fbpx
Vzdelávanie

Žiaci naprogramovali smerovky a detektor pádu pre bezpečnú jazdu na bicykli. Olympiáda Enter ukazuje, že informatika sa dá učiť aj inak

V rámci hodín informatiky chceli gymnazisti pomôcť cyklistom a ôsmaci špeciálnym školám. Obidva tímy vyhrali prvé miesta v olympiáde v programovaní Enter, ktorú organizuje Telekom. Jeden tím naprogramoval smerovky a výstražné svetlá cez micro:bit. Pri páde cyklistu, aplikácia na mobile vyšle SOS správu s jeho GPS súradnicami. Druhý tím umožnil žiakom na špeciálnych školách, privolať asistenta stlačením tlačidla. 


Gymnazisti Ján Skovajsa s Jergušom Bielončíkom z Gymnázia Martina Hattalu v Trstenej sa robotike venujú od základnej školy. Vždy ich zaujímali nové technológie, a preto sa rozhodli zapojiť aj do olympiády Enter. „Bola to skvelá príležitosť, vyskúšať niečo nové,“ hovorí Ján. So svojimi nápadmi vyhrali prvé miesto v kategórii Žiaci stredných škôl a osemročných gymnázií.

S micro:bitom pracovali prvýkrát

Ich projekt s názvom Smart svetlo na bicykel, funguje na micro:bite. „Je to programovateľný mini počítač, ktorý obsahuje displej, dve tlačidlá, akcelerometer, senzor teploty a Bluetooth. Môžeme však k nemu pripojiť aj iné súčiastky, ako napríklad motory, reproduktor, LED pásik, čerpadlo a iné,“ vysvetľuje Ján. 

Ján Skovajsa s Jergušom Bielončíkom, FOTO – enter.study

S micro:bitom sa Ján s Jergušom stretli práve počas príprav na olympiádu prvýkrát. Keďže sa robotike venujú už niekoľko rokov, podľa Jána nebolo ťažké, zvyknúť si na jeho fungovanie. „Ale taktiež musím povedať, že nebyť intuitívneho prostredia micro:bitu, na ktoré sme si zvykli za pár minút používania, bolo by to trošku ťažšie,“ objasňuje. 

Smerovky na bicykel

Najťažšie na zhmotňovaní a programovaní smeroviek bol podľa Jána, paradoxne, nápad, na ktorý prišiel Jerguš. „Keďže obidvaja radi bicyklujeme, vieme, aké je nebezpečné jazdiť na ceste, a to najmä v tme. Práve v momentoch,  keď chcem odbočiť a dať vodičovi auta za mnou vedieť, kam idem. Vodič možno nevidí moju ruku, ktorou ukazujem smer jazdy,“ vysvetľuje Ján. 

bq] Keďže obidvaja radi bicyklujeme, vieme, aké je nebezpečné jazdiť na ceste, a to najmä v tme. Práve v momentoch,  keď chcem odbočiť a dať vodičovi auta za mnou vedieť, kam idem. Vodič možno nevidí moju ruku, ktorou ukazujem smer jazdy.[/bq]

Z vlastných skúseností z nespoľahlivej signalizácie smeru jazdy na bicykloch sa gymnazisti rozhodli pre vytvorenie smart svetiel. „Funguje to tak, že na riadidlách mám predné svetlo. To má na sebe tlačidlá, pomocou ktorých môžem na zadnom svetle ovládať smerovky doľava, doprava a intenzitu blikania červeného svetla  — výstražného svetla. 

Smart svetlo na bicykel, FOTO – enter.study

3D tlačiareň od školy

Po vytvorení plánu začali Ján s Jergušom zháňať súčiastky, ktoré potrebovali na jeho realizáciu. „Keďže nás už tlačil čas, otestovali sme rýchlo LED pásiky. Potom sme navrhli a vytlačili jednotlivé krycie časti na 3D tlačiarni. Zostávalo už len osadiť súčiastky, pozapájať ich a mohli sme sa vrhnúť na programovanie,“ opisuje proces Ján. 

Tlačiareň 3D, ktorú žiaci potrebovali na vytlačenie jednotlivých častí projektu, im poskytlo gymnázium, pričom Ján poznamenal, že bez tejto podpory by projekt zrejme ani nemohli zrealizovať.  

SMS informuje o vašej polohe

Bezpečnosť pri cyklistike Ján s Jergušom dotiahli ešte ďalej. Okrem smeroviek a výstražného svetla, naprogramovali aj aplikáciu. Tá zabezpečí, že pri páde na bicykli micro:bit odošle upozornenie do aplikácie na vašom mobile. Následne aplikácia odošle na vopred zvolené telefónne číslo SOS správu s GPS súradnicami, kde sa nachádzate. 

„Funguje to tak, že microbit sníma pomocou  akcelerometru polohu bicykla a v prípade detekcie pádu odošle upozornenie do mobilu. Mobil sa spáruje s micro:bitom cez Bluetooth,“ vysvetľuje Ján.

Micro:bity ako asistenti na špeciálnej škole

Na prvom mieste v kategórii Žiaci druhého stupňa základných škôl a osemročných gymnázií v Enter Olympiáde skončili žiaci ôsmeho ročníka zo Základnej Školy Jakubov pod vedením učiteľa Róberta Szekulu. 

Rozhodli sa pomocou micro:bitov pomôcť žiakom na špeciálnej škole. Ich projekt slúži na privolanie asistenta. Žiak, ktorý ho bude potrebovať, stlačí na micro:bite tlačidlo A (ak potrebuje muža), alebo tlačidlo B (ak potrebuje ženu) a signál sa odošle do asistentskej miestnosti. Odtiaľ za žiakom pošlú asistenta do triedy.  Žiakov Mareka Uhrinca, Tomáša Ortha a Adriána Schwarza inšpiroval práve ich učiteľ Róbert Szekula. 

Róbert Szekula so svojimi žiakmi, FOTO – enter.study

Inšpiráciu som našiel na portáli eduma.sk, kde zverejnili Príklady dobrej praxe. V tejto publikácii bol príbeh od učiteľky Jany Zámečníkovej, ktorej žiaci vytvorili vďaka microbitu pomôcku pre nevidiacu. Nakoľko som v minulosti učil na Spojenej škole Mokrohájska 3 v Bratislave, ktorá je prispôsobená pre žiakov s telesným postihnutím, tak som túto tému navrhol žiakom a tí súhlasili,“ vysvetľuje učiteľ.

Motivácia učiteľa informatiky

Keďže počas prípravy projektu boli platné COVID obmedzenia, ktoré neodporúčali miešanie tried, Szekula potreboval dať dokopy žiakov, ktorí ovládajú programovanie, sú technicky zruční a dokážu pracovať aktívne a samostatne. 

FOTO – enter.study

„Marek, Adrián a Tomáš sú zohratý tím. Sami si dokážu naštudovať návody, navrhovať a realizovať vylepšenia, preto som oslovil práve ich,“ vysvetľuje Szekula, pričom jeho úloha spočívala najmä v motivácii žiakov a konzultácii so školou na Mokrohájskej 3.

bq] Sami si dokážu naštudovať návody, navrhovať a realizovať vylepšenia, preto som oslovil práve ich.[/bq]

Podľa Szekulu vie byť informatika na školách tvorivá a zároveň efektívna vtedy, keď žiak počúva učiteľa a učiteľ registruje spätnú väzbu od žiakov. „Napríklad pred šiestimi rokmi prejavili žiaci  záujem o Lego robotiku. Vďaka mnohým grantom a sponzorom sme nakúpili  dostatočné množstvo programovateľných Lego stavebníc na prvý aj druhý stupeň. Okrem práce v poobedných krúžkoch tak máme Lego robotiku aj v bežnej výučbe na informatike v šiestom ročníku,“ hovorí Szekula. 

Budujú si mäkké zručnosti

Od zavedenia Lego robotiky na Základnej Škole Jakubov sa žiaci úspešne zapájajú aj do mnohých Lego súťaží. „Jednu takúto súťaž organizujeme aj u nás na škole s účasťou základných škôl z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia každý rok v polovici októbra,“ hovorí Szekula.

Podľa učiteľa informatiky majú súťaže, olympiády, ale aj rôzne iné projekty pre žiakov veľký význam. „V reálnom živote budú žiakov zachraňovať ich skúsenosti, vedomosti a zručnosti. Súťaže a projekty sú vítaným doplnkom bežnej výučby, pretože okrem priamej aplikácie preberaných tém, vedia ponúknuť aj kontakty na zaujímavých ľudí a budovanie mäkkých zručností, najmä prezentovanie vlastnej práce pred verejnosťou,“ dodáva Szekula.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Andrea Uherková

Prírodný cintorín nie je len alternatíva

Keď sme v roku 2017 ako Živica zakladali s mestom Zvolen prvý prírodný cintorín na Slovensku, prezentovali sme ho ako alternatívu voči tomu konvenčnému. Ako voľbu pre ľudí, ktorí hľadajú inú cestu. Takú, ktorá ide ruka v ruke s rešpektom voči prírode i ľuďom. Mysleli sme si, že vo Zvolene pôjde skôr o nadčasovú a okrajovú záležitosť, ktorá si bude nachádzať cestu k verejnosti pomaly. Zrejme sme však neodhadli pripravenosť spoločnosti na túto možnosť.

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner