fbpx
Enviro

Ak ste si niekedy vyrazili dych a nedokázali sa nadýchnuť, tak rozumiete, čo prežíva kapor na ceste k vám domov, píšu aktivisti v petícii

Scénu z českej komédie Pelíšky, v ktorej pláva kapor vo vani a čaká na svoj osud, pozná snáď každý. Podľa aktivistov a aktivistiek však kapry prežívajú presný opak komédie, a to nielen vo vani. To, čomu sú každoročne – najmä pred vianočnými sviatkami – vystavené, prirovnávajú viacerí odborníci k peklu.


„Predaj živých kaprov je nesmierne krutá praktika, ktorá naozaj nepatrí do 21. storočia. Najnovšie výskumy ukazujú, že to, čo pri nej kapry prežívajú, je skutočné kaprie peklo. Kapry totiž dokážu prežívať strach a bolesť takým spôsobom, ako my ľudia,“ hovorí Martin Smrek, predseda združenia pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti Humánny pokrok.

Zápasia o kyslík

Väčšina kaprov, ktoré rybári vylovia, sa nedostane na štedrovečerný stôl okamžite. Už počas lovu im spôsobujú poranenia rybárske podberáky a siete. Následne sú vo veľkých počtoch prevážané v kadiach nákladných áut, pri čom sú ohlušované ruchom dopravy. Po prevoze sú opäť natlačené do kadí, ktoré zvyknú byť postavené na parkovisku pred supermarketmi.

FOTO – kapriepeklo.sk

V týchto kadiach pred obchodnými reťazcami sa nachádzajú spolu so stovkami ďalších kaprov. Zápasia o nedostatok kyslíka a priestoru. Okolitý hluk, ale aj podberáky či ruky predajcov im spôsobujú stres. Kapry pred supermarketom krúžia v nádobách celé dni, až kým si ich niekto nekúpi. Podľa aktivistov skonajú niektoré jedince so slabšou imunitou už v kadi.

Známe obchodné reťazce Kaufland, Terno a Kraj sa pred rokom zaviazali, že nebudú predávať živé kapry. Tohto roku ich nasledovali aj obchodné reťazce Billa a Tesco, pred pár dňami sa k rovnakému záväzku pridal s okamžitou platnosťou reťazec Lidl. „Oceňujeme, že sa Lidl rozhodol postaviť za kapry a jasne odmietol ich vystavovanie krutému zaobchádzaniu. Kapry ako aj iné ryby sú citlivé a vnímavé bytosti. Záväzok odzrkadľuje rastúci spoločenský tlak na ich ochranu pred krutým zaobchádzaním počas vianočných sviatkov,” hovorí Miroslava Roháčová, špecialistka na vzťahy s firmami pre Humánny pokrok.

Kapry totiž dokážu prežívať strach a bolesť takým spôsobom, ako my ľudia.

Leptanie žiabier a očí

Kupujúci si väčšinou nesie kapra domov v igelitovej taške, v ktorej ryba opäť bojuje s nedostatkom kyslíka a dusí sa. „Ak ste si niekedy vyrazili dych a len pár sekúnd ste sa nedokázali nadýchnuť, tak máte predstavu, čo kapor prežíva počas presunu z kade k vám domov,“ uvádza sa v petícii Humánneho pokroku.

FOTO – kapriepeklo.sk

Ľudia dávajú kapry plávať do vane, aby sa podľa tradície očistili, keďže ide o rybu, ktorá žije na dne riek a jazier, a teda pri bahne. Vo vani síce kapor nie je natlačený so stovkami ďalších jedincov, sú tam však iné faktory, ktoré mu spôsobujú stres a utrpenie. „Kapor do vane prichádza po niekoľkých týždňoch naozaj hrubého zaobchádzania, kde sa s ním zaobchádza ako s uhlím na kúrenie,” vysvetľuje Smrek.

FOTO – kapriepeklo.sk

Tiež zdôrazňuje, že kapor hodený do vane s vodou zažije teplotný šok, s ktorým sa obvykle nevie vysporiadať. „Už len samotná prudká zmena teploty ho dokáže rýchlo zabiť. Chlór vo vani začne kaprovi veľmi rýchlo leptať žiabre a oči. Následne sa mu vo vani začne míňať kyslík. Buď sa začína postupne dusiť, lebo jeho voda už nie je čerstvá, alebo mu doplnená čerstvá voda zase začne leptať oči a žiabre. Toto jednoducho nemá dobré riešenie a kapor do vane v žiadnom prípade nepatrí,“ ukončuje Smrek.

Kapor do vane prichádza po niekoľkých týždňoch naozaj hrubého zaobchádzania, kde sa s ním zaobchádza ako s uhlím na kúrenie.

Bolestivá a pomalá smrť 

Ďalším problémom je zabitie kapra v domácom prostredí. Usmrtiť zviera tak, aby zbytočne netrpelo, je ťažké aj pre skúseného človeka. Kapra tak čaká bolestivá a pomalá smrť. „Kaprom buď odrežú hlavu v plnom vedomí, alebo ich utlčú tupými údermi do hlavy. Ľudia v domácnosti nevedia, ako zabíjať zvieratá tak, aby ich netýrali a je až neuveriteľné, že niečo takéto je na Slovensku ešte stále legálne,“ opisuje Smrek.

FOTO – kapriepeklo.sk

Aj napriek tomu, že kapry – ako aj ostatné ryby – sú nemé, nemajú mimiku a nie sú schopné dať najavo svoje pocity, podľa vedeckých štúdií si dokážu zapamätať bolestivé zážitky aj vyše roka. Vedia mať svojich rybích spoločníkov a obľúbené miesta.

Kaprom buď odrežú hlavu v plnom vedomí, alebo ich utlčú tupými údermi do hlavy. Ľudia v domácnosti nevedia, ako zabíjať zvieratá tak, aby ich netýrali a je až neuveriteľné, že niečo takéto je na Slovensku ešte stále legálne.

Lovia kapry v plaveckom bazéne

Ochranári zvierat tiež kritizujú lovenie živých kaprov deťmi v plaveckých bazénoch. Pred dvomi dňami o takomto podujatí informoval aj portál Košice Online. V mestskej krytej plavárni viac ako 70 detí chytalo v bazéne vypustených živých kaprov, ktorých si mohli za odmenu odniesť domov. „Je priam neuveriteľné, že vedieme deti k úplne zbytočnej a extrémnej krutosti voči zvieratám, robíme z nich hračky a odmeny, ktoré môžeme z dlhej chvíle pokojne uštvať na smrť,” ozrejmuje Smrek.

Podľa ochranárov kapor hodený do plaveckého bazéna, podobne ako pri vhodení do vane, zažije teplotný šok, keďže teplota vody v bazéne môže byť teplejšia až o 16 stupňov Celzia. Chlór v plaveckom bazéne na oči a žiabre kapra pôsobí ako žieravina. „Vo vode ich začnú naháňať a chytať desiatky detí. Kapor sa v tomto prostredí pokúša bojovať o život. Musí čeliť bolestivým stiskom a úderom detí snažiacich sa ho chytiť, duseniu pri vyťahovaní z vody, bolestivej strate ochranného slizu rozleptaného chlórom vo vode, či zakázanému chytaniu za oči a žiabre,“ uvádza sa v tlačovej správe združenia Humánny pokrok.

Ak chcete prispieť k ukončeniu predaja živých kaprov, môžete sa pridať k petícii, ktorú podpísalo už viac ako 12-tisíc ľudí.

 

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Kristína Červeňáková

Vaše 2% nám pomôžu prinášať nové príbehy

Vaše 2% pre nás znamenajú veľa. Aj vďaka nim sa môžeme každý pondelok, už päť rokov, venovať ekologickým témam v rádiu FM. Doposiaľ sa nám podarilo vydať viac ako 200 častí, ktoré sú prístupné aj v podobe podcastov na zvukovej platforme Spotify.

Andrea Uherková

Kúzlo prvého snehu

Tento rok som ho zažila v Prahe. Vždy sa naň teším ako malá. Prvé vločky padajúce z neba mi vždy prídu ako zázrak. Zázrak, ktorý trvá len chvíľu, a potom je fuč. Asi tak, ako väčšina vecí v našom živote.

Andrea Uherková

Prírodný cintorín nie je len alternatíva

Keď sme v roku 2017 ako Živica zakladali s mestom Zvolen prvý prírodný cintorín na Slovensku, prezentovali sme ho ako alternatívu voči tomu konvenčnému. Ako voľbu pre ľudí, ktorí hľadajú inú cestu. Takú, ktorá ide ruka v ruke s rešpektom voči prírode i ľuďom. Mysleli sme si, že vo Zvolene pôjde skôr o nadčasovú a okrajovú záležitosť, ktorá si bude nachádzať cestu k verejnosti pomaly. Zrejme sme však neodhadli pripravenosť spoločnosti na túto možnosť.

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner