fbpx
Enviro

OZV neplatila zberovým spoločnostiam, 50 samospráv ostalo bez vývozu skla, papiera a plastov, ktoré teraz končia aj v zmesovom odpade

Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) Recyklogroup neplatila zberovým spoločnostiam za triedený zber a neplnila svoje ciele. Ministerstvo životného prostredia jej preto odobralo autorizáciu. Päťdesiat obcí a miest tak ostalo bez odvozu triedeného odpadu, ktorý sa im hromadí a končí aj v zmesovom odpade.


Za zmesový komunálny odpad platia obyvatelia priamo obciam. Triedený odpad komodít ako napríklad plasty, sklo, papier alebo kovové obaly je bezplatný, pretože ho hradia organizácie zodpovednosti výrobcov. Tie získavajú financie od firiem a výrobcov, ktorí nesú zodpovednosť za vyrobené obaly. Ak niektorý z článkov zlyhá, doplatia na to samosprávy aj ľudia.

To, koľko bude výrobca alebo firma platiť organizácii zodpovednosti výrobcov, závisí od množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh. „Keď to veľmi zjednoduším, tak výrobca produktu platí za to, aby spotrebiteľ mal niekde okolo seba zbernú nádobu alebo vrece, do ktorého obal zo spotrebovaného tovaru vloží a aby mal zaručené, že odpad niekto odvezie a následne aj zrecykluje,“ vysvetľuje riaditeľ OZV Natur-Pack Michal Sebíň. Ak si organizácia zodpovednosti výrobcov neplní svoje povinnosti, ovplyvní tým nielen výrobcov a zberové spoločnosti, ale aj obce, ktoré mali s danou OZV uzavreté zmluvy.

Nespĺňala ciele a neplatila zberovým spoločnostiam

Na Slovensku donedávna bolo desať organizácií zodpovednosti výrobcov. Ministerstvo životného prostredia podľa tlačovej agentúry SITA odobralo licenciu jednej z nich – Recyklogroup.  „Hlavná činnosť OZV spočíva v pokrývaní všetkých nákladov na triedený zber – od samotného zberu cez nádoby na zber, manipuláciu s nimi, ich zvoz až po triedenie a recykláciu odpadu. Recyklogroup prišla o licenciu preto, že  neplnila ciele a zároveň dlhodobo náklady za triedený zber neplatila zberovým spoločnostiam,“ objasňuje Sebíň.

Recyklogroup vo svojom stanovisku tvrdí, že Ministerstvo životného prostredia im zrušilo autorizáciu nezákonne. „Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov neriadi a nekontroluje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ale svojim nepriamym vplyvom majoritní hráči zapojení do systému triedeného zberu odpadov. Očividným cieľom je prerozdeliť trhový podiel spoločnosti Recyklogroup a eliminovať tým svoju konkurenciu, čím sa posilní ich škodlivý vplyv na systém triedeného zberu odpadov a monopol,” hovorí Michal Gondáš predseda predstavenstva Recyklogroup.

Podľa Sebíňa si obce, ktoré mali zmluvu s Recyklogroup, nemuseli dlhšie nič všimnúť, pretože triedený zber ďalej fungoval aj napriek tomu, že zberové spoločnosti nemali uhradené náklady. To sa zmenilo, keď zberové spoločnosti začali obciam oznamovať, že po triedený odpad neprídu.

Nahnevaní občania a plné kontajnery 

Jednou z obcí, ktorá mala spoluprácu s Recyklogroup, je aj Štvrtok v okrese Trenčín. Od prvého apríla v obci nebol vyvezený triedený odpad, pričom obce musia zabezpečiť triedenie odpadu v súlade s odpadovým zákonom. „Situácia je katastrofálna. Máme preplnené kontajnery. Občania sú nahnevaní, vyhadzujú odpad bez separovania, ale aj voľne po stojiskách kontajnerov a po okolí obce,“ opisuje situáciu starostka obce Gabriela Vojtková. Obec požiadala o náhradný odvoz Koordinačné Centrum Obaly, ktoré jej losovaním pridelilo novú OZV.

FOTO – Gabriela Vojtková

Podľa starostky sa náhradný odvoz odpadu ešte stále nezačal. Musí prebehnúť verejná súťaž na zberovú spoločnosť. Riešenie situácie je tak zatiaľ v nedohľadne. „Obec ako taká nemá možnosť sama ovplyvniť výber OZV, ktorá bude zabezpečovať triedený zber, OZV je obci pridelená pri losovaní. Ak aj s OZV podpíšeme zmluvu, je bežné, že OZV uzatvorí zmluvu s inou obcou a našej obci zmluvu vypovie. Obec sa stala rukojemníkom medzi OZV a zberovou spoločnosťou, bez možnosti ovplyvniť tento stav,“ ukončuje Vojtková.

FOTO – Gabriela Vojtková

Riaditeľ Natur-Pack súhlasí, že ak by aj obec chcela uhradiť odvoz triedeného odpadu zberovej spoločnosti, zo zákona to urobiť nemôže. „Zberové spoločnosti sa tak dostanú do finančnej tiesne, pretože ak vám niekto rok neplatí za službu, je jasné, že ju ďalej nemôžete vykonávať a tým pádom došlo k tomu, k čomu došlo.“

Situácia je katastrofálna. Máme preplnené kontajnery. Občania sú nahnevaní, vyhadzujú odpad bez separovania, ale aj voľne po stojiskách kontajnerov a po okolí obce.

OZV Recyklogroup financovala triedený zber aj v Banskej Štiavnici a v jedenástich okolitých obciach. Pred rokom im však mesto vypovedalo zmluvu. „Počas spolupráce Recyklogroup štandardne meškal so splatnosťou faktúr dva-tri mesiace. Triedený zber sme realizovali, faktúry sme im posielali, oni ich akceptovali, pretože ich mali vo svojom účtovníctve, ale nezaplatili nám. Doteraz sú neuhradené, súdime sa s nimi od augusta minulého roka. Naše pohľadávky voči Recyklogroup narástli na 52-tisíc eur,“ hovorí Miloš Veverka zo zberovej spoločnosti Technické služby mesta Banská Štiavnica.

Na to reaguje aj Gondáš z Recyklogroupu: „Ak niektoré faktúry spoločnosť neuhradila tak len kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok alebo uplatňovaniu duplicitných faktúr, či fakturovaniu za fiktívny zvoz, kedy neboli verifikované množstvá dodanej služby.” Podľa neho ministerstvo životného prostredia nemá voči zberovým spoločnostiam žiadny nástroj kontroly a nie je schopné overiť, koľko zberných nádob zberové spoločnosti obslúžili. Svoje stanovisko ukončuje tým, že Recyklogroup podá podnet na prešetrenie postupu ministerstva životného prostredia generálnou prokuratúrou.

Triedený zber sme realizovali, faktúry sme im posielali, oni ich akceptovali, pretože ich mali vo svojom účtovníctve, ale nezaplatili nám. Naše pohľadávky voči Recyklogroup narástli na 52-tisíc eur.

Vinu nesú aj výrobcovia

Výrobcovia síce platili recyklačné poplatky Recyklogroupu, ktorý ich podľa Sebíňa zrejme neprerozdeľoval medzi obce, no mali tiež kontrolovať aj plnenie cieľov OZV ako posilňovanie infraštruktúry zberu a zlepšovanie miery množstva vytriedeného odpadu. „Mnohí výrobcovia nevedia, že aj oni sú zodpovední za to, aby ich zazmluvnená OZV plnila ciele. Keď ministerstvo vyhlásilo odobratie licencie Recyklogroup, zároveň vyhlásilo, že bude robiť kontroly aj u výrobcov. Pretože ak Recyklogroup nesplnil ciele, tak ciele nesplnil ani jeden ich výrobca. Tým pádom nastáva riziko, že každý z výrobcov dostane nejakú sankciu a možno práve z týchto sankcií by mohli byť financované náklady samospráv, ktoré ostali bez odvozu triedeného zberu,“ objasňuje Sebíň.

Mnohí výrobcovia nevedia, že aj oni sú zodpovední za to, aby ich zazmluvnená OZV plnila ciele.

Dlh Recyklogroupu sa podľa portálu RTVS pohybuje vo výške pol milióna eur, pričom ich finančná zábezpeka je 50-tisíc eur. „Každá OZV je povinná zložiť povinnú zábezpeku do koordinačného centra. Je to nejaký obnos peňazí podľa veľkosti OZV, ktoré majú byť použité v prípade, že dôjde k problému s financovaním alebo že OZV príde o autorizáciu a nemá splatené záväzky. V prípade Recyklogroupu záväzky presahovali výšku finančnej rezervy,“ konštatuje Sebíň.

Systém je zložitý a dlhodobo nefunkčný

Výrobcovia, ktorí ostali bez spolupráce s Recyklogroup, by mali uzavrieť zmluvy s deviatimi OZV, ktoré na Slovensku fungujú aj naďalej. Organizácie zodpovednosti výrobcov si následne pridelia obce, ktoré zodpovedajú výrobcom, čo môže podľa riaditeľa Natur-Packu trvať aj niekoľko mesiacov.

Sebíň však zdôrazňuje, že k zložitosti a nefunkčnosti systému medzi výrobcami, OZV-čkami a obcami prispievajú aj časté presuny nezazmluvnených obcí medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré spôsobujú výrobcovia, ak sa rozhodnú zmeniť OZV. „Ak od nás nejaký výrobca odíde do inej OZV, tak zároveň dáme výpoveď aj obciam, ktoré priliehajú k výrobcovi. Nová OZV je povinná si zazmluvniť jednak výrobcu, ale aj obce, čo sa nie vždy deje,“ vysvetľuje.

Nová OZV je povinná si zazmluvniť jednak výrobcu, ale aj obce, čo sa nie vždy deje.

Skúsenosť s nezazmluvnenými obcami majú aj v Natur-Packu. Na konci minulého roka od nich odišlo niekoľko výrobcov, ale obce, ktorým dali výpoveď, si nikto nezazmluvnil. Koordinačné centrum Obaly zorganizovalo losovanie nezazmluvenných obcí a všetky si vylosoval Recyklogroup. „Ten však neplatil svoje záväzky, takže stále akoby ostali u nás a podľa zákona sme povinní platiť náklady týchto obcí až pokiaľ si ich nezazmluvní nová OZV. Keď to urobí, je povinná uhradiť nám náklady za to obdobie, kedy to mala mať zazmluvnené. Už päť mesiacov financujeme obce, ktoré mal financovať Recyklogroup,“ hovorí Sebíň.

V roku 2020 takmer 200 obcí s viac než 270-tisíc obyvateľmi nemalo zmluvu so žiadnou OZV. „Kým sa to celé upratalo, prešlo niekoľko mesiacov, pričom tieto obce nemali zaplatený triedený zber. Pri tak vysokom počte obcí je to aj obrovský balík peňazí. Obce boli v neistote a zberové spoločnosti nemali pokryté náklady. V tom čase v zákone ešte nebolo, že to má financovať bývalá OZV, to sa do zákona dostalo až po tejto kauze,“ dopĺňa Sebíň.

Systém zdieľanej infraštruktúry

„Problém je v tom, že takýto systém sme si vymysleli na Slovensku a nefunguje v žiadnej inej krajine. Vo väčšine krajín s viacerými OZV funguje systém zdieľanej infraštruktúry alebo jeho obdoba,” hovorí Sebíň. V systéme zdieľanej infraštruktúry sa namiesto toho, aby si každú obec s jej zberovou spoločnosťou zazmluvnila výhradne iba jedna OVZ, sa náklady na zber delia medzi všetky OZV podľa ich trhového podielu. „Ak máme deväť OZV na Slovensku, každá z nich má svoj podiel, napríklad Natur-Pack má 40 percent, druhá OZV má 40 percent a ostatné si rozdelia tých 20 percent. Ak sú náklady nejakého mesta dajme tomu desať miliónov, tak Natur-Pack zaplatí štyri milióny, druhá OZV zaplatí tiež štyri milióny a zvyšné OZV si podelia zvyšok,“ opisuje Sebíň. V prípade, že by výrobcovia odišli z jednej OZV do druhej, pre obec by sa nič nemenilo len pre OZV, ktoré by museli platiť buď viac, alebo menej podľa podielu.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

Kristína Červeňáková

Zemetrasenie by nám mohlo otvoriť oči

Včerajšie zemetrasenie na východnom Slovensku so mnou doslova otriaslo. Prekvapilo ma, ako si ho môj mozog začal postupne vysvetľovať. Najprv som pocítila, že sa so mnou trasie celý gauč. Odrazu sa začalo otvárať a zatvárať okno, čo vo mne vzbudilo pocit, že sa do bytu dostal človek, ktorý mi chce ublížiť (aj keď trasením gauča by zrejme veľa nezmohol). Keď sa začali triasť aj ostatné predmety v byte, bola som presvedčená, že ide o nejaký paranormálny jav. Až v momente, keď som sa postavila, uvedomila som si, že je to zemetrasenie.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner