Svet je pekné miesto, ale obsahuje veľa vecí vyslovene nevhodných pre deti. Sex, drogy, smrť, viera, nadávky a áno, aj počítače. A ako naschvál sa deti často zaujímajú práve o ne. Čo im povedať, čo si vymyslieť, ako sa pri tom tváriť? Ako ich odbiť? Píše učiteľ z lesného klubu Tramtária. Continue reading „Sex, počítače a iné tabu témy“
Autor Kristina Serafin
Aj les môže byť materskou školou
Materská škola, v ktorej deti trávia väčšinu dňa v prírode. Hrajú sa v opadanom lístí, zručne šplhajú po stromoch, čľapkajú sa v kalužiach, separujú odpad, kompostujú, majú vlastnú záhradku. Utópia? Nie, lesná materská škola! Continue reading „Aj les môže byť materskou školou“
Detský svet tolerancie
Nedávno získala ocenenie Biela vrana Khadra Abdile, Somálčanka, ktorá sa snaží zaradiť do bežného života v našej krajine. Dlhšie som sa zamýšľal prečo toto ocenenie putuje aj do jej rúk? Čo bol ten jej odvážny čin? Nakoniec som si uvedomil, že v našej konzervatívnej „rodnej vieske“, musí byť jej život extrémne ťažký. Continue reading „Detský svet tolerancie“
Experiment: Koľko odpadu vyprodukuje trojčlenná rodina?
Koľko kilogramov odpadu vyprodukuje rodina s malým dieťaťom? Koľko z neho by sa dalo ušetriť lepšou recykláciou a kompostovaním? Zisťovali sme v experimente. Continue reading „Experiment: Koľko odpadu vyprodukuje trojčlenná rodina?“
12 eko-predsavzatí do nového roka
Novoročné predsavzatia nemusia byť len o nejedení sladkostí či nefajčení, ale môžu pomôcť aj životnému prostrediu. Pripravili sme pre vás na každý mesiac nového roka jedno eko-predsavzatie, ktoré keď splníte, bude dopad vášho života na Zem minimálny. Continue reading „12 eko-predsavzatí do nového roka“
Dejepis nemusí byť len memorovanie dátumov. V daltonskom systéme sa deti učia samé a môžu pritom sedieť aj na chodbe
Väčšina odchovancov slovenského školského systému si na hodiny dejepisu pamätá ako na odpočítavanie ručičky na hodinách so sklenými očami počas nezáživného učiteľovho prednášania. Niet divu, že vzhľadom na súčasné dianie, tak rýchlo strácame historickú pamäť. Učenie sa učiva naspamäť a jeho následné rýchle zabudnutie je problémom na mnohých slovenských školách. Učiteľ dejepisu a slovenčiny Michal Bohuš z gymnázia Ladislava Sáru z Bratislavy, ktorý je tento rok aj účastníkom Komenského inšitútu, sa to rozhodol zmeniť. Continue reading „Dejepis nemusí byť len memorovanie dátumov. V daltonskom systéme sa deti učia samé a môžu pritom sedieť aj na chodbe“
Ekopsychológ: Len malá časť populácie reaguje na etické argumenty
Sú všetci bezcitní egoisti, keď aj napriek dostatku informácií o negatívnom dopade palmového tuku na dažďové pralesy, či emisií z automobilov ďalej pokračujú v ich používaní? O tom, prečo len malá časť populácie reaguje na etické argumenty a aké faktory zavážia pri našom správaní viac, sme sa rozprávali s ekopsychológom JANOM KRAJHANZLOM. Continue reading „Ekopsychológ: Len malá časť populácie reaguje na etické argumenty“
Zázrak Vianoc
Čo sme z oslavy Ježišových narodenín urobili? Nákupnú horúčku. Najstresujúcejšie obdobie v roku. Dni nervozity. Lacný brak. Continue reading „Zázrak Vianoc“
Kupujeme si darmi svedomie?
Petra Zemanová, klinická psychologička, terapeutka. Práca ju zaviala do Národného onkologického ústavu, spolupracovala s OZ Plamienok a Modrým anjelom. Venuje sa individuálnej psychoterapii. Hovorili sme spolu o tom, kto sú ľudia, ktorí darujú, čo nás k darom vedie a prečo je niekedy ťažšie prijať ako dať. Continue reading „Kupujeme si darmi svedomie?“
Dať žobrajúcemu na ulici peniaze? Na to neexistuje jednoznačná odpoveď
Pomoc ľuďom bez domova musí byť systémová a profesionálna, aby to nebolo len o tom, že nech sa páči, tu sú peniaze a zachráňte sa, hovorí zakladateľ OZ Vagus SERGEJ KÁRA. OZ Vagus už päť rokov prináša pomoc tým, ktorých často nechceme vidieť – ľuďom bez domova. Svoju prácu označujú aj za boj s extrémnou mestskou chudobou. Pomáhajú ľuďom, ktorých je veľmi ľahké odsúdiť. Pozor na zjednodušené odsúdenie. Nielen preto, že nikdy neviete, kedy na ulici skončíte práve vy. Continue reading „Dať žobrajúcemu na ulici peniaze? Na to neexistuje jednoznačná odpoveď“
Zakladateľ portálu ĽudiaĽudom.sk: Bulvár haniť netreba, pomáha
Roland Kyška, bývalý novinár, dnes skúsenosti s médiami zúročuje vo veľkej telekomunikačnej spoločnosti. Zakladateľ a hlava darcovského portálu ĽudiaĽuďom.sk. Cez portál sa k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, dostalo už bezmála 2 a pol milióna eur. Wow. S kým iným hovoriť o tom, prečo ľudia darujú. Aj o tom, ako sa zmenil svet a spôsob, akým si ľudia pomáhajú. Continue reading „Zakladateľ portálu ĽudiaĽudom.sk: Bulvár haniť netreba, pomáha“
V súdnictve je poriadok, ale ostali mnohí nesprávni ľudia
O kvalite sudcu rozhodujú na 20 percent vedomosti, na 80 percent charakter. My máme postavený dobrý systém a už len čakáme, kedy príde spravodlivosť, hovorí v otvorenom rozhovore nový člen Súdnej rady, ktorý dlho pôsobil v mimovládnom sektore, PAVOL ŽILINČÍK. Continue reading „V súdnictve je poriadok, ale ostali mnohí nesprávni ľudia“
Riaditeľka berlínskej alternatívnej školy: Ak zostaneme v starej štruktúre, nebudeme vedieť prejsť do nového sveta
Dlhoročná riaditeľka populárnej berlínskej alternatívnej školy ESBZ MARGRET RASFELD hovorí, že vo vzdelávaní konáme proti zisteniam z oblasti výskumu mozgu či pedagogiky. Mali by sme sa podľa nej viac sústrediť na učenie pre život a rozvoj osobnosti. Žiakov preto posiela na dobrovoľnícku prácu aj výlety s minimom peňazí. Continue reading „Riaditeľka berlínskej alternatívnej školy: Ak zostaneme v starej štruktúre, nebudeme vedieť prejsť do nového sveta“
Bratislavčan v remeselnej kaviarni
V jednej krajine žijú rôzne kmene. A nie vždy rozprávajú pre tých druhých zrozumiteľne. Niekedy to môže byť zámerné. Používať jazyk zasvätencov človeku dodáva pocit výnimočnosti. Keď si pospolitý ľud začne nadávať do bratislavských alebo remeselných kaviarní, časť hnevu pramení z jazyka, ktorému druhý kmeň nemusí vždy rozumieť. Continue reading „Bratislavčan v remeselnej kaviarni“
Za to, čo sa deje v rozvojovom svete sme zodpovední všetci. Charita to nezachráni
BRYAN MUKANDI je pôvodne lekár zo Zimbabwe, ktorý po odchode do Európy začal študovať globálne vzdelávanie a európsku filozofiu. Hovorí, že nie je fanúšikom rozvojovej pomoci. Skôr by sme podľa neho mali prevziať zodpovednosť za svoj životný štýl na úkor globálneho Juhu. Bryana budete môcť stretnúť aj naživo, 13. decembra vo Zvolene. Continue reading „Za to, čo sa deje v rozvojovom svete sme zodpovední všetci. Charita to nezachráni“
Manažéri v tme
Keď sme pred dvomi rokmi otvárali prvé ústranie v tme, bol som najväčším pochybovačom. Už som si predstavoval, ako tam párkrát do roka prídu lacní ezoterici v batikovaných košeliach a budú v tme hľadať spojenie s mimozemskými civilizáciami. Continue reading „Manažéri v tme“
Čo sú Slováci ochotní obetovať pre lacný nákup? Živica zisťovala viac
„Sme fér farma, lebo hovoríme otvorene, prečo sú naše veci také lacné. Napríklad na produkciu kakaa do tejto čokolády boli využívaní detskí otroci,“ hovorila predavačka v našom pokusnom stánku na trhu, kde sme predávali podozrivo lacnú kávu, čokoládu, kakao, banány aj vajcia. Koľkí ľudia nakúpili a ako reagovali, keď zistili dôvody nízkej ceny? Continue reading „Čo sú Slováci ochotní obetovať pre lacný nákup? Živica zisťovala viac“
Kávové kapsule – moderný trend, či environmentálne riziko?
Káva je hneď po čaji druhým najvyhľadávanejším nápojom na svete. Pestuje a konzumuje sa v mnohých krajinách a má priaznivé účinky na ľudský organizmus. Jej konzumácia však môže veľmi nepriaznivo vplývať na životné prostredie. Dôvodom je používanie čoraz populárnejších jednorazových kávových kapsúl, ktoré sú pre mnohých milovníkov kávy pohodlnou alternatívou prípravy kávy.
Continue reading „Kávové kapsule – moderný trend, či environmentálne riziko?“
Namiesto nadávok pochopenie. Nenásilná komunikácia vás naučí dosiahnuť, čo chcete
Mnohé nezhody sú len problémom v komunikácii. Ľudia nevedia jasne vyjadriť svoje potreby a vžiť sa do potrieb druhej strany. Na odstránení týchto bariér pracuje metóda nenásilnej komunikácie. Prečítajte si o nej viac a príďte na kurz do Vzdelávacieho centra Zaježová. Continue reading „Namiesto nadávok pochopenie. Nenásilná komunikácia vás naučí dosiahnuť, čo chcete“
Pólové maily
Je to asi úplná drobnosť a normálna vec. Taká normálna, že sa nad ňou nestojí za to pozastavovať. Mailujem si s množstvom ľudí denne. Každý to tak robí. Len som mala pocit, že niektorým inštitúciám sa tento spôsob dosť vyhýba a zamrzli v komunikačnom praveku. Continue reading „Pólové maily“
Denník mladého mentora (učiteľa): Tisíc a jedna myšlienka o škole…
Chytal som z toho menšie depky. Hlavne, keď počúvate také veci, že: “Pán učiteľ, veď to stačí. Kľudne mi dajte 4. To je v pohode”. Neznášam to známkovanie. Nehovorí to nič o tom mladom človeku, ale systém je tak nastavený, že ich známkovať treba, píše o svojich skúsenostiach učiteľ z Komenského inštitútu MICHAL HORVÁTH. Continue reading „Denník mladého mentora (učiteľa): Tisíc a jedna myšlienka o škole…“
Životné prostredie bolo kľúčovou témou Nežnej revolúcie. Prečo zmizlo z politiky?
Životné prostredie bolo pred revolúciou jednou z najvyšších spoločenských priorít pre väčšinu obyvateľstva. Dnes sedí v parlamente jedna poslankyňa, ktorá ho má ako kľúčovú agendu. Kam zmizli z politiky ochranári? A čo sa od revolúcie zmenilo k lepšiemu?
Hovorí jeden z predstaviteľov Nežnej revolúcie, ochranár a bývalý poslanec, profesor MIKULÁŠ HUBA. Continue reading „Životné prostredie bolo kľúčovou témou Nežnej revolúcie. Prečo zmizlo z politiky?“
Zmena školstva? Jedine zdola a na celom Slovensku
Predstavte si školy, na ktorých to funguje. Nielen výberové školy v Bratislave, ale i školy v Pliešovciach, Spišskom Štvrtku, či Martine. Áno, na Slovensku máme mnoho učiteľov, ktorí sa snažia o praktickú školskú reformu zdola. Vlastne, už začali. Continue reading „Zmena školstva? Jedine zdola a na celom Slovensku“
Na čo je dobrá meditácia?
Sadnúť si a ticho sedieť. Ideálne bez pohybu, v nezvyčajnej pozícii, z ktorej po čase bolia kolená. A nič poriadne nerobiť. Desať minúť, dvadsať minúť, hodinu. No neznie to ako trochu hlúpy spôsob, ako tráviť svoj čas? Čo dobrého môže človeku priniesť takáto dobrovoľná nečinnosť? A čo robiť, aby nám meditácia išla? Continue reading „Na čo je dobrá meditácia?“
„Vidieť školstvo v štruktúre“ vraj nedokážem, ale reakciu na neférové útoky dokopy dám
Pri čítaní rozhovoru Jurajom Draxlerom som toľko krútil hlavou, až som sa bál, že mi odpadne. Keď sa hlava stabilizovala, dal som svoje zmiešané pocity na papier (vlastne na disk).
Ak dovolíte, rád sa o ne s čitateľmi čiernej labute podelím. Continue reading „„Vidieť školstvo v štruktúre“ vraj nedokážem, ale reakciu na neférové útoky dokopy dám“
Draxler: V kritike školstva sa len opakujú frázy. Treba systémovú zmenu
Bývalý minister školstva tvrdí, že zo školstva sa stala rádioaktívna téma. Aj preto nemohol pokračovať na poste ministra, napriek tomu, že chcel predstaviť vlastný návrh reformy, podľa ktorej by viac zarobili učitelia, ktorí by prešli špeciálnymi testami. Dnes podľa neho učia aj takí, ktorí nevedia čítať s porozumením. Continue reading „Draxler: V kritike školstva sa len opakujú frázy. Treba systémovú zmenu“
Skúšal prežiť apokalypsu. Je tu nádej, tvrdí
Predstavte si, že ste prežili apokalypsu. Civilizácia, ako ju poznáme už neexistuje. Ako bude vyzerať váš ďalší život a ako sa s ním vysporiadate? Continue reading „Skúšal prežiť apokalypsu. Je tu nádej, tvrdí“
Sviatok spomienok, či odpadu?
Opäť je tu sviatok, počas ktorého zaplavíme cintoríny stovkami kíl plastových kahancov a vencov, ktoré sa po jeho skončení ocitnú v kontajneroch a zdobiť budú maximálne skládku odpadu. Nestratili sme niekde jeho zmysel? Continue reading „Sviatok spomienok, či odpadu?“
SATISH KUMAR : Materializmus Západu je prázdny a z dlhodobého hľadiska neudržateľný
Z putovného mnícha sa stal ekologickým aktivistom, ktorý založil prestížnu Schumacher College. SATISH KUMAR tvrdí, že musíme rozvinúť životný štýl elegantnej jednoduchosti. Pri tom sa môžeme učiť aj od východných kultúr. Continue reading „SATISH KUMAR : Materializmus Západu je prázdny a z dlhodobého hľadiska neudržateľný“
MÜHLFEIT: Škola má odomykať ľudský potenciál a nebyť továrňou na kópie
Bývalý prezident Microsoftu v Európe a lektor Komenského inštitútu JAN MÜHLFEIT hovorí, že v školstve aj v živote by sme sa mali zamerať na naše silné stránky. Slovensko aj Česko sa podľa neho musia živiť predajom myšlienok a ak sa tu vzdelávanie nezlepší, nebudeme konkurencieschopní. Continue reading „MÜHLFEIT: Škola má odomykať ľudský potenciál a nebyť továrňou na kópie“
Ako to celé bolo
Čierna labuť oslavuje prvé narodeniny. Za ten čas ste na nej mohli čítať 150 článkov od 40 autorov. Pomôžte jej nevyblednúť a prinášať zaujímavé texty aj naďalej. Continue reading „Ako to celé bolo“
Obnosené oblečenie nemusí skončiť v koši, druhý život mu dá burza či priatelia
Na jedny džínsy sa spotrebuje až 7 000 litrov vody, na tričko 2 700 litrov – to je spotreba bežného človeka takmer na tri roky. Len štvrtina noseného oblečenia sa však znova využije. Ako mať pestrý šatník a neprispievať ku plytvaniu? Prečítajte si v našom návode. Continue reading „Obnosené oblečenie nemusí skončiť v koši, druhý život mu dá burza či priatelia“
Premiér v Hačave
Rád by som videl pána predsedu na výmennom pobyte v Hačava – Skálie. Mohol by si ráno zabehnúť tých pár kilometrov do miestnej školy. Odučiť si tam šesť hodín, spraviť si prípravy na ďalšie vyučovanie, opraviť písomky a zabehnúť si naspäť. Aby aj on robil niečo pre tento štát. Continue reading „Premiér v Hačave“
FARÁRIK: Keď nie je v škole miesto, prácu nedostanete, aj keď ste Dalajláma
Naše školy na tom nie sú až tak zle, ako si mnohí myslia, hovorí učiteľ geografie a tvorca portálu s inovatívnymi vzdelávacími materiálmi lepsiageografia.sk, PETER FARÁRIK. Ako vníma štrajk učiteľov? Koľko mu trvá príprava na hodinu a čo by chcel odovzdať svojim žiakom? Čítajte v rozhovore. Continue reading „FARÁRIK: Keď nie je v škole miesto, prácu nedostanete, aj keď ste Dalajláma“
Cyklisti sa netrápia len v Bratislave, podpora im chýba aj v L.A. či Sao Paulo
Nielen v Bratislave volajú cyklisti po lepšej a bezpečnejšej infraštruktúre. Svoje si užijú aj v mestách ako Los Angeles, Toronto či Sao Paulo. Čo je dôvod, pre ktorý dá mesto prednosť stavbe novej cesty pred cyklotrasou? A prečo napriek kolónam stále v autách jazdíme? Nad tým sa zamýšľa dokument Bikes vs Cars, ktorý uvidíte na festivale dokumentárnych filmov Jeden svet. Continue reading „Cyklisti sa netrápia len v Bratislave, podpora im chýba aj v L.A. či Sao Paulo“
Václav Havel 80
Nacionalizmus vypoklonkoval demokratickú politiku Václava Havla hneď v úvodných rokoch slobody, ale Havel dokázal trajektóriu moderného Slovenska ovplyvniť aj tak. Ukázal nám, ako môže vyzerať otvorená a slobodná spoločnosť. Continue reading „Václav Havel 80“
Pri údržbe zelene treba spolupracovať s prírodou a nie bojovať proti nej, hlása nová príručka
