fbpx
Vzdelávanie

Starší by mali radiť mladým, ako prežiť v digitálnej džungli, no my sa to učíme tiež, hovorí inovátor vzdelávania Bohumil Kartous

Zorientovať sa vo svete nás vždy učili starší. Tí však v rýchlo sa meniacom digitálnom svete nevedia využiť svoje skúsenosti. Ako teda pripraviť deti na budúcnosť? Riaditeľ Pražského inovačného inštitútu a autor knihy No future: Vezieme deti na parnom stroji do virtuálnej reality? Bob Kartous hovorí, že podstatné budú rôzne mäkké zručnosti.


Svet 21. storočia je iný ako svet, do ktorého sa narodila väčšina dnešných rodičov. „Naše deti vyrastajú ako iný druh, než sme my, dospelí,“ tvrdí Kartous. 

S rozvojom digitalizácie je podľa neho potrebné zmeniť jednak formu výchovy, ale aj formu výučby, ktorá je na slovenských a českých školách viac-menej podobná. Vzostup technológií prispieva k zrýchľovaniu dát a tie ovplyvňujú zmeny v spoločnosti. 

Na základe rýchlo sa meniacich podmienok sme sa podľa Kartousa ocitli v situácii, v ktorej nevieme s určitosťou predpovedať našu budúcnosť. Nevieme, aké zamestnanie by sme mali vykonávať, čo by sme mali do budúcna vedieť a na čo sa zamerať. 

Minulosťou nevyriešime budúcnosť

S neustálou premenlivosťou a neistotou zápasia najmä starší ľudia. Prichádzajú o titul múdrosti, ktorý získali počas celého života skúseností a znalostí. Vedomosti, ktoré nadobudli sú často pre dnešný digitálny svet neuplatniteľné. 

„Na svete boli dlhšie, prešli jeho etapami a mali možnosť s nadhľadom pozerať sa na predchádzajúce fázy života a poskytovať skúsenosti generáciám, ktoré prichádzajú po nich,“ hovorí Kartous. „Žijeme v spoločnosti, ktorá je obohatená o úplne novú virtuálnu dimenziu nášho bytia. To je iný svet, ktorý predstavuje odlišné požiadavky a ponúka nové možnosti ako ten, v ktorom vyrastali naši rodičia.”

Samotní rodičia vychovávajú svoje deti tak, ako boli vychovávaní aj oni, čo podľa Kartousa nefunguje. „Modely výchovy a vzdelávania prestávajú fungovať v okamžiku, keď žijeme v spoločnosti, ktorá je diametrálne odlišná.“ 

Z tohto dôvodu sa podľa neho množstvo ľudí uchyľuje k takzvanej retrotopii. „Retro, teda minulosť a utópia – idea, ktorá sa nedá zrealizovať. Znamená to, že riešenia minulosti by sme mali aplikovať na súčasné a budúce problémy, a tak ich vyriešiť. Je to však chybný predpoklad, ktorí ľudia zastávajú z dôvodu, že sú v tomto svete príliš neistí a necítia sa dostatočne mocne,“ vysvetľuje. 

Ako príklad retrotopie uvádza predvolebnú kampaň bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2016, ktorý sa svojim heslom ‚Spravme Ameriku opäť veľkou‘ uchyľoval presne k tomuto fenoménu.

Žijeme v spoločnosti, ktorá je obohatená o úplne novú virtuálnu dimenziu nášho bytia. To je iný svet, ktorý predstavuje odlišné požiadavky a ponúka nové možnosti ako ten, v ktorom vyrastali naši rodičia.

Nefunkčnosť vedie k nerozhodnosti u mladých

Nefungujúce modely výchovy a vzdelávania vedú k tomu, že mladí ľudia sú stratení a bez starších a skúsenejších ľudí, ktorí sami v digitálnom svete zlyhávajú. Bez týchto „sprievodcov“, ako ich nazýva Kartous, dochádza k zvýšeniu nerozhodnosti práve u mladých ľudí. 

Rovnako poznamenáva, že pre ľudský druh je prirodzené robiť si rezervy a byť nastavený na nedostatok. Paradoxne sa ale vyskytujeme v dobe prebytku nielen materiálneho, ale aj informačného. „Starší by mali radiť mladým, ako prežiť v digitálnej džungli, no sami sa to tiež ešte len učia.“   

Čo by teda mal podľa Kartousa mladý človek ako výbavu do 21. storočia dostať? Ako prvé uvádza sebapoznanie a sebavedomie, pretože tvrdí, že bez toho, aby človek poznal dostatočne seba, nemôže poznať okolitý svet. Zo strany starších očakáva, že budú vedieť mladým ľuďom uľahčiť proces rozhodovania. 

K ďalšej dôležitej súčasti výbavy pridáva sústredenie najmä vo svete, ktorý ho sťažuje. Ako príklad uvádza sociálne siete. Výbavu človeka 21. storočia dopĺňa aj o odolnosť, ktorú by mal vedieť zužitkovať najmä pri prebytku. Mal by vedieť povedať nie, to nepotrebujem. 

Starší by mali radiť mladým, ako prežiť v digitálnej džungli, no sami sa to tiež ešte len učia.
Bohumil Kartous bol jedným z prednášajúcich na konferencii Enter o vzdelávaní v budúcnosti. FOTO – Enter konferencia, Telekom SK

Antifragilita, ktorá zastrešuje vedieť prispôsobiť sa zmene a získať z nej benefit, je ďalšou zložkou výbavy. Podľa Kartousa je dôležitý growth mindset, teda nastavenie mysle, vďaka ktorému vieme hľadať nové riešenia a nahrádzať ich za pôvodné – nefungujúce. Podstatné je tiež byť inovatívny a byť schopný pracovať s chybou. „V dánskych školách pri položení otázky učiteľ často povie: vy, ktorí viete, nehovorte, ale vy, ktorí to neviete, povedzte mi to… Na Slovensku a v Česku za chybu trestáme. Trestáme deti za to, že si budujú growth mindset,“ tvrdí. 

Medzi ďalšie atribúty výbavy menuje pohyb a digitálnu dospelosť, prostredníctvom ktorej by mali mladí ľudia pomôcť starším sa lepšie zorientovať v digitálnom priestore. 

Na Slovensku a v Česku za chybu trestáme. Trestáme deti za to, že si budujú growth mindset.

Memorovať nestačí, ale diskusia bez faktov nefunguje

Budúcnosť škôl podľa Kartousa nebude spočívať v memorovaní informácií o tom, ako vyzerá svet okolo nás, ale bude o participácii, schopnosti dokázať fungovať spoločne, o obyčajnom hrdinstve, ktoré vedie k väčšej dôvere v spoločnosti a o rešpekte k ľudským právam. 

“Diskusia medzi tým, či učiť fakty, alebo súvislosti je nezmyselná. Keď si chcem vytvoriť nejakú súvislosť a nepoznám žiadne fakty, tak si ju nevytvorím. Dôležité je mať nejaký základ, na ktorom sa dá stavať. Prečo sa neučí dejepis od súčasnosti? Čo je najbližšie deťom a mladým ľuďom? Je to dotyk s realitou. Keby sa dejepis učil naopak, tak by to bolo pre nich omnoho pochopiteľnejšie.”

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Jozef Šujak

Pohľad do minulosti s nádychom budúcnosti alias gymnazisti verzus umelá inteligencia

Posledné týždne Slovenskom preletela pomerne silná smršť správ o umelej inteligencii (AI). Vie sa o nej dávnejšie, no zatiaľ asi najväčšiu diskusiu vyvolal softvér s názvom ChatGPT. V súvislosti s umelou inteligenciou sa väčšinou spomínajú negatíva. Niektoré univerzity pozastavili písanie seminárnych prác, pretože si nevedia poradiť s overením originálnosti obsahu, nemecký bulvárny časopis prepustil novinárku za fiktívny rozhovor s pretekárom F1 vytvoreným vďaka AI, pričom vedci a experti volajú po prestávke vo vývoji AI vzhľadom na riziká, ktoré prináša.

Andrea Uherková

O sile prehovoriť

S pozostalou sedíme u nás v kancelárii a pri čaji plánujeme rozlúčku pre jej zosnulú mamu. Bude sa konať na našom prírodnom cintoríne v Záhrade spomienok vo Zvolene a ona nechce, aby bola „zbytočne“ dlhá. Ani nie tak kvôli zime, páči sa jej, že bude vonku, skôr si myslím, že má z pohrebov všeobecné obavy. Najmä kvôli zlým skúsenostiam z minulosti, o ktorých mi trochu rozpráva a ktoré na ňu pôsobili viac traumatizujúco, než liečivo. 

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Školské mlieko, kam tečieš?

Keď sa povie škola, čo sa vám vybaví v mysli? Kamoši, učiteľky, úlohy, skúšanie, písomky, školský dvor, paradajková polievka…?

Mne sa vybavia aj mliečne desiaty. A keďže som „Husákove dieťa”, prepravky so štvrťlitrovými mliečkami so špecifickou vôňou a rožok k tomu. Výzva zubami odhryznúť roh vrecúška, umenie neobliať sa. Niekto to mal rád a niekto nie. Poznámky v žiackych knižkách ôsmakov: „Hádzal mlieko z okna,” či „Trafil mliečnou desiatou spolužiačku.”

red

Vaše 2% nám pomôžu prinášať nové príbehy

Vaše 2% pre nás znamenajú veľa. Aj vďaka nim sa môžeme každý pondelok, už päť rokov, venovať ekologickým témam v rádiu FM. Doposiaľ sa nám podarilo vydať viac ako 200 častí, ktoré sú prístupné aj v podobe podcastov na zvukovej platforme Spotify.

Andrea Uherková

Kúzlo prvého snehu

Tento rok som ho zažila v Prahe. Vždy sa naň teším ako malá. Prvé vločky padajúce z neba mi vždy prídu ako zázrak. Zázrak, ktorý trvá len chvíľu, a potom je fuč. Asi tak, ako väčšina vecí v našom živote.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner