odpočinok, vzdelanie a hranie sa. Od roku 2000 počet prípadov detskej práce klesol o tretinu, ale od 2016 nie sú zaznamenané ďalšie výraznejšie zmeny.
Na miestach textilnej výroby sú tiež podľa Sustain your style časté nehody. Príkladom je najväčšia tragédia textilného priemyslu vo fabrike Rana Plaza v Bangladéši z roku 2013. Fabrika sa zrútila na ľudí, čo odhalilo, v akých neakceptovateľných podmienkach boli zamestnanci nútení každý deň pracovať.
Clean Clothes Campaign tvrdí, že k incidentu došlo kvôli majiteľom odevných tovární, ktorí ignorovali obrovské trhliny na budove z predošlého dňa. Zamestnanci dostali príkaz vrátiť sa na druhý deň do závodu. To spôsobilo tragédiu, pri ktorej prišlo o život viac ako tisíc zamestnancov továrne a dva a pol tisíc pracovníkov a pracovníčok utrpelo zranenia. Fabriky sú okrem toho, ako vysvetľuje Sustain your style v texte o pracovných podmienkach, bežne zle vetrané, čím pracovníci pri práci vdychujú toxické látky.
Škodlivé látky v oblečení
Európska agentúra pre životné prostredie informuje o toxických látkach, ktoré sa nachádzajú nielen v oblečení. Najznámejšou skupinou škodlivých látok je PFAS, ktoré zahŕňajú vyše 4700 chemických látok. Patria do kategórie umelých chemikálií, ktoré sa v priebehu času hromadia v ľudských telách a v životnom prostredí. Nazývajú sa tiež večné, keďže ako uvádza CHEMTrust (nemecká spoločnosť, ktorá nahrádza škodlivé chemikálie za bezpečnejšie alternatívy – pozn. red.) v našich organizmoch zostávajú extrémne dlho a môžu viesť k zdravotným problémom – poškodeniu pečene, ochoreniu štítnej žľazy, obezite, problémom s plodnosťou a rakovine.
Platforma Good on you upozorňuje, že módne kúsky sú často bielené, zafarbené a spracované. Zo štúdie Univerzity módneho návrhárstva v Indii vyplýva, že zafarbenie textílií môže jednak vyvolať alergické reakcie u ľudí, ale aj negatívne vplývať na odpadové vody, čo narúša život morských organizmov.
Chemické látky tvoria nezameniteľnú rolu pri výrobe celulózy, z ktorej vznikajú syntetické látky ako viskóza, umelý hodváb a lyocell (druh viskózových vlákien – pozn. red.) Téme vlákien sa venovali aj študenti z Princetonskej univerzity, ktorí viedli klimatickú iniciatívu. Tvrdia, že výrobu viskózy podmienila aj jej cena, keďže sa považuje za lacnejšiu alternatívu k bavlne.
Na životné prostredie vplýva však negatívne, keďže sa na jej tvorbu používajú škodlivé chemikálie a materiál pochádza často z neetických zdrojov. Alternatívou podľa nich môžu byť drevené vlákna, ktoré sú udržateľnejšou verziou k celulóze, pretože je možné transformovať ich na recyklovateľné bez použitia škodlivej chémie.
Pod dohľadom Európskej komisie
Európska komisia začala tento mesiac vyšetrovať populárnu čínsku fast fashion značku SHEIN. Podľa informácií tlačovej agentúry Reuters, značka čelí podozreniu z porušenia pravidla na ochranu spotrebiteľov. Komisia má v úmysle zistiť, ako SHEIN zasahuje proti neprimeraným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám. V súčasnosti ju vyšetrujú vnútroštátne orgány pod dohľadom Európskej komisie.
Podľa Reuters SHEIN nie je jediná značka, ktorá by mala byť pod dohľadom. Temu (online nákupná platforma, ktorá ponúka širokú škálu výrobkov za nízke ceny – pozn. red.) sa v minulosti mala dopustiť falošných zľavových kampaní a recenzií na ich webovej stránke, niektoré podľa európskeho denníka Euronews zdieľali aj na sociálnych sieťach. Podľa Reuters tiež dostatočne nezverejňuje informácie o zákonných právach spotrebiteľov.
Európska komisia má kontrolovať lacné a nebezpečné dovozy. Tí pre predajcov v Európskej únii, ktorí dodržiavajú pravidlá, pôsobia ako nespravodlivá konkurencia, pričom množstvá lacných balíkov z Číny majú negatívny vplyv na životné prostredie.
Ako uvádza Reuters, po prvý raz sa má kontrolovať bezpečnosť produktov pomocou nástroja elektronického dohľadu, ktorý pred odoslaním výrobkov skontroluje ich stav. Ochrana spotrebiteľov podľa Európskej komisie zahŕňa právo na informácie aj bezpečnosť. Súčasťou je aj ochrana pred nekalými praktikami, akou je nepravdivá reklama.
Textilný priemysel v európskom meradle
Vyššie pomenované problémy predstavujú len vrchol ľadovca. Keď sa pozrieme na európske štatistiky z roku 2020, zistíme, že každý Európan je zodpovedný za 270 kilogramov uhlíkovej stopy z nákupov textilu.
Zo štatistík tiež vyplýva, že priemerný Európan ročne spotrebuje 26 kilogramov textílii, pričom z nich jedenásť kilogramov vyhodí. Len jedno percento textilu sa zrecykluje. Takmer deväťdesiat percent oblečenia putuje na skládky alebo do spaľovní. Produkcia textilu podľa štatistík od roku 2000 stúpla takmer o polovicu a do 2030 sa očakáva skoro jej trojnásobný nárast.
Európska únia, ako súčasť akčného plánu obehového hospodárstva, predstavila stratégiu, ako spraviť oblečenie odolnejším, opraviteľným, znova použiteľným a samozrejme recyklovateľným. Vyzýva tiež spoločnosti, aby znížili svoju uhlíkovú stopu. Do roku 2030 majú obmedziť spotrebu energie o desať percent a začať viac investovať do ekodizajnu, vďaka ktorému spotrebitelia v roku 2021 ušetrili 120 miliárd eur.
Etickejšia móda
Výrobcovia pomalej módy sa snažia bojovať proti tej rýchlej vlastným spôsobom. Ich hlavným cieľom je vyrábať oblečenie etickejšie, nezameriavať sa len na zisk, ale aj na sociálny a environmentálny dopad podnikania. Rovnako sa snažia vytvárať férovejšie pracovné podmienky pre svojich zamestnancov a byť zodpovednejší voči planéte.
Cieľom Európskej únie je do roku 2030 transformovať textilný priemysel, čím chce zabezpečiť trvanlivosť a recyklovateľnosť módy. V textilnej výrobe by sa malo začať používať oveľa viac recyklovaných vlákien a má sa dbať aj na elimináciu nebezpečných látok v textile. Stratégia predpokladá budúcnosť, keď budú mať spotrebitelia prístup ku kvalitnému aj cenovo dostupnému oblečeniu.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo voľnom čase pôsobí v študentskom klimatickom kolektíve Z lavíc do ulíc. Ak nepíše články o zelených témach, venuje sa tvorbe prózy a čítaniu fantastických kníh.
