fbpx
Vzdelávanie

Nedostatok krúžkov inšpiroval dôchodkyňu, teraz s deťmi maľuje a vyšíva

Dôchodok sa dá venovať nielen vlastným vnúčatám – Irena Bujnová z Veľkého Klíža sa stala náhradnou babkou viac ako desiatke detí z miestnej základnej školy. Rozbehla krúžok Veselo je s babkou, kde sa s deťmi hrajú vonku alebo maľujú či vyšívajú. Škola však nie je inovatívna len medzigeneračným vzdelávaním, jej pedagógovia tiež bojovali za vybudovanie kruhového objazdu pred školou kvôli bezpečnosti detí.


Deťom nahrádza babku

Školské popoludnia na prvom stupni základnej školy v Klátovej Novej Vsi v Trenčianskom kraji oživila mama jednej z učiteliek. „Moja mama je akčná osôbka, je predsedníčkou Klubu dôchodcov. Spýtala som sa jej, či by nechcela mať na škole krúžok. Okrem kontaktu s deťmi si trochu aj privyrobí a pre ňu ako dôchodkyňu je každé euro navyše dobré,“ vysvetľuje Zuzana Dolná.

FOTO – školský archív

Krúžok sa volá Veselo je s babkou, navštevuje ho dvanásť žiakov a jeho náplňou je zážitkové hranie na školskom dvore. Deti sa spolu hrajú, tvoria a robia niečo aj pre svoje okolie. „Je to v podstate taká všehochuť. Napríklad tento týždeň čistili prírodu. Často chodia von a hrajú sa typické loptové hry. Okrem hier stále niečo vyrábajú alebo vyšívajú. Budú maľovať aj veľkonočné vajíčka,“ približuje Zuzana Dolná.

Mama pani Dolnej niektorým žiakom nahrádza babky, ktoré nemajú alebo sú ďaleko a tak s nimi nie sú často. „Moje deti vzala minule k lekárke a iné deti v čakárni hovorili svojim rodičom, že: ‘Toto je tá babka zo školy.’ Je to veľmi milé. Niektorí rodičia sú za to vďační,“ objasňuje Zuzana Dolná. Na otázku, ako reaguje jej mama na prácu s deťmi a či ju to nevyčerpáva hovorí, že ju to naopak dobíja energiou.

Medzigeneračné vzdelávanie

Základná škola je desať rokov súčasťou programu Zelená škola, ktorý zastrešuje  mimovládna organizácia CEEV Živica. V rámci neho pedagógovia, spolu so žiakmi, plánujú vytvoriť výstavu prístrojov do domácností, ktoré sa už veľmi nepoužívajú. „Klasické váhy, mlynček či žehlička na uhlie, na ktoré si babka ešte pamätá, no terajší študenti sa s nimi možno ani nestretli. Chceme, aby vedeli, bez čoho sme sa kedysi nevedeli zaobísť,“ objasňuje zámer výstavy Zuzana Dolná. Dodáva, že rodičia sa podobným aktivitám tešia, pretože ich deti sa môžu aj takto medzigeneračne vzdelávať.

FOTO – školský archív

Žiaci druhého stupňa majú k dispozícii viacero voľnočasových aktivít. Jednou z nich je aj environmentálny krúžok. Ten navštevuje viac ako dvadsať žiakov. „Detí bolo najskôr menej, no o aktivitách si medzi sebou radi hovoria a tak sa postupne popridávali viacerí,“ vysvetľuje učiteľka biológie a druhého stupňa Natália Mikulášová.

Klasické váhy, mlynček či žehlička na uhlie, na ktoré si babka ešte pamätá, no terajší študenti sa s nimi možno ani nestretli.

Pocitový chodník

Učiteľky vravia, že sa im vďaka Zelenej škole podarilo zmeniť už množstvo vecí – od zavedenia smetných nádob cez rekonštrukciu záchodov tak, aby viac šetrili vodu, až po sadenie stromov okolo školy. V areáli vybudovali aj hmyzí domček, vyvýšené bylinkové záhony a dva pocitové chodníky – jeden je vonku a druhý vo vnútri. „Predstavte si väčší rebrík, pričom v každom tom políčku na zemi je nasypaný iný materiál. V jednom je piesok, v druhom šišky a v ďalšom okrúhle kamene. Keď po ňom deti prechádzajú, zisťujú, že rôzny materiál pôsobí na nás rôzne. Je to dobré pre prekrvenie a nabratie energie,“ opisuje Natália Mikulášová. Na vnútornom chodníku tvoria reliéf polepené pastelky, plastové vrchnáky z fliaš či škrupiny z orechov.

FOTO – školský archív

Kruhový objazd pred školou

Aktuálnou výzvou pre školu je zníženie počtu áut, ktoré prichádzajú do areálu. V spolupráci s obcou vybudovali pred školou kruhový objazd, ktorý slúži na to, aby rodičia svoje deti bezpečne vysadili a vzápätí sa otočili bez toho, aby museli vchádzať autom na pozemok školy.

FOTO – školský archív

„Pred školou máme cestu. Nie je to hlavná cesta, ale vedľajšia, no aj napriek tomu tu nastával veľký problém, pretože cesta je úzka. Bolo problematické vyhnúť sa iným autám. Preto začali rodičia chodiť až na školský dvor, doslovne, až pred dvere, kde deti vystupovali.To bolo nebezpečné pre ďalšie deti, ktoré chodili do školy pešo,“ objasňuje Zuzana Dolná. Učiteľky však dodávajú, že stále sa nájde pár rodičov, ktorí svoje deti vozia až pred dvere školy a nerešpektujú nariadenie, no väčšina rodičov si zvykla.

Učiteľky vravia, že zapojiť sa do programu Zelenej školy bolo pre ich školu prospešným a dobrým rozhodnutím. Ostatným učiteľom a učiteľkám, ktoré so zapojením sa do programu váhajú, odkazujú, že sa netreba báť. „Na začiatku má človek rešpekt, hlavne keď ešte nevie do čoho ide, ale vždy sa všetko dá odkomunikovať a neskôr sa z toho stáva nabíjač energie,“ uzatvára Zuzana Dolná.

Rozhovor vznikol v rámci projektu Inovácie vo vzdelávaní pre 21. storočie, ktorý podporilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner