Namiesto nadávok pochopenie. Nenásilná komunikácia vás naučí dosiahnuť, čo chcete

Nenásilná komunikácia je princíp založený na úprimnosti a empatii. Snaží sa nájsť mierové riešenia medzi potrebami ľudí. Teória je dnes šírená koučami a lektormi po celom svete, na Slovensku a v Čechách ju ako prvý certifikovaný tréner učí Peter Kukliš. O nenásilnej komunikácii hovorí ako o hľadaní porozumenia a spojenia za účelom vyjasnenia si, čo je pre obe strany dôležité, pričom kľúčová je práve identifikácia pocitov a potrieb zúčastnených.

„Dá sa to spraviť tak, že sa nachvíľu zastavíš a precítiš moment,“ hovorí Kukliš. „Vnútorný impulz je často veľmi čitateľný. Pocit nám povie, že sa pre mňa niečo dôležité stalo. Nevie nám však povedať, čo. Na to potrebujeme hĺbať hlbšie a na základe pocitu nájsť svoju potrebu. Čo je pre mňa naozaj dôležité? Keď toto dokážem autenticky vyjadriť, druhá strana má často väčšie pochopenie. Vtedy nastáva najhlbší moment ľudského prepojenia. V nenásilnej komunikácii sa snažíme vyjadriť samého seba a zachytiť druhých na úrovni potrieb.“

Chcete sa o nenásilnej komunikácii dozvedieť viac a začať ju využívať vo svojom každodennom živote? Príďte od 9. do 11.12. na jej kurz s Petrom Kuklišom do Vzdelávacieho centra Zaježová. Viac informácií tu: http://www.lifeatwork.sk/index.php/kalendar-podujati/event/35-vikend-nk-na-zajezovej-copy

Bez hnevu

Pochopenie v rozličných medziľudských situáciách bez pocitov hnevu a viny je len jeden z benefitov, ktoré nenásilná komunikácia ponúka. „Ľudia pri takýchto rozhovoroch často pociťujú úľavu,“ vysvetľuje Peter. „Moment úprimnosti a empatie dokáže priniesť čerstvú energiu.“

Nenásilná komunikácia je vlastne spôsob vyjasnenia si, čo je pre obe strany dôležité. Schopnosť počúvať, inšpirovať, predchádzať konfliktom a asertivita sú pritom potrebné v osobnom, ako aj pracovnom alebo školskom systéme.

„Veľa ľudí na tejto téme pracuje, najmä na alternatívnych školách. Bolo by dobré vyškoliť učiteľov a vychovávateľov v prístupoch nenásilnej komunikácie a pravidelne prehlbovať ich vedomosti a zručnosti. Učitelia by potom vo svojom osobnom aj pracovnom živote dokázali lepšie komunikovať. Tak by sa prístupy nenásilnej komunikácie prirodzeným príkladom dostavali aj k deťom,“ hovorí tréner.

Pôvod z mesta nepokojov

Tento koncept vyvinul v sedemdesiatych rokoch Marshall Rosenberg. Rosenberg vyrastal v americkom Detroite, v tom čase mieste násilia, antisemitizmu a rasových nepokojov a táto skúsenosť ho poznačila natoľko, že sa rozhodol pre štúdium klinickej psychológie. Nenásilná komunikácia je preto chápaná nielen ako spôsob zlepšenia medziľudských vzťahov a posilnenia empatie, ale tiež ako duchovné cvičenie alebo súbor hodnôt.

https://www.youtube.com/watch?v=teyN3BJ4cFA

Rosenberg ako symboly svojho prístupu používa jazyk žirafy, ktorá predstavuje čistý rozhľad a pochopenie, a ako jej protipól jazyk šakala, reprezentujúci kritiku, moralizovanie, generalizáciu a obviňovanie. Podľa neho sa k šakaliemu prístupu uchyľujeme, keď cítime manipuláciu a zlé zaobchádzanie a nenachádzame efektívnejšie riešenie na naplnenie potrieb.

Za takéto nekonštruktívne vyjadrenia môžeme považovať porovnávania (Prečo nemôžeš byť viac ako tvoja sestra?), urážky (Je príliš sebecký) požiadavky (Ak mi s tým nepomôžeš, neprídem), ale tiež sebaobviňovanie (Mal som byť nápomocnejší!) alebo generalizovanie (Zas si to nespravil! Všetci muži ste rovnakí).

Priznať, že ma nepochopili

Šakalí jazyk vedie k hádkam, nepochopeniu a častokrát k vzájomnému urážaniu v hneve. Hovoríme teda aj z časti o formulácií viet, podľa Rosenberga je ale najdôležitejšia snaha o pochopenie druhého človeka bez obviňovania. Rosenberg a podľa jeho učenia aj Peter Kukliš tvrdia, že druhí ľudia dávajú pocitom len impulzy a nie sú ich samotným dôvodom, a teda za svoje konanie a cítenie si nesie zodpovednosť každý sám.

Podstatné je vždy od hodnotenia druhého prejsť k tomu, čo sú naše potreby. „Akákoľvek naša komunikácia je pokus o naplnenie základných ľudských potrieb – byť vypočutý, byť súčasťou, byť rešpektovaný, mať bezpečie, istotu a tak ďalej,“ hovorí Peter. Za nadávkami a hodnotením toho druhého treba teda objaviť to, čo je pre nás dôležité, teda potreby.

Ako teda reaguje človek, ktorý ovláda princípy nenásilnej komunikácie? „Je to človek, ktorý sa v prvom rade dokáže zastaviť,“ vysvetľuje Kukliš. „Dokáže si priznať, že ho druhý nepochopil. Vie, že to znamená, že to má povedať iným spôsobom. Dokáže úprimne vyjadriť samého seba. Má menšiu obavu z konfliktov, pretože vie, že ich dokáže ustáť. Ide do situácii s tým, že nemá vopred pripravené definitívne riešenie. Je otvorený k možnostiam, lebo vie, že výsledok sa nejakým spôsobom dostaví.“