Pri údržbe zelene sa správame nelogicky. Pokosenú trávu a popadané listy odvezieme do kontajnera a potom sa čudujeme, že rastliny musíme hnojiť. Continue reading „Pri údržbe zelene treba spolupracovať s prírodou a nie bojovať proti nej, hlása nová príručka“
Bez vody
Pred dvoma týždňami sa Dunaj zmenil. Nehoda lode a oprava hrádze pripravila rieku o vodu. Niekde vodu zastavili a viac ako deň nenapĺňala koryto. Continue reading „Bez vody“
Tanec a hudba ako liek na depresiu
Existuje mnoho spôsobov, ako sa liečiť z depresie. Okrem liekov môže pomôcť aj tanec a hudba. Continue reading „Tanec a hudba ako liek na depresiu“
V Bratislave protestujú proti dohode CETA. Boja sa o životné prostredie aj práva zamestnancov
Na európskom summite v Bratislave v týchto dňoch rokujú o zlom bratovi TTIP. Tak volajú aktivisti zmluvu o voľnom obchode s Kanadou CETA. Tvrdia, že je rizikom pre životné prostredie, ekonomiku, ochranu spotrebiteľov aj pracovné miesta. Continue reading „V Bratislave protestujú proti dohode CETA. Boja sa o životné prostredie aj práva zamestnancov“
Deň bez áut planétu nespasí
Áut budú onedlho na svete dve miliardy. Ako spomaliť narastanie ich počtu? Pomôže, ak si odteraz budeme kupovať len elektromobily? Alebo ak budú spaľovacie motory stále efektívnejšie? Píše klimatológ Alexander Ač. Continue reading „Deň bez áut planétu nespasí“
Zenith Virago: Svoju smrť nechcem premeškať
Smrť je našim tichým sprievodcom a prirodzenou súčasťou životného cyklu. Nie je to zlyhanie, ani prehra. Austrálska sprievodkyňa umierajúcich a pozostalých ZENITH VIRAGO ctí život, ktorý sa jej za to bohato odmeňuje. Rešpektuje svoju smrteľnosť a preto nechce kričať pri páde lietadla, vyhýbať sa oceánu či terorizmom ohrozeným mestám. Continue reading „Zenith Virago: Svoju smrť nechcem premeškať“
Indiánsky psychológ: Ľudia potrebujú zistiť, kto ako jednotlivci sú
Narodil sa v rodine Indiánov, no vyrastal v západnej kultúre. Stal sa vedcom v oblasti psychológie a čakry či energie považoval za nezmysel, až kým nespoznal umenie Indiánov severovýchodného pobrežia. STEVE GALLEGOS hovorí, že potrebujeme objaviť sami seba a živosti v nás. Continue reading „Indiánsky psychológ: Ľudia potrebujú zistiť, kto ako jednotlivci sú“
Odporcom aj zástancom povinného očkovania ide o to isté. O zdravie
V konečnom dôsledku ide zástancom i odporcom očkovania o to isté: o zdravie. O zdravie ich detí, priateľov, o zdravie všetkých ľudí na Slovensku. Continue reading „Odporcom aj zástancom povinného očkovania ide o to isté. O zdravie“
Šteffl: Školy na vzdelávanie nepotrebujeme
Vzdelávacia funkcia je presne tá, na ktorú dnes už školy nepotrebujeme, hovorí český expert na školstvo ONDŘEJ ŠTEFFL, ktorý okrem iného založil spoločnost Scio. Dnes riadi súkromné ScioŠkoly, kde sa deti namiesto akadémie pripravujú na skutočný život. Continue reading „Šteffl: Školy na vzdelávanie nepotrebujeme“
Nepekné tajomstvá kvetinových kytíc
Určite sa aj vy chystáte pred začiatkom školského roka kúpiť kyticu kvetov pre pani učiteľku. Je to predsa tradícia, ktorou sa vyjadruje úcta a pozornosť. Kvetinový biznis však vôbec nie je ružový. Continue reading „Nepekné tajomstvá kvetinových kytíc“
Dobrovoľné očkovanie? Ako (ne)ísť na to
Richard Ďurana vo svojom rozhovore o očkovaní apeluje na racionálny skepticizmus. Ako fanúšik tohto smeru sa cítim oslovený a rád by som reagoval. Continue reading „Dobrovoľné očkovanie? Ako (ne)ísť na to“
Krajina a „krajina“
Na Novom Zélande prírodu doplnia, nie prerobia. S vkusom a nenásilne, píše o návšteve dedinky Hobiton Marie Stracenská. Continue reading „Krajina a „krajina““
Domy začal stavať z hliny a slamy. Dnes je legendou
Každý architekt sníva o stavbe ikonického diela. Len máloktorý si však pod tým predstaví hlinu, slamu či odpad, ako nemecký priekopník v stavaní z prírodných materiálov GERNOT MINKE. Tento dnes 79-ročný nemecký architekt o svojom celoživotnom diele rozprával v júni na seminári o Bioarchitektúre organizovanom združením ArTUR. Continue reading „Domy začal stavať z hliny a slamy. Dnes je legendou“
Nebo, peklo, komunita – 18 rokov zaježovskej permanentnej víkendovky
„Aký je rozdiel medzi predstavami a realitou komunitného života? A nie je najsilnejšia komunita práve v paneláku, kde počuť každé spláchnutie, krik, detský plač, cítiť každý rezeň a pečené buchty?“ pýta sa Anka zo Zaježovej. Continue reading „Nebo, peklo, komunita – 18 rokov zaježovskej permanentnej víkendovky“
Od 8. augusta žijeme na ekologický dlh. Čo s tým?
Ľudstvo má nový rekord. Za sedem mesiacov dokázalo vyčerpať prírodné zdroje určené na celý rok. Dá sa s tým niečo robiť? Continue reading „Od 8. augusta žijeme na ekologický dlh. Čo s tým?“
Mladý ovocinár: Každý z nás môže byť gazdom
ĽUDO VAŠŠ, vyštudovaný krajinný ekológ, si vybral voľné povolanie gazdu. Stará sa o staré odrody ovocných stromov na slovenskom vidieku a jeden z jeho pacientov sa stal dokonca tretím najkrajším stromom roka v Európe. Hovorí, že sme v poľnohospodárstve zblúdili a mali by sme sa vrátiť k pestovaniu v súlade s prírodou. Continue reading „Mladý ovocinár: Každý z nás môže byť gazdom“
Máme sa báť (ne)očkovaných?
Čakal som, že je dobré pestovať racionálny skepticizmus a podrobovať pochybnostiam aj vakcíny. Nie je to predsa posvätná krava, ktorej sa nemožno dotknúť. Continue reading „Máme sa báť (ne)očkovaných?“
Ďurana: Očkovanie by malo byť dobrovoľné
RICHARD ĎURANA z inštitútu INESS vyvíjal počas doktorandského štúdia vakcíny. Napriek tomu tvrdí, že očkovanie by malo mať len odporúčací charakter. Continue reading „Ďurana: Očkovanie by malo byť dobrovoľné“
Uluru len z diaľky
Za 30 rokov zomrelo na hore Uluru 39 ľudí. Domorodci, ktorí ju majú v správe, si tak vymysleli legendu o kamienkoch smoly. Continue reading „Uluru len z diaľky“
Mestské deti v Berlíne majú vlastné farmy. Učia sa tam láske k prírode
Uprostred obytných štvrtí v Berlíne sa nachádza desať detských fariem s hospodárskymi zvieratami. Tie učia deti láske ku zvieratám a prírode, ktorá im v meste môže chýbať. Continue reading „Mestské deti v Berlíne majú vlastné farmy. Učia sa tam láske k prírode“
Sedem krokov, ako môžete pomôcť včelám v meste
Prečítajte si sedem jednoduchých krokov, ako môžete pomôcť prežiť včelám aj v mestskom prostredí. Ako prvá mestská časť priateľská k opeľovačom ich všetky robí bratislavská Karlova Ves. Continue reading „Sedem krokov, ako môžete pomôcť včelám v meste“
Aká je skutočná cena lacných banánov zo supermarketu?
Banány sú najobľúbenejším ovocím v Európe. Pestujú sa zväčša v rozvojových krajinách, kde pre ich lacnú cenu trpia robotníci aj životné prostredie. A situáciu nerieši ani ich certifikácia ekologickými či humanitárnymi značkami. Continue reading „Aká je skutočná cena lacných banánov zo supermarketu?“
Išiel banán na vandrovku – z Kolumbie na Slovensko
Najobľúbenejšie ovocie Európanov pestuje aj Kolumbijčan Oswaldo. Spolu s ďalšími pestovateľmi vytvára družstvo, vďaka čomu zarába dosť na to, aby jeho deti mohli študovať na vysokej škole. Kolumbijčania vyvážajú do celého sveta, cesta banánov však nie je bez prekážok. Continue reading „Išiel banán na vandrovku – z Kolumbie na Slovensko“
Matematika sa dá učiť aj zábavne. V záhrade, ktorá učí
Školské dvory sú často len nudné vyprahnuté trávniky. V rámci projektu Záhrada, ktorá učí sa postupne menia na interaktívne učebne, kde učitelia nemajú problém zaujať pozornosť aj na hodine matematiky. Continue reading „Matematika sa dá učiť aj zábavne. V záhrade, ktorá učí“
Ja som lazník, kto je viac?
Prídeš na lazy, kopanice, samotu… Jednoducho sa z rozličných dôvodov (rozumu jasných i nejasných) presťahuješ niekam do krásnej prírody. Lebo lazy, to je v každom prípade život bližšie k prírode v porovnaní s mestom či dedinou. Naozaj? Continue reading „Ja som lazník, kto je viac?“
Keď deti filozofujú, zlepšia sa aj v matematike. V Anglicku filozofiu učia už v škôlke
Filozofia pre deti je metóda umožňujúca učiteľom viesť dialóg so žiakmi a študentmi. Deti sa učia vyjadriť svoje myšlienky, pýtať sa, vypočuť sa navzájom, argumentovať, vyjadriť svoj nesúhlas kultivovaným spôsobom a v neposlednom rade reflektujú učenie, ktoré sa počas filozofie pre deti učia. Continue reading „Keď deti filozofujú, zlepšia sa aj v matematike. V Anglicku filozofiu učia už v škôlke“
Ako si užiť lacnú dovolenku a ešte pritom pomôcť svetu
Nebavia vás klasické zájazdy do hotelov s bazénmi, ktoré vám zožerú aspoň jednu výplatu? Dovolenkovať sa dá aj inak. Stačí si zaplatiť cestu a ubytovanie a stravu si odpracovať pomocou na farme či v miestnom kultúrnom centre. My to vyskúšame aj s deťmi. Continue reading „Ako si užiť lacnú dovolenku a ešte pritom pomôcť svetu“
Zen nie je druh práčky. Vie pomôcť aj deťom, ktoré nevydržia bez mobilu, či tabletu
OLEG ŠUK je učiteľ zenu. Tvrdí, že niektoré jeho techniky by pomohli aj dnešným deťom, ktoré nevedia vydržať bez mobilu, či tabletu, pracovať so svojimi myšlienkami a emóciami. Prečítajte si o zene viac v rozhovore. Continue reading „Zen nie je druh práčky. Vie pomôcť aj deťom, ktoré nevydržia bez mobilu, či tabletu“
Stále sme banánová republika
Vyspelosť krajiny sa odzrkadľuje v každodenných maličkostiach. A v tom sme stále pozadu. Continue reading „Stále sme banánová republika“
Seniori sú viac než dôchodcovia či prijímatelia podpory od štátu
TÁŇA SEDLÁKOVÁ sa venuje starnutiu. Nie je podľa nej užitočné, keď starších ľudí vnímame len ako dôchodcov, ktorých základná črta je poberanie financií od štátu. Starnutie je prirodzenou súčasťou života každého z nás. Čím sú jedinečné životy tých starších okolo nás? Čo všetko okrem veku nás môže spájať? Continue reading „Seniori sú viac než dôchodcovia či prijímatelia podpory od štátu“
Boh ochraňuj Britániu a Európu
Množstvo ľudí si povie, nech si idú, mne to môže byť jedno. Akurát, že tie ploty, ktoré opätovne vzniknú, znamenajú, že my sa ocitneme na druhej strany barikády.
Continue reading „Boh ochraňuj Britániu a Európu“
Domy sa dajú stavať aj zo slamy. V Zaježovej ich už stojí štrnásť
Zaježovské lazy sú známe tým, že tu boli postavené prvé slamené domy na Slovensku, a tiež tým, že je ich tu najvyššia koncentrácia aj z hľadiska širšieho regiónu. Prečo práve slama a aké sú skúsenosti ich obyvateľov po rokoch bývania v budovách z tohto netypického stavebného materiálu? Continue reading „Domy sa dajú stavať aj zo slamy. V Zaježovej ich už stojí štrnásť“
Hudbou za zmierenie v Kolumbii
Bývalí bojovníci žijú v Kolumbii vedľa tých, ktorí boli kvôli boju za revolúciu presídlení. Vnútorný konflikt medzi vládou a guerilami ešte neskončil. Ale obyčajní ľudia sa už snažia naučiť spolu znovu žiť. Aj s pomocou hudby. Continue reading „Hudbou za zmierenie v Kolumbii“
Karlova Ves kosí s rozumom a sadí lúčne kvety. Pomáha tak opeľovačom
Bratislavská Karlova Ves sa stala prvou mestskou časťou priateľskou k opeľovačom. Necháva časti trávnikov nepokosené, aby na nich stihli rozkvitnúť lúčne kvety, vysádza nektárodajné rastliny a rozdáva sadenice obyvateľom. Continue reading „Karlova Ves kosí s rozumom a sadí lúčne kvety. Pomáha tak opeľovačom“
Všetci sme naivní domorodci
Nemali by sme zvedavým vedcom-kolonizátorom niekedy jasne povedať: tohto sa nedotýkajte, toto už je tabu? Kde je tá opatrnosť dnes? Continue reading „Všetci sme naivní domorodci“
A potom vyvolali myške infarkt…
Každoročne sa na svete vykonajú desiatky miliónov experimentov na živých myšiach, potkanoch, vtákoch, rybách, žabách či bezstavovcoch. Zviera je obvykle po skončení testu zabité. Continue reading „A potom vyvolali myške infarkt…“
Dekapitovať sa dajú aj stromy. Na Slovensku na to umierajú bežne
Staré mohutné stromy na Slovensku často ničia neodborné hlboké orezy. Spílením hrubých konárov sa stávajú nebezpečnými a zvyčajne do niekoľkých rokov odumrú. Continue reading „Dekapitovať sa dajú aj stromy. Na Slovensku na to umierajú bežne“
Stromy pri cestách miznú. Môžu za to zákony aj zlá starostlivosť
Aleje stromov označovali dôležité cesty už za Márie Terézie. Dnes však postupne miznú. Zákon totiž nedovoľuje stavať pevné prekážky blízko cesty a cestári sa o aleje často nestarajú. Stromy pri cestách pritom pomáhajú navigovať, znižovať rýchlosť, tienia a robia krajinu krajšou, vymenúva v rozhovore ich funkcie LADISLAV BÍRO. Continue reading „Stromy pri cestách miznú. Môžu za to zákony aj zlá starostlivosť“
Proti bocianovi urobili živú reťaz, belorítkam zhodili hniezda. Odkláňame sa od prírody, hovorí ornitológ
Ľudia sú šialení a dokážu zvieratám robiť strašné veci, hovorí JÁN GÚGH z SOS/Birdlife Slovensko.
Bociany, ale aj iné vtáčie druhy, si našli útočisko v mestách práve kvôli tomu, že vo voľnej prírode už kvôli človeku žiť nemôžu. Continue reading „Proti bocianovi urobili živú reťaz, belorítkam zhodili hniezda. Odkláňame sa od prírody, hovorí ornitológ“
Príroda patrí k vyspelosti
Na Slovensku majú stále mnohí pocit, že znakom najväčšej vyspelosti je absolútna absencia prírody. Ako veľmi zaostalí sme. Continue reading „Príroda patrí k vyspelosti“
Berieme, ale nechceme sa podeliť
Berieme si od domorodcov, ale zároveň je nám ľúto, keď vidíme, ako zabúdajú na výmenný obchod a začínajú používať peniaze. Je podľa nás škoda, že strácajú spôsob života, ktorý sa nám zdá taký atraktívny, keď ho máme možnosť na chvíľu pozorovať. Continue reading „Berieme, ale nechceme sa podeliť“
Rebríčky škôl vedú k likvidácii vzdelávacieho systému, hovorí český expert Feřtek
Vzdelávací systém krivia plošné testovania žiakov, rebríčky škôl, ale aj elitné gymnáziá. Z nich vychádzajú absolventi, ktorí sa s určitým typom ľudí v živote nestretli a nemajú tak pojem o sociálnej realite, hovorí český expert na školstvo Tomáš Feřtek. Continue reading „Rebríčky škôl vedú k likvidácii vzdelávacieho systému, hovorí český expert Feřtek“
Odsúdení rozprávať sa s fašistami
Tak rád by som bol, keby nerozprávanie viedlo k vymiznutiu náckov v našej krajine. Bojím sa ale, že toto fungovať nebude. Continue reading „Odsúdení rozprávať sa s fašistami“
Chcela by som sa prejsť po meste bez toho, aby si ľudia chytali veci, píše 12-ročná polovičná Indka
Ľudia na mňa pozerajú, chytajú si kabelky či sa mi posmievajú. Na obranu preto vyťahujem svoj iPhone, ktorý im napovie, že nie som chudobná Rómka alebo utečenkyňa. Chcela by som žiť na mieste, kde ľudia neriešia, ako vyzerám. Continue reading „Chcela by som sa prejsť po meste bez toho, aby si ľudia chytali veci, píše 12-ročná polovičná Indka“
Proti neonacizmu bojuje vlastným príbehom. Po ôsmich rokoch hnutie opustil
Kým nepochopíme, že práve rozmanitosť vytvára silnú spoločnosť, budeme dokola opakovať rovnaké chyby, hovorí v rozhovore CHRISTIAN PICCIOLINI z USA. Neonacistov považoval za hrdinov a stal sa jedným z ich lídrov. Po 8 rokoch však pochopil svoj omyl a začal pomáhať ľudom, ktorí chcú neonacistické hnutie opustiť. Continue reading „Proti neonacizmu bojuje vlastným príbehom. Po ôsmich rokoch hnutie opustil“
Deti z prírodnej školy vedia rozložiť táborák aj sa dostať na medicínu
V Prahe už viac, než 20 rokov funguje prírodné gymnázium. Jeho žiaci trávia veľkú časť roka v prírode, spia v stanoch a učia sa táboriť. Zároveň však nemajú problém zmaturovať a dostať sa napríklad na medicínu. Continue reading „Deti z prírodnej školy vedia rozložiť táborák aj sa dostať na medicínu“
Na vine nie sú malé vodné elektrárne, ale ľudia
Tematika malých vodných elektrární sa stala v posledných rokoch veľmi horúcou hlavne kvôli ich masívnej výstavbe na Hrone, v niektorých častiach Váhu alebo Malého Dunaja. Hnev, emócie a odpor sú však orientované nesprávnym smerom – na samotné „malé vodné elektrárne“. Treba si pritom uvedomiť, že tie sa samé na tokoch nestavajú. Continue reading „Na vine nie sú malé vodné elektrárne, ale ľudia“
Ekológ: Stavať v 21. storočí priehrady do riek je neospravedlniteľné
Malé vodné elektrárne, ktoré sa stavajú priamo na hlavnom toku, vyrobia minimum energie, pričom poškodia riečny ekosystém, hovorí v rozhovore ekológ TOMÁŠ DERKA, ktorý sa špecializuje na riečne ekosystémy. Continue reading „Ekológ: Stavať v 21. storočí priehrady do riek je neospravedlniteľné“
Škola hrou?
Posúdenie školskej zrelosti pozostávalo zo 60-minútového testu. Prečo deti nedostali príležitosť prejaviť sa napríklad formou spievania alebo inak tvorivo? Dostala som odpoveď, že náš školský systém na to nie je nastavený a keď chcem dieťa rozvíjať týmto spôsobom, mám ho prihlásiť do súkromnej školy typu Montessori. Continue reading „Škola hrou?“
Mýlil sa Malthus, alebo žijeme v ilúzii? Perspektívy potravinovej bezpečnosti
Ešte pre generácie našich starých a prastarých rodičov nebol neustály dostatok potravín vôbec samozrejmosťou: naopak, samozrejmá bola starosť o zabezpečenie dostatočných zásob potravín na zimu alebo všeobecne na horšie časy. Dnes potravinovú bezpečnosť považujeme za samozrejmosť a ani neuvažujeme o možnosti, že by to mohlo byť niekedy aj inak. Ohrozujú ju však mnohé faktory. Continue reading „Mýlil sa Malthus, alebo žijeme v ilúzii? Perspektívy potravinovej bezpečnosti“
Nepredané potraviny dávajú obchody do banky, domácnostiam chystajú verejné chladničky
Potravinová Banka Slovenska za svoju existenciu zachránila už 11 ton nepredaných potravín. Zachrániť pred vyhodením sa bude dať aj jedlo z domácností, keď ho odnesiete do verejnej chladničky. Continue reading „Nepredané potraviny dávajú obchody do banky, domácnostiam chystajú verejné chladničky“
Zdravá ekológia
Je ťažké uveriť, že človek, ktorý sa nestará o svoje zdravie, bude úprimným ekológom. A vlastne pochybujem, ako niekto môže veriť, že na Slovensku, ktoré sa umiestnilo na nelichotivom desiatom mieste v rebríčku krajín s najmenej zdravým stravovaním, môžu byť úspešné edukatívne ekologické programy. Continue reading „Zdravá ekológia“
TTIP sľubuje rast ekonomiky. Je však možné rásť donekonečna?
Obhajcovia zmluvy o voľnom obchode medzi USA a EU tvrdia, že prinesie obom stranám benefity v podobe vyššieho ekonomického rastu a nárastu pracovných miest. Viacerí však ostávajú skeptickí. Continue reading „TTIP sľubuje rast ekonomiky. Je však možné rásť donekonečna?“
Sokratov inštitút: Snažíme sa mladých posilniť, aby mohli napĺňať vlastné ideály
Sokratov inštitút hľadá mladých ľudí, ktorí chcú meniť svet k lepšiemu. Učí ich praktické veci ako prácu s médiami, či orientáciu v právnom systéme, ale aj ako nazerať na veci z nečakaných uhlov, hovorí v rozhovore jeho vedúci JÁN MARKOŠ. Prihlásiť sa môžete do 30. apríla! Continue reading „Sokratov inštitút: Snažíme sa mladých posilniť, aby mohli napĺňať vlastné ideály“
Magistrát: Stromy nerúbeme, ale vymieňame
Mnohí nás neprávom obviňujú, že uberáme zo zelene v meste. Našim cieľom pritom je ju naopak obnoviť a kde sa dá, zelené plochy zväčšiť, hovoria KATARÍNA PROSTEJOVSKÁ a ANNA GALČÍKOVÁ z Oddelenia životného prostredia a mestskej zelene bratislavského magistrátu. Continue reading „Magistrát: Stromy nerúbeme, ale vymieňame“
Na fyzike po waldorfsky
Boli sme sa pozrieť na hodinu fyziky vo Waldorfskej škole v Bratislave. Deti sa ju učia prostredníctvom pokusov v dlhých blokoch na začiatku vyučovania počas celého mesiaca. Tak totiž podľa učiteľov dokážu tému lepšie pochopiť. Continue reading „Na fyzike po waldorfsky“
Waldorf: Nechceme, aby deti boli len nahrávacím zariadením na správne odpovede
Waldorfská škola sa snaží pôsobiť aj na hodnoty detí, ktoré ju navštevujú. Nechce s nimi len trénovať správne odpovede, ale naučiť ich hľadať vlastné riešenia, hovoria v rozhovore riaditeľka a učiteľka slovenského a anglického jazyka XÉNIA ČINIČUROVÁ a špeciálna pedagogička MIROSLAVA HERIBANOVÁ. Continue reading „Waldorf: Nechceme, aby deti boli len nahrávacím zariadením na správne odpovede“
Vanessa Andreotti: Musíme vidieť, že sme všetci súčasťou toho istého systému, ktorý kolabuje
Budeme musieť prispôsobiť naše živobytie a náš spôsob vzájomného spolužitia, alebo sa pozabíjame, hovorí v rozhovore profesorka globálneho vzdelávania a lektorka Sokratovho inštitútu VANESSA ANDREOTTI. Continue reading „Vanessa Andreotti: Musíme vidieť, že sme všetci súčasťou toho istého systému, ktorý kolabuje“
Otázky
„Mami, a kto sú ilumináti?“ Čože? Po otázkach, ktoré mi prídu pomerne relevantné takáto? Continue reading „Otázky“
Dovala: Najväčší zázrak je, že žijeme
Sú zázraky možné? Aký je súvis medzi vierou a zázrakmi? Dá sa viera vedecky vysvetliť? Opýtali sme sa biskupa husitskej cirkvi JURAJA JORDÁNA DOVALU. Continue reading „Dovala: Najväčší zázrak je, že žijeme“
Ritomský: Samotná existencia je zázrakom
Máme dosť dobrých dôvodov predpokladať, že o svete okolo nás a v nás stále viac nevieme, ako vieme, hovorí v rozhovore MATÚŠ RITOMSKÝ, ktorý ako publicista bojuje aj proti ezoterickým mýtom a konšpiráciám. Iracionálna viera však môže viesť aj ku krutosti, varuje. Continue reading „Ritomský: Samotná existencia je zázrakom“
Babka disidentka
„Prečo sa takéto veci učíte?“ počujem hlas z vedľajšej izby. „Tak tomuto ja nerozumiem. Na čo vám to bude dobré?“ Moja mama sa podujala robiť domáce úlohy so svojimi vnúčatami. Je zo starej školy a chce, aby jej vnúčatá mali dobré známky. Lebo keď budú mať dobré známky, ďaleko to podľa nej dotiahnu. Continue reading „Babka disidentka“
Právnička: Dobré zákony sú dôležité, ale kontrola verejnosti je kľúčová
Mnohí ľudia majú predstavu, že štát tu je na to, aby sa o nich staral. Mne sa takáto predstava prieči, hovorí v rozhovore právnička z Via Iuris a lektorka Sokratovho Inštitútu EVA KOVÁČECHOVÁ. Štát nie je na to, aby sa o nás o všetkých staral, štát je tu na to, aby sa staral o chorých, sociálne slabších, proste o ľudí, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Continue reading „Právnička: Dobré zákony sú dôležité, ale kontrola verejnosti je kľúčová“
Diskriminácia v zázrakoch
Sú zázraky možné? Prečo sme ochotní veriť napríklad v zmŕtvychvstanie, ale nie vo videnie bez očí? Continue reading „Diskriminácia v zázrakoch“
Sú dnes možné zázraky?
Asi to nie je vidieť, ale články o videní bez očí, ktoré sme vydali tieto dni, nás stáli na redakčnej rade veľmi veľa úsilia. Je takýto jav možný? A ako o ňom písať? Viedli sme dlhé a emóciami nabité debaty. Continue reading „Sú dnes možné zázraky?“
Je možné vidieť bez očí?
Je videnie bez očí možné? Nepozerajú sa deti, ktoré čítajú so zakrytými očami len niekde popod masku? Museli sme si to overiť sami. Continue reading „Je možné vidieť bez očí?“
Cez priezor
Keď som prvý raz počula o videní bez očí, pomyslela som si – no určite. Moje desaťročné deti však rozoznajú cez nepriehľadné okuliare farby, dokonca písmená. Vidím ich, ako to robia. Skeptik vo mne je taký silný, že hoci to vidím, odmietam to uznať. Continue reading „Cez priezor“
Umrú, alebo budú žiť? Nová vláda má v rukách životy tisícok ľudí
Každý rok umrie podľa analýzy INEKO v slovenských nemocniciach tritisíc ľudí, ktorí by v susednom Česku prežili, pretože by dostali kvalitnejšiu zdravotnícku starostlivosť.
Za štyri roky volebného obdobia je to dvanásť tisíc ľudí, ktorí na Slovensku umrú, ale v susednej Českej republike by prežili.
Problém nie je v peniazoch: Česi i Slováci dávajú v prepočte na obyvateľa na zdravotníctvo približne rovnako. Problémom je, že naše zdravotníctvo je samo choré.
