Chytal som z toho menšie depky. Hlavne, keď počúvate také veci, že: “Pán učiteľ, veď to stačí. Kľudne mi dajte 4. To je v pohode”. Neznášam to známkovanie. Nehovorí to nič o tom mladom človeku, ale systém je tak nastavený, že ich známkovať treba, píše o svojich skúsenostiach učiteľ z Komenského inštitútu MICHAL HORVÁTH.
Blog bol pôvodne uverejnený na Facebooku
Už je to nejaký ten piatok, čo začal školský rok 2016/2017 a ja som sa stal oficiálne učiteľom na SOŠ GaHS Farského 9. A teraz pozerám kalendár a hups! o mesiac budú Vianoce. (Ak by ste to nevedeli) 😀
Ten život v školstve ide naozaj rýchlo. Aj keď samotný školský systém je na tom dosť biedne. Čo si budeme rozprávať. Zážitkov každým dňom pribúda, ako aj mien žiakov. Cvičím tak pamäť. Niekedy zlyháva, ale snažím sa. Naozaj.
Cibrím trpezlivosť, učím sa empatii. Lebo zisťujem na vlastnej koži, že ten systém ochromil všetkých, ktorí sú jeho súčasťou – pedagógov a aj žiakov.
Plus s tým súvisí aj doba, ktorú sme mladým vytvorili. Je to „úžasná kombinácia”. Tak v duchu som si vravel: “Panáčik, myslíš si, že počas roka niečo zmeníš? Veď tí mladí v tom systéme žijú viac ako 10 rokov.” Chytal som z toho menšie depky. Hlavne, keď počúvate také veci, že: “Pán učiteľ, veď to stačí. Kľudne mi dajte 4. To je v pohode”.
Neznášam to známkovanie. Nehovorí to nič o tom mladom človeku, ale systém je tak nastavený, že ich známkovať treba. Povedal som si STOP. Dlhodobo zastupujem kolegyňu na informatike okrem cvičnej firmy, čo učím. Prevažne staršie ročníky – maturantov. A tu som povedal, že moji pekní, tak toto nie. “Žiadne, že stačí mi… Mne to nestačí. Ja som bytostne presvedčený, že každý z vás je brutálne šikovný a dokáže úžasné veci. A keď je iba lenivosť prekážkou, tak ju chytím a nakopem do prdele a pošlem poštou kade-ľahšie. Takže, ak mienite mať tento prístup, v poriadku. Ja vám ale tú známku nedám. A keďže náš systém hovorí jasne, že známky treba, tak sa uvidíme cez polrok, či na konci roka. Chce sa vám prísť? Mne kvôli vám určite. Tak si rozmyslite, či budete makať teraz alebo neskôr ešte viac. Prosím, nevnímajte to ako drezúru. Ale bez toho, aby ste zdvihli svoje pozadie z pohodlia (komfortná zóna), sa nikam neposuniete a nič sa poriadne nenaučíte.” Pomaly sa to dostáva do tých žiakov.
Aby som svojich žiakov, ktorých učím informatiku neprestal šokovať, tak som pripravil ďalšie prekvapenie. Testík, ale nie hocijaký, resp. so špeciálnymi pravidlami. Mali vypracovať zadanie týkajúce sa práce s wordom. Pre niektorých hrôza, pre iných hračka. Povedal som, že si môžu navzájom radiť. Čoooooo? Áno, môžete navzájom spolupracovať. Ale mám podmienku. Keď Igor poradí Maťovi a ja sa Maťa spýtam, že ako tú danú vec spravil a Maťo nebude vedieť, tak obidvaja – Maťo aj Igor – budú mať zníženú známku. Pretože mne nejde o to, aby to Maťo mal, ale aby to vedel. A Igor, keďže mu radí, je za to rovnako spoluzodpovedný.
Neverili by ste ale žiak, ktorý sa skoro nezapájal, resp. nejako sa mu nechce, teraz radil spolužiačke, ako správne vypracovať zadanie. Keby sa zdržal svojich komentárov, bolo by to epické. 😀 Ale časom aj to bude. 😉 Je to super vidieť ich v akcii. Jedni majú možnosť presvedčiť sa, že to vedia a druhí majú možnosť sa to naozaj naučiť. Popritom sa učia vzájomnej spolupráci, štipke zodpovednosti a ďalším veciam. “A přitom taková blbost.” 🙂
Ešte k tomu pridám ďalšie zážitky z posledných dní. Bude to dlhý blog. Choďte si radšej urobiť popcorn, načapovať limonádu. Prípadne si odbehnite na WC-ko a vráťte sa späť k čítaniu. Pokračujeme… 🙂
V rámci predmetu cvičná firma som pomáhal deckám pripraviť sa na Medzinárodný veľtrh cvičných firiem, ktorý sa konal 10. a 11. novembra v Inchebe v Bratislave. Mal som pred tým rešpekt. Naozaj to chce veľa práce. Vytvárate firmu, nastavujete produkty, resp. služby. Musíte splniť isté podmienky. Je toho naozaj dosť. Žiaci vymysleli zážitkovú cestovnú agentúru Slovač Home, ktorá realizuje rôzne zážitkové akcie naprieč Slovenskom a využíva jeho krásy. O tomto projekte sa mi normálne aj snívalo. Hecovať a motivovať žiakov do práce, a aby to mali naozaj ako svoje dieťa, sú niekedy fatality.
Výsledok prípravy? Pozrite tu: (logo, prezentačné video, katalóg služieb, leták, prezenty…)
Samotná realizácia priamo na veľtrhu. Žiaci predviedli minimálne počas prvého dňa vysokú profesionalitu, za čo boli odmenení aj pochvalou od viacerých návštevníkov. Tí svorne konštatovali, že si do poslednej chvíle mysleli, že ide o reálnu firmu pôsobiacu na trhu. Boli tam aj chybičky, čo je v poriadku. „Aspoň vieme, že sme niečo robili.” Ale skúsenosti, ktoré si žiaci odnášajú z veľtrhu, aj z jeho prípravy, sú neoceniteľné. Niektorí z nich odviedli skvelú prácu, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani profesionáli z agentúr. Som veľmi rád, že sa im podarilo ukázať, že šikovnosť a talent im nechýba, a keď k tomu pridajú tvrdú prácu, výsledok sa dostaví.
Hlavne tá spätná väzba po akcii stála za to. Samozrejme po dobrom neskoršom obede – kebab od KING KEBAP. Prvýkrát si niečo také, ako je spätná väzba mohli žiaci zažiť. Myslím, že im to dalo asi 100x viac ako poučky o marketingu, či manažmente. Prvýkrát boli konfrontovaní sami so sebou a „vydaní” napospas druhým, aby im povedali, ako ich vnímali. Priznám sa, že som mal po akcii rôzne pocity. Ale tá spätná väzba ma dostala. Keď vám každý z nich povie, čo sa o sebe naučil, resp. akú zručnosť, znalosť získal, tak vás to veľmi poteší. Napríklad, nedá mi to nenapísať – jedna žiačka povedala, že predtým si myslela, že na jej názore nezáleží. Ale teraz už vie, že tomu tak nie je, že na jej názore naozaj záleží. Alebo žiačka, ktorá si myslela, že nezvládne prejav pred publikom, hlavne cudzím ho dala. V angličtine a priamo na veľtrhu. Boli tam chybičky, no ten fakt, že prekonala samú seba ju posunul úplne inde. A som na ňu sakra hrdý.
Feedback neobišiel ani mňa. Dokonca som si ho vyžiadal, že ja nie som výnimka. Aj ja som bol člen tímu. Učiteľ – neučiteľ. Spätná väzba je o tom, aby sme napredovali a učili sa. A toto ja chcem. Tak som sa dozvedel, že som PREMOTIVOVANÝ. Ale, že to bolo v poriadku (celkom). Možno by sme to bez toho nedali, hovorili žiaci. 😀
Som tomu veľmi rád. Teším sa z nich. Toto bol výber, ktorý chcel a zvládol výzvu. Povedal som im, že chcem viac od nich a aj od ostatných. Aj keď sú v maturitnom ročníku. Nie preto, že z nich chcem urobiť robotov. Ale opäť iba preto, aby vyšli zo svojej ulity komfortu a ukázali (hlavne sebe), čo všetko dokážu a v čom tkvie ich talent.
Podelím sa ešte s poslednou vecou. Naozaj poslednou. Vidieť žiakov, ako pomáhajú na DOD (Deň otvorených dverí) bol skvelý pohľad. Moje želanie je, aby sme dokázali vytvárať príležitosti, kde by sa žiaci mohli realizovať a pozývať ich k tomu. Bol to pre mňa čarovný pohľad, keď som videl, ako im to ide. A touto cestou im za to ĎAKUJEM.
Chcem vás mladých pozvať snívať môj sen o školstve. Pretože aj vy ste jeho neoddeliteľnou súčasťou a bez vás to nepôjde. Pridajte aj vy ruku k dielu. „Dobrý učiteľ sa dotkne srdca dieťaťa a umožní mu žiť.” My učitelia to potrebujeme. ĎAKUJEM vám. 😉
ps1: veľká vďaka pán riaditeľ Jozef Horak a pani Gabriela Horecka za podporu.
ps2: školstvo nie je v takých sračkách. Sú tu šikovní učitelia s úžasnými projektami. Podporte ich. Tu je ukážka niektorých z nich.
ps3: ak si sa dostal až sem, gratulujem. Napíš do komentáru na facebooku #mladimajutalent a v piatok 25. novembra o 10.00 hod. vyberiem jedného z vás, ktorý získa darček made by my students. 😉
#mladimajutalent #Komensky21storocia #Komenskehoinstitut #Farskeho
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Rodený Bratislavčan z pravého brehu Dunaja (Petržalka). Vyštudoval marketingovú komunikáciu na UK v Bratislave. Je čerstvý odídenec z marketingovej branže. Robil v PR ako account manager. Tvoril a realizoval kampane pre malých i veľkých klientov (OSF, ČSOB).
Po štrnásťročnej skúsenosti s prácou s mládežou, vďaka Saleziánom Dona Bosca a Domke – Združeniu saleziánskej mládeže na Mamateyovej, sa rozhodol splniť si svoj sen, ktorý v ňom pomaly dozrieval – pomôcť mladým ľuďom objaviť svoje kvality a rozvíjať ich ako kariérny poradca a mentor. Popri tom by sa rád pokúsil zmeniť náš vzdelávací systém.
Zavialo ho to na jeho bývalú strednú školu – SOŠ Farského 9 v Bratislave, kde učí a snaží sa rozvíjať a pozitívne motivovať svojich študentov. Keď neučí, tak robí workshopy alebo nejakú zážitkovú akciu pre mladých, napríklad s MO Plusko.
Má rád, keď si môže pospať, posedieť pri vínku s priateľmi alebo sa odreagovať pri športe. Uvidíte ho najmä s loptou na nohe či s hokejkou v ruke.