Klasická škola deti nebaví, vybrali by si alternatívu

„Zasa škola?“ pýtajú sa znechutene mnohé deti svojich rodičov. Škola ich nebaví a nechcú tam chodiť. Nehovoriac o tom, že si z vyučovania veľa vecí nezapamätajú, alebo ak, tak len detaily bez súvislostí.

Tradičný vyučovací systém je nielen nudný, ale aj zastaralý. „Chodil som do školy ešte za socializmu a veľmi ma trápi, že sa školstvo odvtedy takmer vôbec nezmenilo,“ hovorí riaditeľ Živice Juraj Hipš, ktorý niekoľko rokov pracoval ako učiteľ.

Dnešná škola v deťoch nepodporuje kreativitu a spájanie súvislostí. Na mnohých vyučovacích predmetoch sa učia nepotrebné množstvo odborných informácií, pričom ich významu nerozumejú.

„Zapamätala som si, že existuje binomická nomenklatúra a že sa nejaký ujo narodil 9. Mája 1907,“ hovorí mi dievčatko po skončení skúšobnej klasickej hodiny, ktorú strávilo zapisovaním poznámok od učiteľa.

Ten ich diktoval bez štipky záujmu v hlase spolu s interpunkčnými znamienkami. V triede počas hodiny panovalo úplné ticho, deti poslušne sedeli v geometricky dokonale zoradených laviciach a písali.

„Takže, teraz si vypíšeme všetky globálne problémy. Píšte si, globálne problémy, dvojbodka, pomlčka na nový riadok…“ diktoval učiteľ.

Deti sa síce naučili vymenovať hlavné globálne problémy, ich príčiny a dôsledky však už z hodiny nepochopili.

„Písala som si poznámky, ale vôbec som sa na to nesústredila,“ hovorí ďalšia zo žiačok tradičnej hodiny. Na otázku, čo si z hodiny zapamätala mi preto nevedela odpovedať.

Na hodine alternatívneho vyučovania vo vedľajšej triede zatiaľ panoval ruch. Učiteľ hovoril deťom o jablkách, ich rôznych druhoch, chuti, výskyte či chorobách. Všetko im ukazoval na samotných plodoch, ktoré deti zároveň ochutnávali.

„Dnes sa budeme baviť o tom, čo je etické. Moja prvá otázka je, kto z vás je rád čokoládu?,“ začala učiteľka ďalšiu alternatívnu hodinu, tentokrát o globálnych problémoch.

Učili sa o nich na príklade čokolády. Porovnávali klasickú čokoládu zo supermarketu a fair trade čokoládu z ekoobchodu. Na modeli s presýpacími guličkami videli, čo za výrobou ktorej z čokolád stojí.

„Myslím si, že deti potrebujú určitú disciplínu, na druhej strane potrebujeme podporovať ich kreativitu,“ povedal moderátor Sajfa, ktorý je pôvodným povolaním učiteľ a niekoľko rokov učil na gymnáziu.

„Deti by sa nemali učiť memorovať fakty, napríklad, že bitka pri Moháči bola v roku 1526, ale mali by rozumieť súvislostiam. Nemalo by to byť tak, že neviem, prečo tá bitka bola a čo sa tam stalo, ale pamätám si ten jeden nepodstatný dátum. Mali by sa naučiť spájať súvislosti, sami vedieť niečo vymyslieť, vytvoriť a nebáť sa to povedať pred ostatnými, aj keby to bola hlúposť. Myslím si, že dnes sú deti ešte sebavedomejšie, ako sme boli my a na tom treba stavať.“

Sajfova kolegyňa Adela Banášová súhlasila. „Ja si zo školy skoro nič z učiva nepamätám. Všetko, čo viem, viem z rozhovorov s mojimi rodičmi a inými ľuďmi a z projektov zo školy. Mala som to šťastie, že som chodila do školy aj vo Viedni a tam sme robili projektov naozaj veľa,“ hovorí Adela.

 

Dôležité je podľa nej pre deti aj učenie vonku, napríklad v lese. „To je dobré aj preto, že deti sa môžu v lese stratiť a hneď ich má učiteľ menej,“ smeje sa Sajfa.

Čo si zo školy pamätáte vy? Otestujte sa!

Tento test je vyrobený na základe školských osnov a učebníc pre desaťročné deti.

1. Napíšte definíciu piesne.

1. Aká je plocha Zeme?

1. O koľko km je Zem v perihéliu bližšie k Slnku ako v aféliu?

1. Koľko nôh má mnohonôžka?

Pokiaľ ste všetky otázky zvládli, máme pre vás ešte dve bonusové. Toto musia vedieť 13 – 14 ročné deti.

1. Vzory pomnožných podstatných mien určujeme:

1. Podľa inštrumentálu jednotného čísla
2. Podľa zakončenia v nominatíve jednotného čísla
3. Podľa zakončenia v nominatíve plurálu

1. Vo vetách podčiarkni prístavok.

Miško, najlepší žiak v triede, túto písomku nepísal.

Matke, svojej najbližšej duši, môžeš zveriť všetky tajomstvá.

 

ODPOVEDE

1. Napíšte definíciu piesne.
   Pieseň je báseň určená na spievanie, kde text a melódia sú viazané rýmom, rytmom, veršami
   a strofami.

2. Aká je plocha Zeme?
   510 100 000 km² (cca 510 000 000 km²)

3. O koľko km je Zem v perihéliu bližšie k Slnku ako v aféliu?
   5 00  1 555 km (cca 5 000 000 km)

4. Koľko nôh má mnohonôžka?

40

Pokiaľ ste všetky otázky zvládli, máme pre vás ešte dve bonusové. Toto musia vedieť 13 – 14 ročné deti.

5. Vzory pomnožných podstatných mien určujeme:
   1. Podľa inštrumentálu jednotného čísla
   2. Podľa zakončenia v nominatíve jednotného čísla
   3. Podľa zakončenia v nominatíve plurálu

Odpoveď C je správne.

6. Vo vetách podčiarkni prístavok.

– Miško, najlepší žiak v triede, túto písomku nepísal.

– Matke, svojej najbližšej duši, môžeš zveriť všetky tajomstvá.

(Prístavok alebo apozícia sa od zvyšku vety oddeľuje čiarkami, pomlčkami, dvojbodkou alebo zátvorkami, niekedy prostredníctvom spájacích výrazov (napríklad, ako, teda, najmä, čiže). Podáva doplňujúcu informáciu o funkcii rozvíjaného výrazu.)

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.