Vláda, ktorá sa po týchto voľbách zrodí, má zodpovednosť zachrániť čo najviac z týchto dvanástich tisíc ľudí. Má v rukách tisícky životov. Viete, koľko je tisíc ľudí?
Ak napríklad taxikár havaruje so svojím zákazníkom a zákazník neprežije, taxikár pôjde do väzenia, pretože mal za svojho klienta zodpovednosť. Ak lekár zanedbá liečbu pacienta a on príde o život, lekár môže byť volaný na zodpovednosť.
Ak vláda zanedbá liečbu zdravotníctva a výsledkom bude, že umrú tisícky ľudí, ktorí by inak mohli žiť, všetci účastní na vláde za to nesú osobnú zodpovednosť. Každý jeden z nich. Táto zodpovednosť nie je o nič menšia tým, že kancelárie na úrade vlády sú svetom dokonale oddeleným od nemocničných lôžok v Žiari nad Hronom, Rožňave či Levoči.
Tu nejde veľké myšlienky a egá, nejde o marketing a o to, čo vyzerá dobre na bilbordoch. Ide doslova o život. O život mužov, žien, otcov, mám, starých rodičov a detí.
Ak nová vláda týchto ľudí zachráni, nezabudneme jej to. Ak ich nezachráni, tiež na to nezabudneme.
Mistrík: Mladí nevedia, čo je to fašizmus. O politike sa učíme zle
„Pôjdeš voliť?“ pýtala sa môjho 19-ročného brata chvíľu pred voľbami. Hovorí, že jasné. A čo jeho kamaráti? Väčšina tiež. Boli to však práve prvovoliči, ktorí dali najviac hlasov neonacistickej ĽSNS. Čím to je?
Vyrastá nám na Slovensku nová generácia neonacistov, alebo mladí jednoducho nevedia, koho volia? Nie je chyba v tom, ako sa o politike na školách dnes učí? Opýtali sme sa profesora ERICHA MISTRÍKA z katedry etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Continue reading „Mistrík: Mladí nevedia, čo je to fašizmus. O politike sa učíme zle“
Vyššie vzdelanie je v USA privilégiom, nie právom
Keď som mala 12 rokov, chcela som si len čítať knihy a hrať sa s mojím psom, ale dnes deti naozaj trápia ich priemerné známky a štandardizované testy pripravenosti na štúdium ešte skôr, než vôbec rozumejú, čo to všetko znamená. Continue reading „Vyššie vzdelanie je v USA privilégiom, nie právom“
Má byť učiteľ kamarát?
Môže byť učiteľ so žiakmi kamarát? Čo robiť, keď má pocit vyhorenia? Psychologička a lektorka SYLVIA ONDRISOVÁ z Komenského inštitútu hovorí, že učitelia majú víziu, ktorú chcú prinášať svetu, občas sa ale stratí každý z nás.
Hoax
Čo vedie ľudí k tomu, že šíria neoverené informácie? Čo k tomu vedie ľudí, o ktorých si myslím, že sú vzdelaní a predpokladám, že by mali byť aj rozhľadení a snáď aj kriticky mysliaci? Continue reading „Hoax“
Demokracia znamená mať viac, nie menej konfliktov
„Buď si spolu rozumieme, alebo spolu nebudeme komunikovať. Ak sa mi podľa toho čudného zvyku niekto znepáči na facebooku, vygumujem si ho a nebudem čítať ani príspevky od ľudí, s ktorými nesúhlasím. Robiť to je úplná somarina,“ hovorí v rozhovore expert na riešenie konfliktov Dušan Ondrušek. Continue reading „Demokracia znamená mať viac, nie menej konfliktov“
Neospravedlňujme voličov Kotlebu
Nerobme z voličov fašistov obete, ktoré za nič nemôžu. Najhoršie, čo môžeme spraviť je vychovať Eichmannov v hladových dolinách. Continue reading „Neospravedlňujme voličov Kotlebu“
Biskupi, nemlčte! Je pre vás Marian Kotleba kresťan?
Biskupi, nemlčte! Nezakrývajte si oči a nezapchávajte si uši! Povedzte jasne, súhlasíte s výrokmi, postojmi a správaním Mariana Kotlebu? Continue reading „Biskupi, nemlčte! Je pre vás Marian Kotleba kresťan?“
Nie je čas kupovať jednosmerné letenky
Je na desaťtisícoch nás ostatných, aby sme tie vrecia zemiakov v politike nahradili. Continue reading „Nie je čas kupovať jednosmerné letenky“
Ako rozbicyklovať mesto?
Problémy s autami nemajú len veľké mestá. V Kežmarku preto začali bojovať za zlepšenie podmienok pre cyklistov napríklad organizovaním spoločných cyklojázd. Ako sa rozbicyklováva malé mesto, hovorí Dominik Jakub. Continue reading „Ako rozbicyklovať mesto?“
Chodci potrebujú príjemné a logické trasy
Prechádzať sa pomedzi parkujúce autá a opatrne vykukovať, či nás niečo nezrazí. To je dnes realitou mnohých slovenských miest, na ktorú sme tak zvyknutí, že to berieme ako samozrejmosť. Sú ulice robené pre ľudí, či pre autá? Boli sme sa pozrieť. Continue reading „Chodci potrebujú príjemné a logické trasy“
Koho voliť, keď ste zelení? Ochranári poslali stranám dotazníky
Ochranári hodnotili environmentálne programy politických strán. Koho by odporučili voliť? Continue reading „Koho voliť, keď ste zelení? Ochranári poslali stranám dotazníky“
Rizman: Vo vnímaní a pochopení environmentálnych tém politikmi máme ešte veľa čo zlepšovať
Strany kandidujúce v parlamentných voľbách nemajú životné prostredie ako hlavnú agendu. Napriek tomu si je podľa JURAJA RIZMANA z čoho vybrať, aj keď za záruku považuje skôr konkrétne osobnosti, než volebné programy. Continue reading „Rizman: Vo vnímaní a pochopení environmentálnych tém politikmi máme ešte veľa čo zlepšovať“
Kúpa auta sa podnikateľom oplatí. A to je problém
Bratislava je mesto áut, nie ľudí, z viacerých dôvodov. Auto je kultom, statusom a súčasťou bytia dnešného klasického Slováka. Continue reading „Kúpa auta sa podnikateľom oplatí. A to je problém“
Svetové metropoly sa zbavujú áut. Riešenia už existujú
Autá sú dnes už takmer všade. Ľudia sa pred nimi neskryjú ani na chodníku. Keby však boli všetky mestá ako Kodaň, ušetrilo by sa až 25 miliárd dolárov a ľudia by boli zdravší. Štvrte bez áut už existujú a my sme sa rozprávali s obyvateľom prvej z nich. Continue reading „Svetové metropoly sa zbavujú áut. Riešenia už existujú“
Motlová Maziniová : Nevidiaci vidieť nemôžu, slepí nechcú
Skôr než s Rómami treba podľa JANETTE MOTLOVEJ MAZINIOVEJ pracovať s majoritou. Lebo firma zoberie Róma do práce, napríklad aj banka za priehradku, ale musí ho po čase prepustiť, ak zrazu klienti od jeho priehradky prechádzajú niekde inde, hovorí v rozhovore. Continue reading „Motlová Maziniová : Nevidiaci vidieť nemôžu, slepí nechcú“
O strachu zo smrti
Naša západná kultúra ľudskú smrť a zraniteľnosť vytesnila na nedohľadnú perifériu. Človek s kreditkou vo vrecku a s mobilom za opaskom nechce byť rušený faktom, že všetko jeho pachtenie za hmotou, je len presýpaním piesku v dlaniach. Continue reading „O strachu zo smrti“
Rodiť v pohode sa dá doma, v nemocnici aj v zahraničí. Prečítajte si príbehy
Ani nie tak miesto, ako atmosféra a pokoj sú pri pôrode podstatné. Prečítajte si príbehy pohodových pôrodov z nemocnice, z domu aj zo zahraničia. Continue reading „Rodiť v pohode sa dá doma, v nemocnici aj v zahraničí. Prečítajte si príbehy“
Psychologička a dula: Kľúčová pre pôrod je psychická pohoda
Personál v pôrodnici sa často snaží ženu povzbudiť nevhodnými slovami, čím spôsobí pravý opak. Psychická pohoda je totiž pre hladký priebeh pôrodu najdôležitejšia, hovorí psychoterapeutička a dula HANA CELUŠÁKOVÁ, ktorá pomáhala pri pôrode svojich detí už dvadsiatim mamám. Continue reading „Psychologička a dula: Kľúčová pre pôrod je psychická pohoda“
Chcú ženy rodiť doma alebo nechcú rodiť v nemocnici?
Stále viac sa diskutuje o pôrodoch mimo slovenských pôrodníc. Pozreli sme sa na to, prečo to tak je. Najdôležitejšia je zrejme psychická pohoda, ktorá ženám často chýba. Continue reading „Chcú ženy rodiť doma alebo nechcú rodiť v nemocnici?“
Z poličky do koša. Plytvanie jedlom a kultúra ponáhľania sa
Tretina jedla, ktoré sa na svete vyprodukuje, skončí v smetiach. Čo sa to deje? Hľadali sme odpovede prostredníctvom vlastných skúseností z práce v nemeckom supermarkete aj pri hľadaní dobrých potravín v koši za obchodom. Continue reading „Z poličky do koša. Plytvanie jedlom a kultúra ponáhľania sa“
Brankári
V novom roku si ľudia dávajú rôzne predsavzatia. Na Slovensku by sme si mohli sľúbiť, že sa budeme viac venovať futbalovým brankárom. Pre našu krajinu by mohli byť veľkou inšpiráciou. O to viac, že budú voľby. Brankári a pokutové kopy by mohli celej našej spoločnosti zásadne pomôcť. Continue reading „Brankári“
Prioritou sú dobrí ľudia. Až potom školstvo, či zdravotníctvo
Prioritou sú dobrí, kompetentní a spolupracujúci ľudia. Tí môžu zmeniť svet. Aj školy, nemocnice, súdy či naše úrady. Zreformované súdy, školy či nemocnice deformujú necharakterní ľudia, ktorí neslúžia spoločnému dobru, ale len, alebo v prvom rade, sebe. Continue reading „Prioritou sú dobrí ľudia. Až potom školstvo, či zdravotníctvo“
Smieme človeku povedať: nepredĺžime Ti život, pretože sme sa rozhodli investovať peniaze inde?
Aj zdravotníctvo je trhom, kde sa musí hľadieť na efektivitu. Ako spravodlivo rozdeliť financie v zdravotníctve a rozhodnúť, ktorú liečbu preplatiť a ktorú už nie, vysvetľuje v rozhovore MICHAL STAŇÁK. Continue reading „Smieme človeku povedať: nepredĺžime Ti život, pretože sme sa rozhodli investovať peniaze inde?“
S mäsom na tanieri klimatické zmeny nezastavíme
Bez významných zmien v ľudskom stravovaní a bez rozpoznania ich kľúčového významu na medzinárodnej úrovni budú ciele klimatického summitu v Paríži nenaplniteľné a ostanú iba prázdnymi frázami. Živočíšna výroba je totiž jednou z najproblematickejších oblastí súčasnosti a jej emisie skleníkových plynov poľahky prekonajú emisie všetkých foriem dopravy vo svete. Continue reading „S mäsom na tanieri klimatické zmeny nezastavíme“
Niekedy je riešením odísť
Na určitý čas opustiť každodenný život a problémy, ale aj moderné technológie a priateľov. Odísť do neznáma a samoty. O tom sú retreaty, ktoré dnes vyhľadáva stále viac ľudí. Prečítajte si tri svedectvá ľudí, ktorí na retreat odišli. Continue reading „Niekedy je riešením odísť“
Aktivista za lepšie školstvo: Vzdelávanie musíme znovu vynájsť
Pracuje na kampani Chceme vedieť viac a tvrdí, že je zbytočné sa rozprávať o tom, či má byť normatív na žiaka 1,3 alebo 1,5, keď nevieme, čo chceme vzdelávaním vlastne dosiahnuť. Lepšie školstvo nedosiahneme plošným zvýšením platov, ale musíme zrušiť tabuľkové platy, hovorí v rozhovore PETER DRÁĽ. Continue reading „Aktivista za lepšie školstvo: Vzdelávanie musíme znovu vynájsť“
Príroda môže slúžiť ako prevencia kriminality, ukázala štúdia
Britskí vedci zistili, že život v kontakte s prírodou pomáha znižovať kriminalitu a upevňovať vzťahy v komunite. Continue reading „Príroda môže slúžiť ako prevencia kriminality, ukázala štúdia“
Aj pracujúci môže živoriť. Dávkami ho však z biedy nevytrhneme
Viete, koľko ľudí na Slovensku je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením?
A koľkí z nás si nemôžu dovoliť primerané bývanie? Alebo do akej miery závisí úspech aj vašich detí v škole od rodinného prostredia? A čo myslíte, koľko ľudí napriek tomu, že pracuje, ostáva chudobnými?
Prinášame vám rozhovor o chudobe a jej súvislostiach na Slovensku s programovým riaditeľom Nadácie Milana Šimečku LACOM ORAVCOM doplnený o infografiky, ktoré nadácia pripravila v rámci projektu Ako na chudobu?. Nájdete ich v galérii na konci príspevku. Continue reading „Aj pracujúci môže živoriť. Dávkami ho však z biedy nevytrhneme“
Rovnaké príležitosti
Mali toho najšikovnejšieho syna z našej strednej školy, ale aj tak mu kládli brvná pod nohy. Namiesto školy chodil na brigády, aby mali čo jesť.
Chvála stereotypu
Zaveďte deťom rytmus, pravidelný režim – písali v múdrych knihách, keď sa narodili moji malí. Vraj im to dáva pocit bezpečia. Zistia, že niektoré veci sa nemenia a môžu veriť, že vždy prídu. Že ich nájdu a môžu očakávať a to ich dňom pomáha dodávať pocit poriadku, rádu. Continue reading „Chvála stereotypu“
Nórske tajomstvo, ako milovať dlhú zimu
Psychologička skúmala nórsky pohľad na tmavé zimné dni. Zistila, že majú prekvapivo málo sezónnej depresie. Ako to robia? Continue reading „Nórske tajomstvo, ako milovať dlhú zimu“
Čo sa skrýva v pohári pomarančového džúsu?
Výrobu pomarančového koncentrátu ovládajú v Brazílii tri firmy. Tie vykorisťujú zberačov a pre zvýšenie produkcie neváhajú prekračovať limity v používaní chemických postrekov. Continue reading „Čo sa skrýva v pohári pomarančového džúsu?“
Ako med z bratislavskej strechy bojuje proti baktériám?
Porovnávali antibakteriálne vlastnosti 156 vzoriek mestského a vidieckeho medu. V mede z úľov z centra Bratislavy boli hodnoty antibakteriálnych zložiek nadpriemerne vysoké. Continue reading „Ako med z bratislavskej strechy bojuje proti baktériám?“
Svérázy moderního rybolovu
Představte si svět, ve kterém bude tuňáková konzerva hlavní atrakcí světových muzeí, svět, kde najdete žraloky, delfíny nebo tučňáky pouze v historických učebnicích. Zatímco utrpení a destrukci suchozemských živočichů vidíme v přímém přenosu, podvodní svět uniká naší pozornosti.
Paríž nemusí byť víťazstvom, odborníci sú skeptickí
Klimatická dohoda, ktorú slávnostne schválili na konferencii COP21 v Paríži neprinesie automaticky zmenu. Je totiž príliš všeobecná a málo záväzná, tvrdia odborníci. Continue reading „Paríž nemusí byť víťazstvom, odborníci sú skeptickí“
Ohľaduplné Vianoce? Greenpeace radí, ako na to
Chcete si užiť Vianoce a pritom byť fér voči životnému prostrediu? Chcete vedieť, aký stromček je najekologickejší? A z akých potravín pripraviť vianočnú večeru? Prečítajte si návod na ekologické Vianoce od Greenpeace. Continue reading „Ohľaduplné Vianoce? Greenpeace radí, ako na to“
Ozajstným nepriateľom je strach
Nervózni zo strieľaní na školách a policajných zabíjaní Afroameričanov sa teraz boja oveľa abstraktnejšieho, hrozného, cudzieho nepriateľa – džihádistu. A pokiaľ budú na svete teroristi, ktorých filozofia sa točí okolo prichádzajúcej apokalypsy, slávy smrti a martýrstva, tento strach tak skoro nevymizne. Continue reading „Ozajstným nepriateľom je strach“
Šťastní aj bez peňazí? To je naša budúcnosť, tvrdí miliardár Libor Malý
Predal firmu za miliardu korún a začal sa venovať ekonomike daru. Tvrdí o nej, že dokáže zabezpečiť trvalo udržateľné šťastie. Ako to môže fungovať? Prečo by sme mali niekomu niečo darovať len tak? Prečítajte si viac v rozhovore s LIBOROM MALÝM. Continue reading „Šťastní aj bez peňazí? To je naša budúcnosť, tvrdí miliardár Libor Malý“
Adventné ticho
Adventné obdobie, ktoré práve prežívame, bolo pre kresťanov v minulosti obdobím pôstu, pokory, zastavenia sa a ticha. Bránou pre vstup do hlbín duše. Baví ma sledovať každý rok postupujúce zkomercializovávanie duchovných sviatkov, ako Vianoc, tak aj Veľkej noci. Continue reading „Adventné ticho“
Vedie konštelácie: Sú rozšíreným pohľadom na realitu
Konštelácie môžu človeka posunúť, je to však len na ňom, hovorí v rozhovore MILAN LIBIAK, ktorý má certifikát na vedenie konštelácií a pôsobí v Banskej Bystrici v združení Súlad. Continue reading „Vedie konštelácie: Sú rozšíreným pohľadom na realitu“
Rodinné konštelácie – podvod alebo zázrak?
Rodinné konštelácie som zažil prvýkrát pred štyrmi rokmi. Nie zo zvedavosti. Bol som na životnej križovatke a potreboval som pomoc. Moja rodina mi poradila, že okrem tradičnej psychoterapie by som mohol vyskúšať i túto, nie až tak štandardnú metódu. V tom čase by som pokojne zjedol hoci aj dážďovku na malinách, ak by mi to malo byť na úžitok. Nechal som sa teda prehovoriť, rodinných konštelácií som sa zúčastnil a veľmi mi pomohli. Continue reading „Rodinné konštelácie – podvod alebo zázrak?“
Úprava
Naozaj deťom vedenie k systému nebude chýbať? Čo keď ručné písanie rozvíja aj iné, než šikovnosť prstov? A čo keď má estetika, aj vštepovaná cez úhľadnosť v poznámkach (čo iné dnes deti častejšie píšu?) aj širšie dôsledky? Continue reading „Úprava“
Schmögnerová: Ako odolať kríze? S lokálnou menou
Lokálne meny sú dobrým tlakom zdola, nebankovky budeme musieť ešte strpieť a súčasná vláda nehľadí do budúcnosti, tvrdí v rozhovore bývalá ministerka financií BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ. Continue reading „Schmögnerová: Ako odolať kríze? S lokálnou menou“
Na rande s Felixom
V škole Felix nezvoní, deti si vysvetľujú učivo navzájom a do školy sa tešia. Jej zakladatelia sú totiž presvedčení, že by sa nemali učiť z učebníc a po večeroch s rodičmi. Boli sme sa pozrieť, ako vyzerá ich bežný deň.
Continue reading „Na rande s Felixom“
Iba peniaze školstvo nezlepšia
Keď sa mi teraz niekto predstaví ako profesor, od strachu ma mykne. Počas akademickej konferencie som si vytrpel toľko trýzne ako mučený väzeň v Guantanáme. Continue reading „Iba peniaze školstvo nezlepšia“
Byť eko aj po smrti
Dnešné cintoríny pre mnohých strácajú zmysel, radšej chcú byť užitoční aj po smrti. Napríklad ako dôvod pre zachovanie africkej divočiny či umelý koralový útes, ktorý slúži vzácnemu morskému životu. Pozrite si náš prehľad ekologických pohrebných alternatív sveta. Continue reading „Byť eko aj po smrti“
Ekonóm: Peniaze sú zlé, najlepšie je zlato
Lokálne meny ukazujú, že niečo s naším systémom nie je v poriadku. Peniaze sú však o to lepšie, o čo väčšie je územie, na ktorom sa dajú použiť, tvrdí v rozhovore ekonóm z inštitútu INESS JURAJ KARPIŠ. Continue reading „Ekonóm: Peniaze sú zlé, najlepšie je zlato“
Kníhkupectvom za lepšiu Bystricu
Artforum je nielen kníhkupectvo, ale niečo viac. Miesto stretnutí, diskusií, rozvoja občianskej spoločnosti. Takto ho vidia ZUZANA SZABÓOVÁ a VERONIKA STŘELCOVÁ, ktoré sa ho spolu s ďalšími nadšencami rozhodli opäť otvoriť v Banskej Bystrici a bojovať tak, ako samé hovoria, proti hnedému moru vo svojom meste. Continue reading „Kníhkupectvom za lepšiu Bystricu“
Indonézske pralesy horia aj pre naše sladkosti
Podpaľovanie pralesov pre získavanie pôdy pre monokultúrne plantáže sa tento rok vymklo v Indonézii spod kontroly. Počas štyri mesiace trvajúcich požiarov zhorelo 1,7 miliónov hektárov lesa. Ten sa podpaľuje predovšetkým pre produkciu palmového tuku, ktorý dnes nájdeme vo väčšine bežných potravín a kozmetike. Continue reading „Indonézske pralesy horia aj pre naše sladkosti“
Divestovat, to chce odvahu
Strategie hnutí proti změně klimatu stojí zejména v anglosaských zemích již několik let na novém pilíři: takzvaných divesticích. Co si pod nimi máme představit?
Prečo štát rozhoduje, či môžem zomrieť, alebo nie?
Lekárka Jana Matavovská otvorila v júni v slovenských médiách diskusiu o eutanázii. Keďže sa podľa vlastných slov nachádza v už nedôstojnej fáze ochorenia sklerózy multiplex, chcela by mať možnosť podstúpiť eutanáziu, teda smrť z milosrdenstva. Continue reading „Prečo štát rozhoduje, či môžem zomrieť, alebo nie?“
Ako zmeniť väzenský systém?
Ľudia, ktorí chcú reformovať väzenský systém, by mali načúvať tým, ktorí s ním majú priamu skúsenosť – bývalým väzňom. Toto je argument členov Only Connect, organizácie z Veľkej Británie venujúcej sa hľadaniu kreatívnych ciest k spravodlivejšiemu väzenskému systému. Všetci autori tejto štúdie sú bývalí väzni. Continue reading „Ako zmeniť väzenský systém?“
Namiesto chladného cintorínu les. Aj taký môže byť váš hrob
Niekto organizuje špeciálne svadby, niekto pohreby. Monika Suchánska a jej dve kolegyne v Prahe prevádzkujú prvý prírodný cintorín. Chcú priniesť alternatívu ku neosobným a uponáhľaným moderným obradom a chladným cintorínom. Continue reading „Namiesto chladného cintorínu les. Aj taký môže byť váš hrob“
Peniaze nie sú všetko. Alebo prečo nemerať úspech pomocou HDP
Je najúspešnejší ten, kto má najviac peňazí? Čo ak tie peniaze zarába len zlomok obyvateľstva a zvyšok žije v biede? Hrubý domáci produkt to nerozlišuje, Happy Planet Index áno. Prečítajte si o ňom viac. Continue reading „Peniaze nie sú všetko. Alebo prečo nemerať úspech pomocou HDP“
Klasická škola deti nebaví, vybrali by si alternatívu
Živica spolu so ZSE testovali, či sa deťom viac páči tradičné alebo alternatívne vyučovanie. Vybrali by si zábavnejšiu alternatívu. Continue reading „Klasická škola deti nebaví, vybrali by si alternatívu“
Bývalý neonacista: Černoch ma nechal žiť. To ma zmenilo
Ako neonacista nenávidel iné rasy. V Afrike mu však černoch zachránil život, čo ho zmenilo, hovorí v rozhovore Tom Olsen. Continue reading „Bývalý neonacista: Černoch ma nechal žiť. To ma zmenilo“
Vinár: Nechcel som sa pri práci otráviť, tak som začal pestovať ekologicky
Michal Bažalík zo Sv. Jura ako jeden z mála na Slovensku pestuje vinič ekologicky a pritom sa vinárstvom živí.
K ekologickému vinohradníctvu prešiel, pretože sa nechcel pri práci otráviť ani príliš unaviť. Continue reading „Vinár: Nechcel som sa pri práci otráviť, tak som začal pestovať ekologicky“
Oslava
Predstavy, záujmy a motivácie osôb zapojených do humanitárnej pomoci môžu byť často až protichodné, spoločne však vytvárajú synergiu, ktorá dovoľuje projektom zmysluplne fungovať. Continue reading „Oslava“
Kde sa lepšie učiť o mravcoch, než priamo v mravenisku?
Deti z lesných klubov majú často lepšiu imunitu a sú zvyknuté byť vonku za každého počasia, hovorí sprievodkyňa detí z Lesného klubu Mravenisko a absolventka Sokratovho inštitútu, MICHAELA RIDZOŇOVÁ. Continue reading „Kde sa lepšie učiť o mravcoch, než priamo v mravenisku?“
Nechali sa zavrieť do tmy. Aké to bolo?
Prečítajte si skúsenosti troch ľudí, ktorí sa nechali zatvoriť do tmy v rámci terapie tmou. Continue reading „Nechali sa zavrieť do tmy. Aké to bolo?“
Sýrski utečenci sú len začiatok
S tisíckami utečencov, ktoré do Európy migrujú dnes, problém nekončí. Pre dôsledky zmeny klímy bude do mierneho pásma smerovať stále viac ľudí, ktorí sa nebudú vedieť uživiť vo svojej krajine. Continue reading „Sýrski utečenci sú len začiatok“
Proti postrekom hrozna pomôžu aj krížené odrody
Staré odrody viniča sa nevedia brániť cudzokrajinným chorobám. Odolné sú krížence ako hibernal, či malverína, hovorí ekologický vinár MICHAL BAŽALÍK. Continue reading „Proti postrekom hrozna pomôžu aj krížené odrody“
V tme zistíte, kto naozaj ste
Zatvoríte sa do bytu bez svetla a zvuku a nielen, že si výborne oddýchnete a prečistíte hlavu, ale možno aj spoznáte svoje skutočné ja. Continue reading „V tme zistíte, kto naozaj ste“
V sieti
„Poraď, prosím.“ Myslela som si, že ide o tlačovú správu. Alebo o to, ako spropagovať nejakú akciu. Po rokoch v médiách a teraz už nejaký čas na opačnom brehu – v PR sfére – takéto prosby počúvam často. Ale bolo to inak. Continue reading „V sieti“
Všetci na jednom javisku sveta
Klasický obraz – rodina sedí pred telkou, pozerajú televízne noviny. Chlap pije pivo a komentuje dianie. Rozčuľuje sa nad „hlúposťou Rómov“, verbálne atakuje „idiotov moslimov“, nadáva na „blbých buzerantov“, ktorí pochodujú mestom a rovnako na „blbých kresťanov“, ktorí pochodujú za život. Continue reading „Všetci na jednom javisku sveta“
O mentalite a metodológii
Pohľad človeka na svet a prírodu jednoznačne ovplyvňuje jeho spôsob života. Mentalita a metodológia – ako hovoria niektorí autori – úzko súvisia. Akí sme, tak konáme. Continue reading „O mentalite a metodológii“
Vedci falšujú dôkazy o zmene klímy? Nebuďte smiešni!
Zem trpí pod zadúšajúcou bublinou skleníkových plynov. Je to ako cvičiť s plynovou maskou. A americkí politici pritom tvrdia, že vedci si zmenu klímy vymysleli. Continue reading „Vedci falšujú dôkazy o zmene klímy? Nebuďte smiešni!“
Vo svete čiernych labutí
Je to podobné ako s podvádzaním pri písomke. Bežne sa to považuje za normálne a blázon je ten, ktorý si ide zhoršiť známku. Potom ale prídu biele vrany a čierne labute a stane sa malý zázrak. Continue reading „Vo svete čiernych labutí“