fbpx
Spoločnosť

Peniaze nie sú všetko. Alebo prečo nemerať úspech pomocou HDP

Je najúspešnejší ten, kto má najviac peňazí? Čo ak tie peniaze zarába len zlomok obyvateľstva a zvyšok žije v biede? Hrubý domáci produkt to nerozlišuje, Happy Planet Index áno. Prečítajte si o ňom viac.

Saamah Abdallah, New Economics Foundation, Londýn

Ján Markoš, Sokratov inštitút

Predstavte si, že sa po rokoch na maturitnom stretnutí opäť zvítate so svojimi spolužiakmi. Spoznávate staré tváre, spomínate – a porovnávate. Kto v živote uspel? Kto nie? A pomocou akých kritérií to rozhodnúť?

Samozrejme, najjednoduchšie by bolo porovnať si kontá alebo výplatné pásky. Kto má najviac peňazí, je najúspešnejší. Ale čo ak nemá žiadnu rodinu? Čo ak si pri podnikaní zničil zdravie? Čo ak nemá žiaden voľný čas, je večne v práci? Predstavte si, že vaša spolužiačka mala päť detí, a ostala doma starať sa o rodinu. Nikdy nemala žiadny príjem. Je preto v živote neúspešná?

Úspech človeka evidentne nemožno hodnotiť len podľa konta. Úspech krajiny taktiež nie. A je preto smiešne a smutné zároveň, že všeobecne uznávaným indexom, podľa ktorého sa posudzuje úspech štátov, je práve HDP.

HDP (Hrubý domáci produkt) je súhrnom hodnoty všetkých tovarov a služieb, ktoré krajina za rok vyprodukovala. V prepočte na obyvateľa potom umožňuje porovnávať výkonnosť jednotlivých ekonomík. Švajčiarsko napríklad ročne vyprodukuje tovar a služby za približne 55 000 dolárov na obyvateľa; Slovensko len približne 18 000 USD.

Robert F. Kennedy pamätne povedal už v roku 1968: „Hrubý domáci produkt meria všetko, okrem toho, čo robí život hodnotným.“

Čo HDP nie je schopné zmerať? Nezmeria napríklad, ako je rozložené bohatstvo v krajine. Ak desať ropných magnátov rozprávkovo bohatne na vývoze čierneho zlata a zvyšok krajiny živorí, HDP tento fakt nezachytí. Z pohľadu HDP je jedno, či rúbete les, produkujete cigarety, vytvárate nové technológie alebo distribuujete lieky. Je dôležité, koľko zarobíte, ale nie na čom.

A do tretice napríklad HDP nezachytí služby v komunitách, ktoré sa dejú mimo peňažnej ekonomiky. Ak vám napríklad deti v rámci dobrých vzťahov postráži teta alebo susedka, HDP sa nezvýši. Ak ale nikoho takéhoto nemáte, pretože vzťahy v susedstve nie sú dobré, a musíte si najať opatrovateľku, HDP sa zvýši. Ak si žena sama napečie koláč, je to z pohľadu HDP horšie, ako keď si ho kúpi v cukrárni. Je to ale horšie aj v skutočnosti?

New Economics Foundation v Londýne sme preto vyvinuli iný index, ktorý podáva vyváženejší pohľad na krajiny ako HDP. Nazvali sme ho HPI, Happy Planet Index. HPI berie do úvahy tri ukazovatele: Očakávanú dĺžku života v danej krajine, subjektívny pocit šťastia jej obyvateľov a veľkosť ekologickej stopy, ktorú krajina zanecháva.

HPI = (subjektívny pocit šťastia * očakávaná dĺžka života) / veľkosť ekologickej stopy

A ako vyzerá poradie najúspešnejších štátov sveta podľa Happy Planet index?

HPI
Pre zobrazenie celej mapy kliknite na obrázok.

Na jeho vrchole sú Kostarika, Vietnam, Kolumbia, Belize a Ekvádor. Štáty, ktoré obvykle za príliš úspešné nepovažujeme. Zato krajiny EU či USA obsadili len veľmi priemerné priečky. Ako je to možné? Je HPI len takmer náhodným číslom bez reálneho zmyslu? Alebo sú naše predstavy o úspešnosti krajín pomýlené? Možno je nezmyselným číslom práve HDP?

Je pravda, že ani HPI nepokrýva všetky dôležité aspekty ľudskej spoločnosti. Nepostihuje napríklad, aká je miera demokracie v skúmaných krajinách. Predsa však môže byť relevantnejším ukazovateľom ako jednorozmerné HDP.

Nevýhodou Happy Planet Indexu je, že nastavuje Európe a celému rozvinutému svetu zrkadlo: možno nie sme takí úspešní, ako sme si pôvodne mysleli. To je nepríjemná správa, možno nám ale len naznačuje to, čo sme už dávno tušili. Náš spôsob života nie je najlepší na svete, a nie je ani jediný možný. Máme sa veľa čo učiť od krajín, ktorými máme obvykle tendenciu skôr pohŕdať.

 

Ak sa chcete o Happy Planet Index dozvedieť viac, prečítajte si príručku od New Economics Foundation:

http://www.happyplanetindex.org/assets/happy-planet-index-report.pdf


Saamah Abdallah bude v roku 2015/16 lektorom Sokratovho inštitútu.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.

Podporilo SlovakAid v rámci grantu SAMRS/2015/RV/1/10 slovakaid

Kľúčové slová:

ekonómia, hdp, hpi, úspech krajiny

Profil autora:

Viedol Sokratov inštitút, je šachový veľmajster a vyštudovaný evanjelický teológ.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Niektorým sa "prihodilo", že sedia v parlamente alebo vo vláde

Politika je plná ľudí, ktorým sa „prihodilo“, že rozhodujú o nesmierne dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ostatných. Aké sú ich vedomosti a schopnosti? Koľko z nich sa snaží učiť, zlepšovať, čítať, získavať múdrosť od múdrych ľudí odinakiaľ?

Andrea Settey Hajdúchová

Spravme ďalší krok k lepšej demokracii. Zapojme do volieb mladých 16+.

Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Pomalé, udržateľné a sebestačné hospodárenie na Slovensku?

Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Najvyšší čas na klimatické opatrenia

Klimaskeptici sa aj po tohtoročnom lete budú tváriť, že všetko je v poriadku a podobné zmeny počasia vrátane extrémnych horúčav, sucha, záplav a ničivých búrok tu predsa boli aj v minulosti. Nepresvedčí ich ani nebezpečne rastúca teplota vnútrozemských morí, masívne vysychanie lesných porastov v strednej Európe a ani prílev klimatických utečencov z oblastí, kde už dlhšie nebude možné existovať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Vnímavejší aj vďaka prírode?

Spojme príjemné s užitočným a strávme počas leta čo najviac času vonku v prírode. Nemám na mysli hlučnú pláž zaplavenú turistami alebo preplnený kemping. Vyberme si radšej túru do lesa, putovanie za pekným výhľadom, vylezme na skaly, prebroďme či splavme rieku alebo len tak polihujme v záhrade. Pomôže to nám aj našim deťom načerpať energiu, ale zároveň sa takto posilňuje aj naša citlivosť a vnímavosť nielen k svojmu okoliu, ale aj k samým sebe. A asi sa zhodneme, že v dnešnej dobe vzájomnej vnímavosti a citlivosti nikdy nie je dosť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner