Na európskom summite v Bratislave v týchto dňoch rokujú o zlom bratovi TTIP. Tak volajú aktivisti zmluvu o voľnom obchode s Kanadou CETA. Tvrdia, že je rizikom pre životné prostredie, ekonomiku, ochranu spotrebiteľov aj pracovné miesta.
Po Bratislave sa bude v piatok ráno pohybovať nafukovací trójsky kôň. Má symbolizovať zmluvy o voľnom obchode, o ktorých sa rokuje na európskom summite konajúcom sa v Bratislave.
Zrušenie colných taríf, otvorenie verejných súťaží pre firmy z druhého kontinentu, zjednotenie regulácií či posilnenie exportu. To sľubuje európska komisárka pre obchod Cecilia Malmström pri dohode o voľnom obchode s Kanadou s názvom CETA. „Je to najambicióznejšia obchodná dohoda, akú kedy EÚ uzavrela. Prehĺbi naše dlhoročné vzťahy s Kanadou, pomôže vytvárať rast a zamestnanosť, zatiaľ čo naplno zachová európske vysoké štandardy v oblastiach, ako je bezpečnosť potravín, ochrana životného prostredia či zamestnanecké práva,” povedala Malmström.
Európski exportéri by vďaka zrušeniu bariér podľa Európskej komisie ušetrili 600 miliónov eur a časom by európska ekonomika mohla vďaka dohode narásť o 5,8 miliardy. Tak isto by sa európske firmy mohli zapojiť verejných obstarávaní, pričom kanadské inštitúcie ročne nakupujú tovary a služby v hodnote 30 miliárd eur.
Ochranári však tvrdia, že CETA je, rovnako ako jej dvojča TTIP (zmluva o voľnom obchode s USA), vysoko kontroverzná. Proti CETA sa stavajú aj viacerí európski politici, či predstavitelia odborov.
„Reprezentujeme stovky tisícok ľudí,“ povedala Heidemarie Porstner z rakúskej environmentálnej organizácie Global 2000 na tlačovej konferencii v Bratislave.
Napríklad Berlínske ulice zaplnilo cez víkend na proteste proti dohode 300-tisíc ľudí, celoeurópsku petíciu proti CETA a dohode o voľnom obchode s USA TTIP podpísalo viac ako 3 milióny Európanov a Európaniek. Napriek tomu, že dohodu už schválil európsky parlament, nie je ešte platná. Mali by ju najprv ratifikovať jednotlivé parlamenty členských krajín. A tomu chcú aktivisti zabrániť.
Prekážky, ktoré nás chránia
„Dohoda je o odstraňovaní prekážok v obchode. A čo to tie prekážky sú? Môžu nimi byť napríklad aj prísne environmentálne štandardy ako princíp predbežnej opatrnosti, ktoré v Európe platia,“ varuje Porstner. Prekážky v obchode sú podľa Postner vlastne tým, čo nás dnes chráni.
Možné dôsledky dohody CETA sa dajú ilustrovať na trhu s mäsom. Na základe dohody by Európska Únia otvorila svoj trh pre kanadských producentov mäsa. V Kanade je však mäso lacnejšie ako v Európe, čo by znamenalo, že ceny mäsa v Európe by sa tiež znížili. „Vznikol by tak vyšší tlak na európskych farmárov a producentov,“ tvrdí Karl Bär, jeden zo spoluautorov analýzy zmluvy CETA s názvom Making Sense of CETA (Ako rozumieť dohode CETA). Európska komisia oponuje, že straty by vyrovnali zvýšením vývozu mlieka do Kanady. „Mlieko však máte šancu exportovať len vtedy, ak ho viete ponúknuť za nižšiu cenu ako domáci producenti,“ vysvetľuje Bär. Výsledkom by teda bolo zintenzívnenie tlaku na nízke ceny produktov v Európe a z toho vyplývajúca industrializácia poľnohospodárstva a zlučovanie fariem. „To však ľudia nechcú,“ tvrdí Bär.
Problémom je podľa aktivistov aj rozpor medzi dohodami zabezpečujúcimi liberalizáciu trhu a cieľom bojovať proti zmene klímy. „CETA chce zvyšovať produkciu, COP 21 ochraňovať klímu. Je to teda presný opak toho, čo dnes potrebujeme,“ tvrdí Ernst-Christoph Stopler, predseda Medzinárodnej komisie pre politiku v oblasti životného prostredia z Priatelia Zeme Nemecko. Dohody o voľnom obchode podľa neho nezohľadňujú dopady na životné prostredie. „Dlhšie prepravné trasy, väčšie objemy obchodu, industrializácia poľnohospodárstva či ničenie miestnych ekonomík tu nie sú vôbec brané do úvahy alebo hrajú len podradnú rolu,“ hovorí. Prvotným kritériom sú financie.
Nové pracovné miesta či ich ohrozenie?
S uzavretím dohody nesúhlasia ani slovenské odbory napriek tomu, že sľubuje nové pracovné miesta. „Už dlhodobo poukazujeme na to, že táto dohoda je pre Európu jej jednotlivé členské štáty nevýhodná,“ tvrdí hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky Martina Némethová. Očakáva totiž negatívne dopady na práva zamestnancov, ktorí v dohode nemajú zaručené žiadne práva, zatiaľ, čo investori budú mať pre svoju ochranu zriadené špeciálne súdne tribunály.
Na ochranu investícií zo zahraničia sa po podpise zmluvy zriadia špeciálne arbitrážne súdy, na ktoré sa budú môcť obrátiť investori, ktorých podnikateľské aktivity budú v cudzej krajine ohrozené. O ich sťažnosti by tak rozhodovali namiesto sudcov danej krajiny nezávisle zvolení traja arbitri.
Systém investičných arbitrážnych súdov vznikol v 50-tych rokoch minulého storočia. Mal ochraňovať investorov, ktorí prišli do rozvojovej krajiny, ktorej súdnemu systému a inštitúciám sa nedalo plne dôverovať, pred zmarením či znárodnením ich investície. Dnes však stúpa počet prípadov, kedy využívajú aritráž špekulanti na obohatenie sa. Zo 700 verejne známych prípadov arbitráží bolo viac ako desať percent len minulý rok.
Prísne tajné
Rokovanie o dohode CETA začali v roku 2009 a skončili jej zverejnením v roku 2015. Priebeh rokovaní a tvorby konečného znenia dohody však bol ešte tajnejší ako je to pre dohode TTIP. Do jej znenia nemali možnosť nahliadnuť ani poslanci Európskeho parlamentu. Zverejnená bola až finálna podoba zmluvy, ktorá má 1600 strán a je už nemenná.
Nedostatočná transparentnosť je jeden z dôvodov, prečo sa proti dohode CETA postavilo vedenie Rakúska aj Francúzska. Či teda bude dohoda schválená ostáva otázne.
Chcete sa o dohode CETA dozvedieť viac? Príďte na workshop ku jej jednotlivým kapitolám či na Medzinárodný protes „Stop CETA“. Viac informácií tu: http://stopceta.net/sk/bratislava/ alebo na Facebooku.
Články z rubriky SPOLOČNOSŤ
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
