fbpx
Enviro

Medvede chcú mať pokoj, nie sú to krvilačné šelmy, hovorí ochranár Erik Baláž

Ochranár, ekológ a filmár Erik Baláž verí, že priamy zážitok s medveďmi v prírode by dokázal ľudí upokojiť. V rámci občianskeho združenia Lesmír vyzýva tých, ktorí sa boja medveďov, aby sa zúčastnili exkurzie so skúseným odborníkom. Podľa Baláža by sa medveď zrejme nedostal ani do prvej stovky nebezpečenstiev v prírode. Prečo sú medvede dôležité? Sú premnožené? Čo ich môže prilákať počas stanovania alebo prechádzky v lese? Je odstrel jedincov riešením?


Erik Baláž odpovedal na otázky písomne.

Pozorovaniu medveďov sa venujete 25 rokov. Aké zvieratá to sú, ako sa správajú v prírode?

Medvede sú veľmi inteligentné a plaché zvieratá, ktoré chcú mať predovšetkým pokoj. Keď nespia, väčšinu času sa venujú hľadaniu potravy. Medvedica s mláďatami chodí po lese podobne, ako keď ide ľudská rodina na huby. Ich život je životom zberačov. Myslím si, že aj preto sa s nimi dokážu stotožniť ľudia, ktorí ich dlhodobo pozorujú. Medveď rozhodne nie je krvilačná šelma. Dokonca je to pomerne zlý lovec. K väčšej koristi sa dostane väčšinou len vtedy, keď ju ukradne vlkom. Vlci dokážu uloviť napríklad jeleňa a medveď im ho zožerie. Sám loví len málokedy.

Erik Baláž. FOTO – lesmir.sk

Môže na správanie medveďov vplývať otepľovanie alebo celkovo zmena klimatických podmienok, napríklad vyššie teploty, sucho alebo nedostatok plodín?

Klíma určite ovplyvňuje všetko v prírode. Medvede môžu mať kvôli miernejšej zime napríklad kratší zimný spánok. Môžu sa tiež živiť inou potravou – napríklad ak sa na severe Slovenska pestuje viac kukurice aj kvôli zmene klímy. Z pohľadu etológie, klíma nie je rozhodujúca. „Povaha“ medveďov sa kvôli teplu len tak nezmení.

Prečo sú medvede dôležité, akú úlohu v lesoch zohrávajú?

Zvieratá majú hodnotu bez ohľadu na vzťah k ľuďom alebo čomukoľvek inému už len tým, že sú. Akú hodnotu má napríklad kopec Kriváň? Je to predsa len kopa kameňov. A predsa je pre ľudí žijúcich na Slovensku dôležitým symbolom. Takýto význam má určite aj medveď. Hory, v ktorých žijú medvede, dávajú ľuďom úplne iný pocit ako tie, v ktorých nežijú. Je to tak trochu aj o histórii. Medvede tu boli vždy, sú súčasťou nášho sveta a nášho prírodného dedičstva.

Medvede majú aj svoju ekologickú funkciu napríklad v tom, že z prírody odstraňujú uhynuté zvieratá a tiež roznášajú semená rastlín, ktorými sa živia. V Severnej Amerike zistili, že vďaka medveďom rastú v okolí riek väčšie stromy. Je to spôsobené tým, že medvede v riekach lovia lososy a následne ich telá končia v lese v podobe trusu medveďov. Tak sa do lesa dostávajú živiny a stromy rastú vyššie.

Medvede tu boli vždy, sú súčasťou nášho sveta a nášho prírodného dedičstva.

Koľko medveďov sa nachádza v slovenských lesoch, je ich viac ako v minulosti? Sú premnožené a je vôbec možné, aby sa premnožili?

Medveďov je určite viac, ako bolo kedysi na začiatku dvadsiateho storočia, keď boli takmer vyhubené. No takmer určite je ich omnoho menej ako, povedzme, pred tisíc rokmi. Presné číslo vám dnes nikto nepovie. Spočítať medvede nie je jednoduché. Genetické štúdie sú dnes asi najlepšou možnosťou, no aj tie majú limity. Na spoľahlivý výsledok zrejme potrebujeme viac vzoriek trusu, ako sa podarilo zozbierať a tiež mali by byť reprezentatívnejšie – vo všetkých pohoriach musí byť dosť vzoriek.

Z môjho pohľadu to číslo nie je vôbec rozhodujúce. Nevieme, koľko je optimum. To je akoby niekto povedal, koľko reštaurácií má byť v Bratislave. To sa dosť ťažko vypočíta, no zákazníci a trh to spoľahlivo rozhodnú. Tak je to aj s medveďmi. Je ich toľko, koľko je potravy.

Rozhodujúci nie je počet medveďov, ale množstvo konfliktov. Na tie sa treba zamerať. Ich riešenie je často v preventívnych opatreniach, v komunikácii a niekedy aj v love medveďa.

Medvede majú aj svoju ekologickú funkciu napríklad v tom, že z prírody odstraňujú uhynuté zvieratá a tiež roznášajú semená rastlín, ktorými sa živia.

Ľuďom, ktorí majú strach z medveďov, odporúčate, aby sa zúčastnili exkurzie v rámci vášho OZ Lesmír a išli tak medvede spoznať priamo do prírody. Ako bude prebiehať daná exkurzia? V čom by mala zmeniť vnímanie ľudí ohľadom medveďov?

Zatiaľ ponúkame takú jednoduchú verziu v Tichej doline. Po turistickej značke sa dá ísť bicyklom hore dolinou na miesta, kde je možné, najmä v auguste a v septembri, sledovať medvede priamo z cesty. V tom čase chodia do lavínových žľabov na čučoriedky a dajú sa pozorovať z bezpečnej vzdialenosti. Skúsený lektor vie návštevníkom porozprávať mnoho vecí o živote medveďov, o ich prirodzenom správaní, ale aj o tom, ako predchádzať konfliktom. Veríme, že takýto priamy zážitok dokáže ľudí upokojiť a stanú sa obhajcami medveďov. Ľudia sa najviac boja nepoznaného, tak to skúsime zmeniť.

Nebudú exkurzie narúšať prostredie, v ktorom medvede žijú? Nebudú si medvede ešte viac zvykať na prítomnosť ľudí a strácať prirodzenú plachosť?  

To určite nie. Po tom istom chodníku chodia ľudia bežne. A ak medvede nekŕmite, nemajú dôvod približovať sa k ľuďom či strácať plachosť. Do budúcna plánujeme aj exkurzie mimo turistických chodníkov. Momentálne pracujeme na dohode s Tatranským národným parkom ohľadom podmienok. V takom prípade bude obmedzená veľkosť skupiny, počet výjazdov za určité obdobie na danú lokalitu a podobne. Budeme to teda robiť tak, aby bol na prvom mieste vždy záujem prírody. Na druhej strane je prírodný turizmus, v sprievode skúseného znalca prírody, tým najlepším spôsobom, ako robiť vzdelávanie. A aj to by mal byť jeden z hlavných cieľov národných parkov.

Veríme, že takýto priamy zážitok dokáže ľudí upokojiť a stanú sa obhajcami medveďov. Ľudia sa najviac boja nepoznaného, tak to skúsime zmeniť.

Prečo je medveď tieto mesiace témou?

Lebo medveď. Už to slovo samo o sebe vzbudzuje emócie. No a ak sa niečo stane, najmä napadnutie človeka, je to voda na mlyn pre rôznych populistov a aj média. Strach je silná emócia. Médiá potrebujú sledovanosť a populisti voličov, ktorých zachránia pred imaginárnou hrozbou. Skutočné hrozby, ako sú tisíce mŕtvych ročne kvôli znečistenému ovzdušiu ich netrápia a ani ich nevedia riešiť. Samozrejme, nevyriešia ani problémy s medveďmi, pretože ani tu neexistuje jedno riešenie.

FOTO – lesmir.sk

Odkiaľ pramení strach z medveďov, zohrávajú v tom rolu aj médiá?

Je to taký stereotyp. Medveď je veľké zviera, má zuby a pazúry, pričom existujú prípady vážnych napadnutí. Aj keď je tých prípadov málo, tvoria takmer všetky správy o medveďoch. Správa, že sa medveď pasie na tráve sa do médií nedostane. Takže výsledný dojem je, že stretnutie s medveďom sa rovná boju o život.

Zaregistrovali ste kuriózny titulok alebo článok v súvislosti s touto témou, ktorý bol založený na mýtoch o medveďoch?

Nerobím si také prehľady, ale médiá dajú skoro vždy manipulatívne titulky, ktoré majú vzbudiť strach alebo aspoň nejakú senzáciu. Naposledy do názvu podcastu, v ktorom som bol, napísali, že „stretávam stovky medveďov“, no neuviedli, že za 25 rokov. Človek, ktorý si prečíta len nadpis, nadobudne pocit, že keď pôjde do lesa, stretne tam dvesto medveďov.

Ako vie bežný čitateľ rozlíšiť, že či výrok alebo článok o medveďoch podnecuje k strachu alebo mu podkladá správu založenú na faktoch?

Dal by som si pozor na každý „senzačný“ titulok. Tiež je dôležité čítať ďalej. Dôležité je, aby sa k danej situácii vyjadril aj nejaký skutočný odborník, pričom si treba pozorne prečítať alebo vypočuť jeho hodnotenie. Prípadne si pozrieť k tej istej veci aj iné zdroje informácií, napríklad od Zásahového tímu pre medveďa hnedého. Bulvár väčšinou nestačí.

Naposledy do názvu podcastu, v ktorom som bol, napísali, že „stretávam stovky medveďov“, no neuviedli, že za 25 rokov. Človek, ktorý si prečíta len nadpis, nadobudne pocit, že keď pôjde do lesa, stretne tam dvesto medveďov.

Aké ďalšie najrozšírenejšie mýty s týmito šelmami sa šíria v spoločnosti?

Jeden rozšírený mýtus sa týka počtu medveďov. Čísla sa strieľajú od brucha. Často sa počítajú tie isté jedince prechádzajúce rozsiahlymi územiami. Potom sú tu rôzne zaručené recepty o tom, čo robiť, keď človek stretne medveďa. Napríklad robiť sa mŕtvym v situácii, kedy je to úplne zbytočné.

FOTO – lesmir.sk

Predstavujú medvede to najvážnejšie ohrozenie v prírode? Kde v pomyselnom rebríčku “nebezpečia v prírode” sa nachádzajú?

Medvede sú určite niekde ďaleko. Najväčšie nebezpečenstvo v prírode nesúvisí so zvieratami. Každý rok v horách zomierajú desiatky ľudí na pošmyknutie a následný pád, kvôli lavínam či zraneniam na lyžiach, bicykloch až po neúmyselné zastrelenie poľovníkom. Potom sú nebezpečnejšie zvieratá ako medvede, napríklad včely a osy, kliešte, ale aj kravy, kone a domáce psy. Medveď by sa do prvej stovky nebezpečenstiev asi nedostal.

Jeden rozšírený mýtus sa týka počtu medveďov. Čísla sa strieľajú od brucha. Často sa počítajú tie isté jedince prechádzajúce rozsiahlymi územiami.

Čo môže medveďa prilákať počas prechádzky či stanovania v lese?

Nič. Medveď si žije v lese, stretnutie s nim je náhodné. Medveď nechodí za človekom. Výnimkou sú kontajnerové alebo synantropné medvede, ktoré stratia plachosť a chodia k ľuďom kvôli potrave. Také medvede sú v krátkom čase odstránené z populácie, teda usmrtené. Obeťou je medveď, príčinou je jeho úmyselné alebo neúmyselné prikrmovanie.

Pán Hletko zo Štátnej ochrany prírody SR zdokumentoval poľovnícke vnadiská, na ktorých bolo rozsypané ovocie a zelenina. Údajne mali byť určené pre diviaky, no člen stráže prírody tam zastihol medveďa. Sú krmoviska a vnadiská nebezpečné?

Vnadiská nemusia byť nebezpečné, ale spôsobujú iné rôzne druhy problémov. Napríklad lákajú medvede bližšie k ľudským sídlam. Učia medvede na potravu pochádzajúcu od ľudí. Medveď si potom spojí človeka s potravou a to môže smerovať k tomu, že sa ešte viac priblížia k ľuďom, kde očakávajú potravu. Prikrmovanie tiež zvyšuje počet medveďov tým, že zvyšuje zdroje potravy. Potom sa nemôžeme sťažovať, že medveďov je veľa. Je ich toľko, koľko majú potravy. Ak jej bude menej, bude menej aj medveďov. Rovnako fungujú v prírode tisíce druhov organizmov, ktoré nik nereguluje. Prečo sa napríklad nepremnožia salamandry?

Čo treba robiť v prípade stretu s medveďom?

Veľmi záleží od situácie. Väčšinou môžeme medveďa, ak je ďalej, normálne pozorovať  alebo hneď utečie. Pri blízkom stretnutí je potrebné na seba upozorniť hlasom, odvrátiť pohľad a pomaly odchádzať smerom odkiaľ sme prišli. Dalo by sa o tom hovoriť hrozne veľa, ale toto v podstate stačí vedieť. Dôležité je nerobiť rizikové veci, ako je napríklad strieľanie „pre výstrahu“, prechádzka s voľne pusteným psom skoro ráno v neprehľadnom teréne a podobne.

Ako môžeme preventívne zabezpečiť, aby sa predišlo stretom s medveďom nielen v lese, ale aj v obciach? 

Kľúčom je prístup k potrave a preventívne opatrenia. Neexistuje iný dôvod, pre ktorý by medvede chodili k ľuďom. Napríklad ku mne do záhrady prišiel medveď na kompost, tak som kompost presunul zo zadnej časti bližšie k ceste. Odvtedy sa medveď neukázal. Niekedy stačí odstrániť potravu, inokedy mať strážne psy, ktoré používame na ochranu dobytka pred medveďmi tisíce rokov, elektrické ohradníky a podobne.

Je ich toľko, koľko majú potravy. Ak jej bude menej, bude menej aj medveďov. Rovnako fungujú v prírode tisíce druhov organizmov, ktoré nik nereguluje. Prečo sa napríklad nepremnožia salamandry?

Na prechádzke v lese je lepšie ísť v skupinke, rozprávať sa, nechodiť skoro ráno alebo neskoro večer. Treba byť obozretnejší v teréne s horšou viditeľnosťou, vtedy je potrebné na seba upozorniť zvukom – rozprávať alebo ísť aj so zvončekom. To sú všetko veci, ktoré môžu pomôcť, ale najdôležitejšie je zbaviť sa paniky.

Poľnohospodári žiadajú štát o masívne odstrely medveďov. Je odstrel jedincov riešením?

Samotný odstrel nie je riešením. Za určitých okolností je nutnosťou najmä v prípadoch, ak nefungujú preventívne opatrenia. Napríklad zamedzenie prístupu medveďov k odpadkom, nemusí stačiť pre kontajnerové medvede, ktoré sa už iným spôsobom nedokážu živiť. Tie sa musia usmrtiť. Ak sú ale kontajnery uzavreté, nové medvede tam už chodiť nebudú a problém je vyriešený.

Minister životného prostredia Milan Chrenko vidí riešenie situácie v tom, aby medvede nemali kontakt s ľudskou stravou – zabezpečenie kontajnerov, kontrola a odstránenie vnadísk či nelegálnych skládok. Bolo by toto to správne riešenie?  

Určite áno. Tých preventívnych opatrení je samozrejme ešte viac, no netreba zabúdať ani na dôležitú úlohu komunikácie. Ľudia v regiónoch s výskytom medveďov aj návštevníci hôr by mali vedieť, ako sa správať pri stretnutí s medveďom, čo robiť, aby medvede nechodili do intravilánov (centrálna časť katastrálneho územia obce pozn. red.), kde volať, keď majú problém a podobne. Keď majú ľudia dostatok informácií, cítia sa bezpečnejšie.

Erik Baláž (45) je ochranár, ekológ, filmár a aktivista. Ochrane prírody sa venuje 25 rokov. Vyštudoval odbor ekológia lesa na Technickej univerzite vo Zvolene. Štúdium ukončil  záverečnou prácou o ekológii medveďov. Zohral kľúčovú úlohu v kampani na ochranu Tichej a Kôprovej doliny v Tatrách. Je tiež jedným z hlavných iniciátorov kampane My sme les pre zastavenie ťažby dreva v národných parkoch. Okrem toho sa venuje tvorbe filmov a písaniu kníh. Vo voľbách 2020 kandidoval do parlamentu za koalíciu PS Spolu. Koalícia sa nedostala do parlamentu, Baláž z politiky neskôr odišiel.

Vzdelávaniu verejnosti, v súvislosti s medveďmi hnedými a problematike s nezabezpečenými odpadovými kontajnermi, sa venuje aj organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. V spolupráci so Zásahovým tímom pre medveďa hnedého pripravili viacero video-reportáží, ktoré nájdete na NATUR-PACK verejnosti. Spoločne tiež chystajú aj webináre pre školy a širokú verejnosť.

 

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

Kristína Červeňáková

Zemetrasenie by nám mohlo otvoriť oči

Včerajšie zemetrasenie na východnom Slovensku so mnou doslova otriaslo. Prekvapilo ma, ako si ho môj mozog začal postupne vysvetľovať. Najprv som pocítila, že sa so mnou trasie celý gauč. Odrazu sa začalo otvárať a zatvárať okno, čo vo mne vzbudilo pocit, že sa do bytu dostal človek, ktorý mi chce ublížiť (aj keď trasením gauča by zrejme veľa nezmohol). Keď sa začali triasť aj ostatné predmety v byte, bola som presvedčená, že ide o nejaký paranormálny jav. Až v momente, keď som sa postavila, uvedomila som si, že je to zemetrasenie.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner