fbpx
Vzdelávanie

S mestom rokujú o MHD, s krajom o envirogrante. Cesta v prázdnom aute je neeokologická, vravia petržalskí žiaci

Pedagógovia ich vedú k občianskej angažovanosti a aktivizmu. Spojená škola Svätej Rodiny na Gercenovej ulici v Petržalke je jednou zo škôl, ktoré sú zapojené do  programu Zelená škola. Realizuje ho mimovládna organizácia CEEV Živica. Škola opakovane získala medzinárodný certifikát aj vlajku programu. Zisťovali sme, ako sa žiakom darí pri stavbe prístrešku či obnove školského autobusu.


Už na vrátnici pozorujeme, že škola dáva dôraz na ekológiu a témy psychického zdravia. Je to zrejmé z plagátov, visiacich informácií či obrázkov. Ďalej nás sprevádza koordinátorka programu Zelená škola a učiteľka fyziky Renáta Tóthová. „Naše kolégium (akčný tím Zelenej školy – pozn. red.) sa stretáva každý pondelok. Spoločne s deťmi hľadáme riešenia rôznych problémov, ktoré nás trápia. Teším sa, že aj po ôsmich rokoch, odkedy sme u nás zaviedli program Zelenej školy, sa  nám darí nadchýnať ďalších a ďalších žiakov,“ hovorí.

Kolégium Spojenej školy Svätej Rodiny na Gercenovej ulici v Petržalke. FOTO – školský archív

V jednej z tried sedí niekoľko chlapcov a dievčat v polkruhu. Väčšinu z nich tvoria terciáni na osemročnom gymnáziu vo veku trinásť až štrnásť rokov. Spočiatku sa trochu ostýchajú, no postupne sa osmeľujú a začínajú rozprávať o svojich aktivitách. Vnímajú, že klimatická kríza je vážny problém, majú predstavu, ako ju zmierniť a vzdelávajú o tom spolužiakov, kamarátov a často aj rodičov.

Inak ako autom

V rámci programu Zelená škola sa už venovali rôznym oblastiam. Pri téme Energia na škole napríklad zaviedli opatrenia, ktorými ušetrili 19 percent použitej energie. Aktuálne sa venujú téme Doprava a ovzdušie a hľadajú možnosti, ako znížiť vlastnú uhlíkovú stopu. „Od prvého ročníka cestujem do školy autobusom. Začala som hneď, ako ma rodičia pustili. Viem, že autá sú v Bratislave obrovským znečisťovateľom ovzdušia a ak ide autom len rodič a jedno dieťa, je to mimoriadne neekologické,“ vysvetľuje žiačka Henrieta Makovníková.

„Ja som v treťom a štvrtom ročníku chodil do školy na kolobežke. Rodičia s tým ale majú trochu problém. Na škole totiž nemáme uzamykateľné prístrešky pre bicykle a kolobežky, a tak majú obavy, že mi ju môže niekto ukradnúť,“ vraví Martin Špaňo. Vysvetľuje, ako v kolégiu odštartovali aktivity, ktoré sú zároveň malým sociologickým prieskumom.

FOTO – školský archív

„Naším cieľom je dosiahnuť, aby čo najviac detí chodilo do školy inak ako autami s rodičmi. Robíme kampane prostredníctvom školského instagramového účtu, debát na škole, či obrázkov, ktoré vylepujeme na stenu,“ objasňuje Ján Ivičič, ďalší z členov žiackeho kolégia.

Urobili prieskum

Deti pristúpili k téme sofistikovane. Najskôr sa rozhodli zistiť, čo rodičom a deťom bráni vo využívaní iných foriem dopravy a ako by sa to dalo zmeniť. „Urobili sme audit aj dotazník. Na hodinách informatiky nám spolužiaci vypĺňali dotazník ohľadom toho, ako chodia do školy a čo by preferovali. Cez portál Edupage sme sa to pýtali aj rodičov. Vyšlo nám, že dve tretiny detí by do školy rady chodili bicyklom alebo kolobežkou, no prekážkou je chýbajúci prístrešok. Rodičia sa tiež najviac obávajú toho, že ich deťom niekto ukradne bicykel. Obavy o bezpečnosť žiakov sú až na druhom mieste,“ približuje výsledky prieskumu Ivičič.

Od prvého ročníka cestujem do školy autobusom. Začala som hneď, ako ma rodičia pustili.

Keď sa žiakov pýtame, odkiaľ vedeli, ako sa robia prieskumy, odpovedajú, že nemajú problém s využívaním moderných technológií. Informácie hľadali na internete a keďže im išlo o skutočné zistenie stavu veci, vedeli, že dôležitý je aj spôsob kladenia otázok. Na kolégiu preto spoločne konzultovali, čo a ako sa budú pýtať a niektoré otázky na základe diskusie viackrát prerábali.

FOTO – školský archív

Vďaka prieskumu získali exaktné dáta, s ktorými môžu ďalej pracovať. „Plánujeme rokovať s vedením školy a vytypovať miesto, kde by takýto prístrešok mohol stáť. Keď to budeme vedieť, necháme si stavbu naceniť. Už sme o tom predbežne komunikovali so žiakmi Strednej odbornej školy strojníckej v Skalici, s ktorými sme sa stretli na kurze v Zaježovej. Oni sú tiež v programe Zelená škola a vieme, že by nám to určite vedeli spraviť lacnejšie,“ vysvetľuje Ján Ivičič. Školáci plánujú získať na stavbu grant. Zatiaľ oslovili Bratislavský samosprávny kraj a zisťujú i ďalšie možnosti.

Žiaci sa s nami delia aj o to, aké vzdelávacie a presviedčacie taktiky používajú. Podľa nich najviac zaberá rovesnícke vzdelávanie, ale robia aj online debaty či diskusie s osobnosťami v rámci školského festivalu Gercenka FEST.

Bojujú za obnovu MHD

Okrem snahy vybudovať prístrešok pre bicykle a kolobežky sa podieľajú aj na ďalšej verejnej veci. Aktuálne sa snažia o obnovu linky MHD, ktorá kedysi slúžila ako ich školský autobus. Počas pandémie ju Dopravný podnik Bratislava zrušil a pre nedostatok financií viac neobnovil. Aj v tomto prípade žiaci najskôr zisťovali záujem o linku, rokovali s Dopravným podnikom a aj keď zatiaľ neboli úspešní, nevzdávajú sa.

„Zistili sme, na ktorých zastávkach by naši spolužiaci chceli nastupovať, dokonca sme vytypovali ideálnu trasu školského autobusu. Napísali sme tlačovú správu a poslali ju médiám. Dopravný podnik nám poslal nacenenie a zatiaľ to vyzerá tak, že spoj môže obnoviť iba vtedy, ak si za to zaplatíme. Prekvapilo nás to a teraz zvažujeme, čo ďalej,“ vraví Ján Ivičič. So spolužiakmi majú veľkú motiváciu. „Ešte stále veľa detí prichádza do školy autom a mnohé dokonca chodia spôsobom, že vo vozidle sú len dvaja – rodič a dieťa. Je to naozaj veľmi neekologické, pretože auto je nevyužité a vytvára veľa emisií. Veríme, že našimi kampaňami to postupne zmeníme,“ uzatvára Viktória Chvílová.

Rozhovor vznikol v rámci projektu Inovácie vo vzdelávaní pre 21. storočie, ktorý podporilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

Profil autora:

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner