fbpx
Vzdelávanie

Klasická škola deti nebaví, vybrali by si alternatívu

Živica spolu so ZSE testovali, či sa deťom viac páči tradičné alebo alternatívne vyučovanie. Vybrali by si zábavnejšiu alternatívu.

„Zasa škola?“ pýtajú sa znechutene mnohé deti svojich rodičov. Škola ich nebaví a nechcú tam chodiť. Nehovoriac o tom, že si z vyučovania veľa vecí nezapamätajú, alebo ak, tak len detaily bez súvislostí.

Tradičný vyučovací systém je nielen nudný, ale aj zastaralý. „Chodil som do školy ešte za socializmu a veľmi ma trápi, že sa školstvo odvtedy takmer vôbec nezmenilo,“ hovorí riaditeľ Živice Juraj Hipš, ktorý niekoľko rokov pracoval ako učiteľ.

Dnešná škola v deťoch nepodporuje kreativitu a spájanie súvislostí. Na mnohých vyučovacích predmetoch sa učia nepotrebné množstvo odborných informácií, pričom ich významu nerozumejú.

FOTO - ZSE
FOTO – ZSE

„Zapamätala som si, že existuje binomická nomenklatúra a že sa nejaký ujo narodil 9. Mája 1907,“ hovorí mi dievčatko po skončení skúšobnej klasickej hodiny, ktorú strávilo zapisovaním poznámok od učiteľa.

Ten ich diktoval bez štipky záujmu v hlase spolu s interpunkčnými znamienkami. V triede počas hodiny panovalo úplné ticho, deti poslušne sedeli v geometricky dokonale zoradených laviciach a písali.

„Takže, teraz si vypíšeme všetky globálne problémy. Píšte si, globálne problémy, dvojbodka, pomlčka na nový riadok…“ diktoval učiteľ.

Učiteľ číta poznámky, deti si zapisujú. FOTO - Autorka
Učiteľ číta poznámky, deti si zapisujú. FOTO – Autorka
Poznámky v tradičnej triede učiteľ diktoval aj s čiarkami. Foto - Autorka
Poznámky v tradičnej triede učiteľ diktoval aj s čiarkami. FOTO – Autorka

Deti sa síce naučili vymenovať hlavné globálne problémy, ich príčiny a dôsledky však už z hodiny nepochopili.

„Písala som si poznámky, ale vôbec som sa na to nesústredila,“ hovorí ďalšia zo žiačok tradičnej hodiny. Na otázku, čo si z hodiny zapamätala mi preto nevedela odpovedať.

Na hodine alternatívneho vyučovania vo vedľajšej triede zatiaľ panoval ruch. Učiteľ hovoril deťom o jablkách, ich rôznych druhoch, chuti, výskyte či chorobách. Všetko im ukazoval na samotných plodoch, ktoré deti zároveň ochutnávali.

Výučba o jablkách v alternatívnej triede. FOTO - ZSE
Výučba o jablkách v alternatívnej triede. FOTO – ZSE
Hodina biológie o jablkách v alternatívnej triede znamenala aj ich ochutnávku. Foto - Autorka
Hodina biológie o jablkách v alternatívnej triede znamenala aj ich ochutnávku. FOTO – Autorka

„Dnes sa budeme baviť o tom, čo je etické. Moja prvá otázka je, kto z vás je rád čokoládu?,“ začala učiteľka ďalšiu alternatívnu hodinu, tentokrát o globálnych problémoch.

Učili sa o nich na príklade čokolády. Porovnávali klasickú čokoládu zo supermarketu a fair trade čokoládu z ekoobchodu. Na modeli s presýpacími guličkami videli, čo za výrobou ktorej z čokolád stojí.

Globálne problémy na príklade čokolády. FOTO - Autorka
Globálne problémy sa v alternatívnej triede vysvetľovali na príklade čokolády. FOTO – Autorka

„Myslím si, že deti potrebujú určitú disciplínu, na druhej strane potrebujeme podporovať ich kreativitu,“ povedal moderátor Sajfa, ktorý je pôvodným povolaním učiteľ a niekoľko rokov učil na gymnáziu.

„Deti by sa nemali učiť memorovať fakty, napríklad, že bitka pri Moháči bola v roku 1526, ale mali by rozumieť súvislostiam. Nemalo by to byť tak, že neviem, prečo tá bitka bola a čo sa tam stalo, ale pamätám si ten jeden nepodstatný dátum. Mali by sa naučiť spájať súvislosti, sami vedieť niečo vymyslieť, vytvoriť a nebáť sa to povedať pred ostatnými, aj keby to bola hlúposť. Myslím si, že dnes sú deti ešte sebavedomejšie, ako sme boli my a na tom treba stavať.“

Ktorú triedu by si vybrali Adela a Sajfa? Foto - ZSE
Ktorú triedu by si vybrali Adela a Sajfa? Foto – ZSE

Sajfova kolegyňa Adela Banášová súhlasila. „Ja si zo školy skoro nič z učiva nepamätám. Všetko, čo viem, viem z rozhovorov s mojimi rodičmi a inými ľuďmi a z projektov zo školy. Mala som to šťastie, že som chodila do školy aj vo Viedni a tam sme robili projektov naozaj veľa,“ hovorí Adela.

 

Dôležité je podľa nej pre deti aj učenie vonku, napríklad v lese. „To je dobré aj preto, že deti sa môžu v lese stratiť a hneď ich má učiteľ menej,“ smeje sa Sajfa.

Čo si zo školy pamätáte vy? Otestujte sa!

Tento test je vyrobený na základe školských osnov a učebníc pre desaťročné deti.

  1. Napíšte definíciu piesne.
  1. Aká je plocha Zeme?
  1. O koľko km je Zem v perihéliu bližšie k Slnku ako v aféliu?
  1. Koľko nôh má mnohonôžka?

Pokiaľ ste všetky otázky zvládli, máme pre vás ešte dve bonusové. Toto musia vedieť 13 – 14 ročné deti.

  1. Vzory pomnožných podstatných mien určujeme:
    1. Podľa inštrumentálu jednotného čísla
    2. Podľa zakončenia v nominatíve jednotného čísla
    3. Podľa zakončenia v nominatíve plurálu
  1. Vo vetách podčiarkni prístavok.

Miško, najlepší žiak v triede, túto písomku nepísal.

Matke, svojej najbližšej duši, môžeš zveriť všetky tajomstvá.

 

ODPOVEDE

  1. Napíšte definíciu piesne.
    Pieseň je báseň určená na spievanie, kde text a melódia sú viazané rýmom, rytmom, veršami
    a strofami.
  1. Aká je plocha Zeme?
    510 100 000 km2 (cca 510 000 000 km2)
  1. O koľko km je Zem v perihéliu bližšie k Slnku ako v aféliu?
    5 00  1 555 km (cca 5 000 000 km)
  1. Koľko nôh má mnohonôžka?

40

Pokiaľ ste všetky otázky zvládli, máme pre vás ešte dve bonusové. Toto musia vedieť 13 – 14 ročné deti.

  1. Vzory pomnožných podstatných mien určujeme:
    1. Podľa inštrumentálu jednotného čísla
    2. Podľa zakončenia v nominatíve jednotného čísla
    3. Podľa zakončenia v nominatíve plurálu

Odpoveď C je správne.

  1. Vo vetách podčiarkni prístavok.

– Miško, najlepší žiak v triede, túto písomku nepísal.

– Matke, svojej najbližšej duši, môžeš zveriť všetky tajomstvá.

(Prístavok alebo apozícia sa od zvyšku vety oddeľuje čiarkami, pomlčkami, dvojbodkou alebo zátvorkami, niekedy prostredníctvom spájacích výrazov (napríklad, ako, teda, najmä, čiže). Podáva doplňujúcu informáciu o funkcii rozvíjaného výrazu.)

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.

Kľúčové slová:

alternatíva, škola, vyučovanie

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Niektorým sa "prihodilo", že sedia v parlamente alebo vo vláde

Politika je plná ľudí, ktorým sa „prihodilo“, že rozhodujú o nesmierne dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ostatných. Aké sú ich vedomosti a schopnosti? Koľko z nich sa snaží učiť, zlepšovať, čítať, získavať múdrosť od múdrych ľudí odinakiaľ?

Andrea Settey Hajdúchová

Spravme ďalší krok k lepšej demokracii. Zapojme do volieb mladých 16+.

Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Pomalé, udržateľné a sebestačné hospodárenie na Slovensku?

Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Najvyšší čas na klimatické opatrenia

Klimaskeptici sa aj po tohtoročnom lete budú tváriť, že všetko je v poriadku a podobné zmeny počasia vrátane extrémnych horúčav, sucha, záplav a ničivých búrok tu predsa boli aj v minulosti. Nepresvedčí ich ani nebezpečne rastúca teplota vnútrozemských morí, masívne vysychanie lesných porastov v strednej Európe a ani prílev klimatických utečencov z oblastí, kde už dlhšie nebude možné existovať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Vnímavejší aj vďaka prírode?

Spojme príjemné s užitočným a strávme počas leta čo najviac času vonku v prírode. Nemám na mysli hlučnú pláž zaplavenú turistami alebo preplnený kemping. Vyberme si radšej túru do lesa, putovanie za pekným výhľadom, vylezme na skaly, prebroďme či splavme rieku alebo len tak polihujme v záhrade. Pomôže to nám aj našim deťom načerpať energiu, ale zároveň sa takto posilňuje aj naša citlivosť a vnímavosť nielen k svojmu okoliu, ale aj k samým sebe. A asi sa zhodneme, že v dnešnej dobe vzájomnej vnímavosti a citlivosti nikdy nie je dosť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner