fbpx
Vzdelávanie

Matematika sa dá učiť aj zábavne. V záhrade, ktorá učí

Školské dvory sú často len nudné vyprahnuté trávniky. V rámci projektu Záhrada, ktorá učí sa postupne menia na interaktívne učebne, kde učitelia nemajú problém zaujať pozornosť aj na hodine matematiky.

Slnečné hodiny, vyvýšené záhony či kamenný xylofón. To sú príklady prvkov, ktoré pribúdajú v rámci projektu Záhrada, ktorá učí organizácie Živica na školských dvoroch slovenských škôl a menia tak nevyužitý trávnik na interaktívnu učebňu. Okrem biológie sa v záhradách dá učiť aj matematika, či cudzie jazyky.

V tomto roku bola prvá Záhrada, ktorá učí slávnostne otvorená na bratislavskej waldorfskej škole. Tam pribudli vyvýšené záhony s bylinkami aj zeleninou a prírodné jazierko na pozorovanie rastlín a živočíchov.

Záhrada, ktorá učí na ZŠ J. Matušku v Dolnom Kubíne. FOTO - Archív Živica
Záhrada, ktorá učí na ZŠ J. Matušku v Dolnom Kubíne. FOTO – Archív Živica

Nasávať látku všetkými zmyslami

Šiestaci lepia v altánku do zošitov rastliny. Majú hodinu biológie, počas ktorej sa učia o rastlinách aj prostredníctvom vytvárania herbáru. Tretiaci zas pobehujú po záhrade s metrami v rukách. Počas hodiny matematiky sa učia miery. Učiteľka ich tak poslala odmeriavať hriadky, vzdialenosti medzi stromami či budovu školy. Miery si tak vedeli predstaviť v realite.

Učíme sa miery. FOTO – Archív Živica

„Hodina je živšia a deti môžu látku nasávať všetkými zmyslami. Nie je to teda len niečo teoretické, mimo reálneho sveta,“ vysvetľuje učiteľka Tatiana Maťová z Waldorfskej školy v Bratislave. Hodina strávená v záhrade ich tak viac baví a viac si aj zapamätajú. „Napríklad biológia rastlín sa štandardne učí štýlom: otvorte si učebnice na strane päť…“ hovorí učiteľka. Jej žiaci však rastliny spoznávajú priamo v záhrade a učebnicu s obrázkami tak ani nepotrebujú.

Myšlienka využitia záhrad pri vyučovaní pochádza z Nórska. „Koncept vychádza z toho, že všetky predmety sa dajú učiť vonku. Nielen biológia, či matematika. Deti v záhrade zažívajú jav v praxi. Merajú napríklad teplotu v komposte, učia sa anglické názvy farieb na príkladoch rastlín. Sú vedené k tomu, aby nad javom premýšľali a zároveň ho prakticky zažívali. V Nórsku má vyučovanie v záhrade dlhú tradíciu, keďže tam je celkovo vzťah k prírode bližší,“ hovorí Ivana Poláčková zo Živice, ktorá projekt vedie.

https://www.youtube.com/watch?v=j-XR6rwb2ig

Deti vstanú od počítačov

O vytvorenie vlastnej náučnej záhrady je čoraz väčší záujem. „Vďaka finančnej podpore partnera projektu IKEA sme prijali tento rok do projektu sedem nových škôl. Ďalších päť pilotných škôl dostalo čiastočnú finančnú podporu na vylepšenie svojich učiacich záhrad,“ hovorí Poláčková.

Školy podľa nej postupne začínajú chápať, aký potenciál ich záhrady ukrývajú a že si tento málo využívaný priestor môžu jednak esteticky zveľadiť a využiť ho aj na vyučovanie.

Meranie vyvýšeného záhonu vo waldorfskej škole. FOTO - František Halás/Živica
Meranie vyvýšeného záhonu vo waldorfskej škole. FOTO – František Halás/Živica

Odozvy od učiteľov sú zatiaľ veľmi pozitívne. „Hovoria, že deti sú bez väčšej námahy ochotné spolupracovať a lepšie pochopia učivo,“ hovorí Poláčková.

„Vidieť žiakov, ako sa prostredníctvom priameho zážitku, bez vynaloženia veľkého úsilia a energie naučia učivo, ktoré by v triede možno neupútalo ich pozornosť, môže byť pre učiteľa motiváciou k využívaniu ďalších netradičných metód vo výučbe.“ tvrdí napríklad učiteľka Miriam Hudobová zo základnej školy v Badíne. Rodičia sa na druhej strane tešia, že ich ratolesti aspoň na chvíľu vstanú od počítačov.

V záhrade. FOTO – Archív Živica

Hlavné slovo majú deti

Náklady za vybudovanie novej záhrady sú rôzne podľa veľkosti aj zvolených učiacich prvkov. Školy si rady budujú vonkajšie posedenia, vyvýšené záhony, jazierka, slnečné hodiny alebo finančne nenáročné kúty divočiny, v ktorých môžu pozorovať živočíchy, ohniská s pníkmi na sedenie, kde si môžu posedieť aj po škole alebo pocitové chodníky.

Starostlivosť o záhradu je potom trochu náročnejšia ako kosenie trávnika. Pri správnom umiestnení jednotlivých prvkov to však nie je nič hrozné a starostlivosť navyše určite vyváži úžitok, ktorý nová záhrada prináša pri vyučovaní a trávení voľného času „S tým im vieme pomôcť v rámci poradenstva v našom projekte,“ hovorí Poláčková.

Plánujú spolu, hlavné slovo však majú deti. FOTO – Archív Živica

Budovanie náučnej záhrady pomáha aj stmeliť kolektív. Plánujú ju na škole všetci spolu. „Žiaci, učitelia, rodičia, školník aj vedenie školy povedia, čo by si v záhrade predstavovali a my im pomôžeme vybrať tak, aby starostlivosť bola minimálna a umiestnenie na pozemku praktické. V praxi ale platí, že hlavné slovo majú deti,“ hovorí Poláčková.

Niektoré deti tak napríklad vymysleli, že by v záhrade chceli prírodný litofón, ďalšie zas úkryt pre ježka či jazierko pre školskú korytnačku Julku. Kolektívu prospieva tak isto neformálnejší spôsob výučby a spolupráca detí na tvorbe záhrad a starostlivosti o ne.

Malé jazierko môže byť aj napájadlo pre vtáky z okolia. V OUI v Lučenci slúži aj ako letné sídlo pre školskú korytnačku Julku. FOTO – Archív Živica

Príklady zo záhrady

Jazierko

  • prečo sa spinka položená na hladine neponorí? Čo je to povrchové napätie vody?
  • aký objem má jazierko?
  • prečo sa po hladine šíria vlny a ako to súvisí so šírením zvukov?

Záhony

  • prečo sú rastliny farebné? Ako je možné, že vidíme farby?
  • aké je chemické zloženie rastlinného farbiva?
  • nájdeme v zelenine elektrickú energiu?
  • ako voláme jednotlivé rastliny a ich farby v cudzích jazykoch?

Kompost

  • ako prebieha kompostovanie?
  • ako mu pomáhajú mikroorganizmy?
  • uvarí sa v komposte vajíčko?

 

Projekt Záhrada, ktorá učí je realizovaný vďaka finančnej podpore partnera projektu IKEA.

Kľúčové slová:

alternatíva, vzdelávanie

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a počas štúdia pôsobila ako dobrovoľníčka v rôznych environmentálnych organizáciách (Za Matku Zem, VLK, Greenpeace). Po skončení štúdia si vyskúšala prácu v súkromnom sektore aj v školstve. Od roku 2000 je v CEEV Živica, najprv ako lektorka environmentálnej výchovy pre materské školy a neskôr ako ekoporadkyňa. Po materskej dovolenke s dvoma synmi sa do Živice vrátila, venuje sa outdoorovej výučbe v rámci platformy Hurá von a je riaditeľkou Živice.

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner