fbpx
Enviro

LED sviečky na cintorínoch sa tvária ekologicky, no pre prírodu sú rizikom

Až 90 percent cintorínskeho odpadu končí na skládkach, pričom mohli by sme ho triediť a recyklovať. Namiesto voskových sviečok je na hroboch čoraz viac tých elektronických. LED sviečky síce patria do elektroodpadu, na väčšine slovenských cintorínov však nie sú koše určené na ich separáciu. Prečo predstavujú LED sviečky riziko pre životné prostredie? Ako predísť zbytočnému elektroodpadu z cintorínov?


Zatiaľ nevieme, koľko ich je

Pomer a množstvo kahancov s LED žiarovkami v cintorínskom odpade na Slovensku podľa odborníka na elektroodpad z Organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack, Štefana Červenku, zatiaľ nie je známy. „Dôvodom môže byť práve to, že sa odpad na cintorínoch triedi len ojedinele,“ situáciu opisuje Červenka. Trend používania elektronických LED sviečok začal podľa neho stúpať pred desiatimi až pätnástimi rokmi.

O tom, akú časť odpadu tvorí elektroodpad, môže údajne ukázať tohtoročný projekt v Bratislave. Na vybraných bratislavských cintorínoch, v správe pohrebníctva mesta Bratislavy Marianum, sa má rozšíriť infraštruktúra triedenia odpadu. To umožní návštevníkom triediť bioodpad, plasty, kovy, sklo, papier, zmesový komunálny odpad, prenosné batérie a aj elektroodpad – do ktorého patria aj LED sviečky. „Takýchto akcií bude pribúdať a postupne ich budeme vyhodnocovať,“ hovorí Červenka.

Prečo patria do elektroodpadu?

LED sviečka má plastové telo. V jej vnútri sa nachádza drobná elektrická inštalácia s vypínačom a kovovými kontaktmi, prípadne káblikmi a malou LED žiarovkou. Podľa Červenku sa LED sviečka dá recyklovať, no spoločnostiam sa to nemusí oplatiť pre jej nízku výťažnosť a efektivitu. „Recyklujú ich spoločnosti, ktoré recyklujú aj iné, najmä drobné elektroodpady.“

Ak skončia v nádobách určených na zmesový komunálny odpad, putujú na skládku odpadu, v prípade hlavného mesta a Košíc, do spaľovne. Keď skončia v nádobách na plasty alebo papier, v niektorých zberových spoločnostiach ich podľa Červenku vytriedia a pošlú na recykláciu. „Nie všetky zberovky sa však detailne zaoberajú recykláciou. Aj v tomto prípade môžu často skončiť na skládke alebo v spaľovni,“ vysvetľuje Červenka. Sviečka, ktorá skončí v nesprávnej odpadovej nádobe, zároveň predstavuje riziko pre životné prostredie.

FOTO – archív Živica

Na skládke môžu spôsobiť požiar

Riaditeľka odpadárskej firmy JRK, Martina Gaislová, nám minulý rok v rozhovore vysvetlila, čo môžu tieto sviečky spôsobiť. Okrem toho, že obal takejto sviečky tvorí plast, nájdete v nej batériu, ktorá obsahuje ťažké kovy. „Práve preto sa v mnohých predajniach potravín nachádzajú nádoby na batérie, aby sa nám nedostávali na skládku,“ spomenula v rozhovore Gaislová.

Dôvodom, prečo LED sviečky končia v nádobách na zmesový odpad, sú podľa odborníkov chýbajúce nádoby na elektroodpad na cintorínoch. „Ľudia to domov alebo do najbližšieho elektroodpadu nezoberú, vyhodia to do najbližšej nádoby. Ak je to nádoba na zmesový odpad, nečudo, že to tam skončí,“ poznamenala Gaislová. Nádoby na elektroodpad by podľa nej mali byť na cintorínoch.

Podľa spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu a.s. (OLO) elektronické sviečky môžu predstavovať okrem iného aj riziko požiaru na skládke. V Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) môžu dokonca vybuchnúť.

V zlom počasí dosvieti

LED žiarovky môžu na hroboch vydržať svietiť aj niekoľko dní, tie kvalitnejšie aj niekoľko týždňov. „V prípade LED sviečok s malým fotovoltickým článkom to môže byť aj niekoľko mesiacov,“ hovorí Červenka. Životnosť záleží od ich typu. V niektorých sa dá batéria jednoducho vymeniť, no vyrábajú sa aj jednorazové. „Keď prestanú svietiť, stanú sa odpadom,“ vysvetľuje Červenka. Najväčším rizikom pre životnosť takejto sviečky sú podľa neho však poveternostné podmienky a vandalizmus.

Ľudia to domov alebo do najbližšieho elektroodpadu nezoberú, vyhodia to do najbližšej nádoby. Ak je to nádoba na zmesový odpad, nečudo, že to tam skončí.

Recyklácia voskových sviečok v plaste?

Aj keď majú mnohé sviečky plastový obal, do nádoby na plast nepatria. Obsahujú vosk a niektoré z nich aj knôt z kovových materiálov. Zaschnutý vosk sa nedá z kahancov jednoducho vypláchnuť a odstránenie vosku od plastu je časovo náročné. Preto voskové sviečky v plaste väčšinou končia v zmesovom odpade a neskôr na skládke.

kahance
Vyčistiť vosk je náročné. FOTO – Natur-Pack
Keď prestanú svietiť, stanú sa odpadom.

Recyklácii vosku z cintorínskych sviečok sa venuje značka – Reparaf, a to v štyroch obciach na Záhorí. Obce umiestnili na cintorínoch špeciálne nádoby, do ktorých sa môžu vyhodiť vyhorené kusy sviečok, úplne vyhorené sviečky s minimom vosku, elektronické sviečky, baterky, plastové a kovové striešky svietnikov či vosk a odpadové sviečky z domácností.

Poškodený plast, ktorý sa už nedá použiť, značka posiela spoločnosti Ecorec Slovensko, ktorá spracováva rôzne druhy odpadov na alternatívne palivá a zabezpečuje ich energetické zhodnocovanie v cementárskom priemysle.

Vytvárajme menej odpadu 

Namiesto použitia elektrických či voskových sviečok v plaste, je k dispozícii ich ekologická alternatíva. Podľa Červenku sú najlepšou verziou práve obyčajné voskové sviečky. „Odporúčam tie, ktoré sú bez plastového, papierového, kovového alebo skleneného obalu. Zostane z nich len nepatrná časť vosku, niekedy ani ten.“ Ekologickou alternatívou parafínových sviečok sú tie zo sójového alebo včelieho vosku. Môžete ich vložiť do sklených pohárov zo zaváranín, ktoré sa dajú opätovne použiť.

ekocintorin
FOTO – Archív Živica

Batérie z LED sviečky alebo nefunkčnú LED sviečku by ste mali odovzdať na zbernom dvore vo vašom okolí, alebo vhodiť ich do špeciálnych nádob na elektroodpad v predajniach elektroniky. Ak ste zakúpili voskové sviečky v plastovom obale, môžete z nich odstrániť vosk a vyhodiť ich do triedeného zberu doma.

Tipy na ďalšie ekologické alternatívy a na to, ako by sa mal správne triediť aj iný odpad na cintorínoch nájdete v novej príručke Triedenie odpadov na vybraných bratislavských cintorínoch, na ktorej spolupracovali OLO, Marianum, Natur-Pack a občianske združenie CEEV Živica.

Profil autora:

Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Je aktivistkou v zvieracoprávnej organizácii Humánny pokrok, kde istý čas pôsobila aj ako manažérka sociálnych sietí. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam. Je aj redaktorkou pre online portál Zero2Hero, kde sa venuje rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom.

Názory

Bianka Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

Kristína Červeňáková

Zemetrasenie by nám mohlo otvoriť oči

Včerajšie zemetrasenie na východnom Slovensku so mnou doslova otriaslo. Prekvapilo ma, ako si ho môj mozog začal postupne vysvetľovať. Najprv som pocítila, že sa so mnou trasie celý gauč. Odrazu sa začalo otvárať a zatvárať okno, čo vo mne vzbudilo pocit, že sa do bytu dostal človek, ktorý mi chce ublížiť (aj keď trasením gauča by zrejme veľa nezmohol). Keď sa začali triasť aj ostatné predmety v byte, bola som presvedčená, že ide o nejaký paranormálny jav. Až v momente, keď som sa postavila, uvedomila som si, že je to zemetrasenie.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner