fbpx
Enviro

Na dvoch školách na východe Slovenska zmenili bufety a naučili deti jesť zdravšie a lokálne potraviny

Dve školy na východe Slovenska naučili svojich žiakov jesť zdravšie. Stredná odborná škola gastronómie a služieb v Prešove a Spojená škola Svidník, ktoré sa zapojili do programu Zelená škola, pretavili nové znalosti o potravinách rovno do vlastných školských bufetov. Čo všetko zmenili?


Vďaka zelenoškolskej téme Potraviny, sa školám podarilo vysvetliť žiakom, ako potraviny súvisia s klimatickou krízou a zároveň prispieť k podpore lokálnych podnikateľov. Stredná odborná škola gastronómie a služieb je v programe Zelená škola nováčikom a téma Potraviny je prvá, ktorú si vybrali.

„Keďže sme gastronomická škola, bolo úplne jasné, že začneme potravinami. Našim cieľom bola celková premena bufetu, keďže sme profíci a učíme profíkov, aj strava má byť pre profíkov,“ vysvetľuje tamojšia koordinátorka programu Zelená škola Janka Turzová.

Lokálni dodávatelia

Školský bufet na strednej škole v Prešove pôvodne obsahoval nezdravé jedlá, často nakúpené vo veľkých reťazcoch. Vedenie školy najprv vymenilo dodávateľov potravín za lokálnych. „V súčasnosti sú našimi dodávateľmi lokálne firmy Bidfood Slovakia, Milk-Agro, zeleninu a ovocie nám dodáva Jozef Jakab a mäso Anton Kolár,” vysvetľuje jedna z koordinátoriek programu Jana Turzová.

FOTO – SOŠ gastronómie a služieb v Prešove

Mnohé jedlá do bufetu však vyrábajú samotní študenti. „Máme vlastnú pekáreň, kde naši žiaci pečú šišky s marmeládou, donuty s čokoládovou polevou, foccacie, pizza rožky, vianočky a rôzne druhy chleba od multicereálnych, maďarských až po tekvicové. Máme tiež vlastnú cukrárenskú výrobu, ktorá nám dodáva do bufetu čerstvé, našimi žiakmi pripravené, výrobky,“ objasňuje Alexandra Staškovič.

FOTO – SOŠ gastronómie a služieb v Prešove

Tak ako na všetkých Zelených školách, aj tu funguje rovesnícke vzdelávanie a teda, že okrem pedagógov, učia o téme svojich spolužiakov aj samotní študenti. „Žiaci úplne inak prijímajú nové informácie od spolužiakov. Náš EcoOffice sa stal malou zborovňou pre žiakov.  Je to miesto, kde vznikajú ich skvelé nápady a aj ich realizácia. Na škole sme  tiež zaviedli vlastný Deň Zelenej školy – plný aktivít a zážitkov na enviro témy, samozrejme v réžii žiakov,“ teší sa koordinátorka Alexandra Staškovič.

FOTO – SOŠ gastronómie a služieb v Prešove

Nebáť sa zmeny

Jej slová potvrdzuje aj študentka Simona Rontová, ktorá dodáva, že program u nich na škole naberá na popularite. Dokonca sa sami žiaci hlásia, aby sa mohli zapojiť do aktivít, čo dokazuje, že sú s novou ponukou bufetu spokojní a zároveň vedia, prečo je dôležité podporovať lokálnych dodávateľov.

Máme tiež vlastnú cukrárenskú výrobu, ktorá nám dodáva do bufetu čerstvé, našimi žiakmi pripravené, výrobky.

„Je úplne nelogické, aby potraviny museli precestovať polovicu zemegule, pričom ani nevieme v akých podmienkach, keď môžeme využívať potraviny od lokálnych pestovateľov, chovateľov a výrobcov. Ešte tým podporíme samých seba, možno suseda, kamarátových rodičov, čo niečo pestujú alebo chovajú,“ hovorí Simona.

Okrem znalostí o dopade uhlíkovej stopy z dovážaných potravín na životné prostredie si zo zelenoškolského vzdelávania odniesla aj iný benefit. „Naučila som sa nebáť urobiť zmeny – jednak vo svojom zaužívanom správaní, ale aj u nás doma. Naučila som sa myslieť otvorene, pri riešení problémov a realizácii nápadov hľadať, ako sa to urobiť dá a úplne vymazať z hlavy vetu, že sa niečo nedá.“

Je úplne nelogické, aby potraviny museli precestovať polovicu zemegule, pričom ani nevieme v akých podmienkach, keď môžeme využívať potraviny od lokálnych pestovateľov, chovateľov a výrobcov.

Sme to, čo jeme

Podobné zmeny na škole zaviedla aj Spojená škola vo Svidníku. Tá v programe Zelená škola nie je nová, naopak, funguje v ňom už desať rokov, no téme Potravín sa začali venovať až v tomto školskom roku.

„Tému sme si zvolili na základe toho, že potraviny znamenajú pre naše telo „pohon“, rovnako ako benzín alebo nafta pre auto. Záleží nám na tom, aby sme náš organizmus nezásobovali hocijakým jedlom, ale aby sme dbali na kvalitu potravín. Platí, že sme to, čo jeme. Veríme, že lokálne produkty dodávané od miestnych producentov sú kvalitnejšie a zdravšie ako tie, ktoré sú k nám dovážané z ďalekých krajín,“ vysvetľuje tamojšia koordinátorka programu Zelená škola Jana Tyčová.

FOTO – Spojená škola Svidník

Škola takisto zmenila sortiment a vymenila dodávateľov za lokálnych. V súčasnosti nás pečivom zásobuje pekáreň Šandal, mliečnymi produktami sabinovská mliekareň Milk-Agro a mäsom firma Sorbel. Všetky produkty sú slovenské, čerstvé a kvalitné,” vymenováva Tyčová.

Mapa lokálnych potravín, FOTO – Spojená škola Svidník

Jej kolegyňa Tatiana Braslavská podotýka, že hľadia aj na obsah potravín, ktoré predávajú v školskom bufete. „Produkty s palmovým tukom sme vymenili za tie, ktoré ho neobsahujú. Palmový olej kvôli vysokému obsahu nasýtených mastných kyselín negatívne vplýva nielen na naše zdravie, ale kvôli jeho získavaniu trpí aj životné prostredie.” Tiež dopĺňa, že aj do školskej jedálne im dovážajú lokálne potraviny ako mlieko, chlieb a mäso.  „Podnikatelia aj vedenie školy boli ústretoví, nebol s tým žiaden problém,“ ukončuje Braslavská.

Podľa slov koordinátoriek deti zmeny v bufete prijali s veľkým pochopením, pričom sa nesťažujú, aby im nejaký produkt z predošlej ponuky chýbal. „Prekvapilo ma, kde všade sa palmový olej nachádza a aké nežiaduce účinky má nielen na naše zdravie, ale aj prírodu. Zaujímavé bolo aj to, že tvaroh a bryndzu nemusíme kupovať len v obchodoch, ale aj u miestnych farmárov. Chuť domácich produktov je neporovnateľne lepšia. Lokálne produkty sú pre náš organizmus prirodzenejšie ako tie, ktoré sú dovážané z veľkých diaľok, čím klesá ich výživová hodnota,“ vysvetľuje študent Spojenej školy Svidník Maxim Braslavký.

Prekvapilo ma, kde všade sa palmový olej nachádza a aké nežiaduce účinky má nielen na naše zdravie, ale aj prírodu.

Učíme inak

Program Zelená škola je najväčší environmentálny program na Slovensku. Je určený pre materské, základné, stredné aj špeciálne školy. Aktuálne je do programu zapojených 212 škôl vo všetkých regiónoch Slovenska. Ich mottom je: „Robíme, čo učíme. Učíme inak.“. Obe školy okrem zmien v stravovaní učia o potravinách aj na ďalších predmetoch.

„Vo vyučovacom procese prepájame vedomosti z jednej oblasti vo viacerých predmetoch. O potravinách sa dá učiť na biológii, chémii, geografii ako aj na matematike či fyzike. Žiakom tak nie sú poznatky ponúkané izolovane, ale vo vzájomných súvislostiach,“ uzatvára Jana Tyčová zo Spojenej školy.

FOTO – Spojená škola Svidník

Ak sme vás inšpirovali a chceli by ste aj vy učiť tak ako tieto dve školy, máme pre vás niekoľko tipov. CEEV Živica pripravila príručky – Dobrodružná cesta zdravých potravín a Komu patrí svet, kde nájdete množstvo podnetov. Stiahnuť si ich môžete bezplatne.

Projekt Zelená škola inšpiruje podporil Nadačný fond Metro v Nadácii Pontis.

pontis

Profil autora:

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Niektorým sa "prihodilo", že sedia v parlamente alebo vo vláde

Politika je plná ľudí, ktorým sa „prihodilo“, že rozhodujú o nesmierne dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ostatných. Aké sú ich vedomosti a schopnosti? Koľko z nich sa snaží učiť, zlepšovať, čítať, získavať múdrosť od múdrych ľudí odinakiaľ?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

Andrea Settey Hajdúchová

Spravme ďalší krok k lepšej demokracii. Zapojme do volieb mladých 16+.

Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Pomalé, udržateľné a sebestačné hospodárenie na Slovensku?

Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Najvyšší čas na klimatické opatrenia

Klimaskeptici sa aj po tohtoročnom lete budú tváriť, že všetko je v poriadku a podobné zmeny počasia vrátane extrémnych horúčav, sucha, záplav a ničivých búrok tu predsa boli aj v minulosti. Nepresvedčí ich ani nebezpečne rastúca teplota vnútrozemských morí, masívne vysychanie lesných porastov v strednej Európe a ani prílev klimatických utečencov z oblastí, kde už dlhšie nebude možné existovať.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner