fbpx
Enviro

Nepekné tajomstvá kvetinových kytíc

Určite sa aj vy chystáte pred začiatkom školského roka kúpiť kyticu kvetov pre pani učiteľku. Je to predsa tradícia, ktorou sa vyjadruje úcta a pozornosť. Kvetinový biznis však vôbec nie je ružový.

Kvetmi sa obdarúvame pri mnohých príležitostiach. Sú ľahko dostupné a hlavne počas rôznych sviatkov, pred začiatkom a koncom školského roka ich môžeme kúpiť nielen v kvetinárstvach alebo na trhovisku, ale aj v supermarketoch či na čerpacích staniciach. Kvetinový priemysel je skrátka dobrý biznis. Ale koľkí z nás sa pri kúpe kvetov zamyslia, odkiaľ pochádzajú a aký environmentálny a sociálny dopad majú, kým sa dostanú k obdarovanej osobe?

Chemická vôňa ruží

Väčšina rezaných kvetov na európskom trhu pochádza z Afriky, Ázie alebo Latinskej Ameriky. Inak by bolo len ťažko možné kúpiť si v zime kyticu čerstvých ruží. Ostaňme teda chvíľu pri ružiach. Koho by nepotešila kytica týchto čerstvých a voňavých kvetov?

Ak si ale uvedomíme, že pri ich pestovaní bolo použité množstvo pesticídov a chémie, naše nadšenie možno trochu opadne. Použité agrochemikálie (mnohé z týchto látok sú v USA a v Európe zakázané) totiž neostávajú len v kvetoch, ale kontaminujú aj okolitú pôdu, vodu a vzduch. Navyše, masívna aplikácia chémie nekončí len pri samotnom pestovaní. Kvety sa chemicky ošetrujú aj pred prevozom a rovnako aj po ňom, a to niekoľkokrát denne, aby ostali dlhšie čerstvé.

Skleník s ružami na export v Zambii zamestnáva 800 ľudí. FOTO - http://cabbageroses.net
Skleník s ružami na export v Zambii zamestnáva 800 ľudí. FOTO – http://cabbageroses.net

Používaním chemikálii tiež trpí zdravie ľudí pracujúcich priamo na kvetinových farmách. Určite ste už počuli o dodržiavaní bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v ekonomicky rozvojových krajinách, rovnako ako o zabezpečení spravodlivých miezd pre zamestnancov. O tom môže väčšina ľudí pracujúcich v kvetinovom priemysle len snívať.

Pre lepšiu predstavu o práci a živote ľudí na plantážach v Keni si stačí pozrieť trailer k holandskému dokumentárnemu filmu „A Blooming Business“. Ten v roku 2010 zožal na desiatkách filmových festivalov veľký úspech a otvoril diskusiu o prirýchlom napredovaní kvetinového biznisu v Keni a dôsledkoch, ktoré so sebou nesie na devastácii krajiny a zdraví miestnych ľudí.

Voda pre kvety, nie pre ľudí

Najväčšie percento kvetov k nám putuje z Kene, nasleduje Kolumbia, Izrael, Ekvádor a Etiópia. Drvivá väčšia dovezených kvetov najskôr smeruje do Holandska a odtiaľ sa distribuuje do ostatných európskych krajín.

Vzdialenosť, ktorú kvety musia prekonať, kým sa dostanú do našich obchodov, je teda značná. Napríklad ruže z Afriky precestujú približne 7000 kilometrov, kým sa dostanú do slovenských kvetinárstiev. Rovnako ako environmentálny dopad takejto prepravy. Asi si poviete „no a?“. Dnes sa tovar prepravuje bežne aj na väčšie vzdialenosti. Ale je to naozaj nevyhnutné? Existujú aj oveľa prijateľnejšie alternatívy.

Samostatnou kapitolou je spotreba vody v kvetinovom priemysle. Krajiny, odkiaľ väčšina kvetov pochádza, nedisponujú práve veľkými zásobami vody. A pri pestovaní ruží na ploche 1 hektáru sa spotrebuje až 30 000 litrov tejto vzácnej tekutiny. Nečudo, že sa v mnohých krajinách miestni ľudia dostávajú do konfliktu s vlastníkmi kvetinových fariem, ktoré im odčerpávajú zdroje vody potrebné pre život.

Kvety dnes kúpite aj v zime aj na benzínovej pumpe. FOTO - wikipedia.com
Kvety dnes kúpite aj v zime aj na benzínovej pumpe. FOTO – wikipedia.com

Exotické verzus domáce

Možno si poviete, že sa teda vzdáte dovážaných rezaných kvetov a kúpite radšej tie v kvetináči. Sú trvácne a na prvý pohľad toľko nezaťažujú životné prostredie. Ale toto riešenie by malo význam len vtedy, ak by ste sa rozhodovali medzi kvetmi z domácej produkcie. Veľká časť črepníkových rastlín na trhu sa totiž tiež dováža a teda produkuje obdobným spôsobom ako kvety rezané.

Ak sa teda radšej rozhodnete podporiť domáci kvetinový trh, máte viac možností. Môžete ako zodpovedný spotrebiteľ zájsť na lokálne trhovisko a od miestnych ľudí kúpiť kvety priamo z ich záhrad. Domácich pestovateľov poznáte podľa toho, že ponúkajú len sezónny tovar – takže žiadne tulipány na jeseň, ani rozkvitnuté ruže na Vianoce.

Jednou z prvých lastovičiek v tejto oblasti je aj slovenské potulné prírodné kvetinárstvo Černuška, kde kvety pestujú vo vlastnej záhrade a ponúkajú ich sezónne na jarmokoch. V ponuke majú kytice, vence, dekorácie, ale napríklad aj krásne naaranžované priesady jahôd.

Nevädnúca kytica z kvetinárstva Černuška. FOTO - FB Černuška
Nevädnúca kytica z kvetinárstva Černuška. FOTO – FB Černuška

Ďalšou možnosťou je žiadať si v kvetinárstvach kvety od domácich producentov. Na Slovensku sa napríklad vo veľkom pestujú gerbery v Podhájskej a nájdeme u nás aj producentov gladiol alebo fuchsií. Riešením sú samozrejme aj kvety z vlastnej záhrady. Mnohé sú nenáročné na pestovanie (narcis, tulipán, slnečnica, ľalia či chryzantéma) a určite potešia obdarovaného o to viac, že boli pestované s láskou.

No a ak máte to šťastie, že sa vo vašom okolí nachádza rozkvitnutá lúka (samozrejme mimo chráneného územia), využite ju. Kytica voňavých lúčnych kvetov určite poteší a príjemne prekvapí svojou rozmanitosťou, vôňou a farbami!

Peknú kyticu môžete spraviť aj sami. FOTO - Archív Živica
Peknú kyticu môžete spraviť aj sami. FOTO – Archív Živica

Zodpovedný výber

Ak na domácom trhu predsa len nenájdete to, čo hľadáte, dobrou správou je, že aj v kvetinovom priemysle nájdeme zodpovedných pestovateľov dbajúcich o ochranu životného prostredia či zdravia ľudí a ich pracovných podmienok. Z tohto dôvodu vznikli viaceré certifikačné programy a každý z nich má svoje vlastné štandardy. Niektoré sú zamerané viac na ochranu životného prostredia pri pestovaní kvetov, iné viac riešia sociálne otázky ako pracovné podmienky a mzdy zamestnancov.

Ak si vyberiete kvety s certifikátom Fair Trade, podporíte spravodlivejšie mzdy a pracovné podmienky zamestnancov kvetinových fariem, ale aj environmentálny aspekt výroby. Aj keď obchodov ponúkajúcich Fair Trade kvety je u nás zatiaľ ako šafranu. Ponúka ich napr. domáce kvetinárstvo Margarétka z Rusoviec.

fairtrade-mark Logo-Fair-Flowers-Fair-Plants_076306e67b florverde-logo SCS_Veriflora-logo

Okrem známeho Fair Trade sa v kvetinovom priemysle stretneme aj s ďalšími certifikátmi (na našom trhu sú však rezané či črepníkové kvety s týmito certifikátmi stále skôr náhodou ako pravidlom), napríklad s holandským Fair flowers Fair plants, či Florverde vzťahujúcim sa na kvety pestované v Kolumbii, pričom certifikáciu vykonávajú nezávislé certifikačné organizácie.

Ďalším certifikátom, ktorý vznikol v roku 2003 je americký certifikát Veriflora a na svete je ním certifikovaných 5 miliárd rezaných a 1, 2 miliardy črepníkových kvetov.

Inšpirovať sa môžete aj ponukou českých alternatívnych kvetinárstiev:

http://www.efemer.cz
http://green-garden.cz/content/33-jak-to-delame
http://www.wegrowflowers.cz/
http://www.kytkyodpotoka.cz/
http://www.plevel.info/

Podobné nápady sa dúfajme čoskoro objavia aj u nás.


Použité zdroje:

http://www.veronica.cz/?id=218

http://biela-dahlia.webnode.sk/certifikaty-tovarov/kvety

http://ekolist.cz/cz/zelena-domacnost/rady-a-navody/ferove-a-ekologicky-setrne-kytky-v-cesku-koupite-ale-nevedomky

http://bobabaluchova.blog.sme.sk/c/323535/Privysoka-cena-za-kyticu-cervenych-ruzi.html

http://www.margit.cz/kytky-jsou-nesmysl/

http://www.zivica.sk/sk/vystava-svetovy-supermarket/metodicka-prirucka-komu-patri-zem

http://www.zivica.sk/vpohybe/page/softver

Kľúčové slová:

ekoporadňa

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a počas štúdia pôsobila ako dobrovoľníčka v rôznych environmentálnych organizáciách (Za Matku Zem, VLK, Greenpeace). Po skončení štúdia si vyskúšala prácu v súkromnom sektore aj v školstve. Od roku 2000 je v CEEV Živica, najprv ako lektorka environmentálnej výchovy pre materské školy a neskôr ako ekoporadkyňa. Po materskej dovolenke s dvoma synmi sa do Živice vrátila, venuje sa outdoorovej výučbe v rámci platformy Hurá von a je riaditeľkou Živice.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner