fbpx
Spoločnosť

Chcú ženy rodiť doma alebo nechcú rodiť v nemocnici?

Stále viac sa diskutuje o pôrodoch mimo slovenských pôrodníc. Pozreli sme sa na to, prečo to tak je. Najdôležitejšia je zrejme psychická pohoda, ktorá ženám často chýba.

Slovensko pri pôrodoch vyniká v počte cisárskych rezov a nástrihoch hrádze, ale aj v nízkej miere úmrtnosti pri pôrode. Stále viac žien tu však kritizuje pôrody v pôrodniciach a volí si buď pôrod v zahraničí (podľa údajov poisťovne Dôvera sa za posledné dva roky počet pôrodov v zahraničí strojnásobil), alebo aj pôrod doma.

Sú teda ochotné riskovať prípadné komplikácie ako napríklad omotaná pupočná šnúra, ktorú v nemocnici vedia odhaliť pomocou ultrazvuku, aby porodili v psychickej pohode a intímnej atmosfére. Práve tie podľa psychologičky Hany Celušákovej vo veľkej miere napomáhajú ku bezproblémovému pôrodu.

Nezakázané ani nedovolené

Pôrod doma síce naša legislatíva nezakazuje, pôrodným asistentkám však prikazuje prácu ohraničiť na pôdu zdravotníckeho zariadenia. Ku domácemu pôrodu tak asistentky môžu chodiť iba neoficiálne, čím jednak riskujú prípadné postihy a zároveň rastie riziko, že pri domácom pôrode bez asistentky nebudú komplikácie dostatočne včas spozorované a pôrod presunutý do nemocnice.

Na Slovensku sa dôvody pre pôrod mimo pôrodnice neskúmali, v Česku v takomto prieskume z roku 2004 uviedlo 38-percent žien ako dôvod zlú skúsenosť s pôrodom v nemocnici. „Je potom otázka, či sa ženy rozhodujú pre pôrod doma, alebo či sa rozhodujú nerodiť v nemocnici,“ pýtala sa psychologička a dula Hana Celušáková na diskusii Pôrod doma – áno alebo nie, ktorú organizovala komora pre medicínske právo Medius.

„Ak sa žena rozhodne nevyužiť zdravotnícke zariadenie, preberá zodpovednosť za svoje zdravie aj zdravie svojho dieťaťa. Ak sa rozhodne pre plánovaný pôrod v jej prirodzenom sociálnom prostredí a odrodí sama alebo v prítomnosti inej osoby, je to jej slobodné rozhodnutie a zároveň si musí byť vedomá, že takéto rozhodnutie znamená aj zodpovednosť za prípadné následky,“ vysvetľuje hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla.

KOĽKO STOJÍ PÔROD

  • Poisťovne preplácajú za pôrod v priemere 600 eur, za starostlivosť o novorodenca zhruba 40
  • Pôrod v rakúskom Hainburgu vyjde približne na 2500 eur
  • Priemerný čas dojazdu sanitky je 9 minút
  • Mesačný paušál pre jednu záchranku s lekárom stojí 28-tisíc eur

Dôvody, pre ktoré ženy hľadajú alternatívy ku slovenským pôrodniciam sú často možnosť voľby polohy, istota, že dieťa bude po narodení priložené matke na kožu (podľa Sprievodcu pôrodnicami za rok 2014 malo 64,63% žien umožnené prvé priloženie na pôrodnej sále a 47% žien bolo so svojim dieťaťom aj dve hodiny po pôrode), či jednoducho chýbajúca intimita, ktorá sa v mnohých slovenských pôrodniciach z priestorových dôvodov nedá vždy zaručiť.

Najviac detí sa na Slovensku narodí v bratislavskej univerzitnej nemocnici, pod ktorú patria tri pôrodnice. Denne tu príde na svet v priemere 22 detí od matiek zo širokého okolia Bratislavy. Za samostatný pôrodný box si tu ženy musia podľa hovorkyne nemocnice Petry Stano Maťašovskej doplatiť 100 euro, za jednoposteľovú izbu 40 euro za noc. Takéto príplatky sú bežnou realitou vo väčšine slovenských pôrodníc a teda to, čo by v 21. storočí malo byť samozrejmosťou, je brané ako nadštandard.

Pozrite si záznam diskusie o domácich pôrodoch, ktorú organizovala Komora pre medicínske právo Medius.

Ministerstvo: chceme sa zlepšovať

Ministerstvo zdravotníctva síce momentálne neplánuje meniť zákon tak, aby bolo pôrodným asistentkám umožnené odvádzať pôrody aj doma, je však otvorené diskusii so záujmom zlepšiť podmienky pri nemocničnom pôrode.

„Ministerstvo je pripravené na vecnú a odbornú diskusiu a smerovať k vytvoreniu podmienok optimálneho prostredia v zdravotníckych zariadeniach a humanizácii starostlivosti pri pôrode. Uvedeným spôsobom bude zaistená bezpečnosť každej žene a dieťaťu v prípade potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva v uvedenej problematike zastáva názor, že najskôr mala byť verejná diskusia na strane všetkých odborníkov,“ hovorí Bubla.

Dôležitým bodom pri téme domácich pôrodov je podľa neho práve prevzatie zodpovednosti za pôrod, ktorú dnes v pôrodnici nesie ošetrujúci lekár alebo asistentka. Lekárska komora však podľa ministerstva vydala stanovisko, podľa ktorého nie je ochotná prevziať zodpovednosť za život ženy a dieťaťa v domácom prostredí „práve pre vysoké riziko vzniku náhlych komplikácií, ktoré môžu ohroziť zdravie, život ženy a dieťaťa“. Zo strany pôrodných asistentiek tu istý záujem podľa ministerstva je.

Štatistiky neexistujú

Štatistiky o počte plánovaných domácich pôrodov na Slovensku neexistujú. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2014 z necelých 55-tisícok detí narodilo 225 detí mimo zdravotníckeho zariadenia, teda napríklad aj v sanitke. Jeden z týchto pôrodov oficiálne viedla pôrodná asistentka, 39 lekár a absolútnu väčšinu iná osoba – manžel, priateľka alebo podobne.

Aké sú najväčšie riziká, ktoré hrozia aj žene bez predpôrodných komplikácií, ktoré sa bez prístrojov nedajú zistiť? Napríklad omotaná pupočná šnúra okolo krku či vdýchnutie plodovej vody. O bezpečnosti domácich pôrodov však chýbajú štatistiky. Ak sa pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia sledujú, často sú v jednej kategórii plánované s neplánovanými – predčasnými, čo štatistiky skresľuje.

Ku pochybeniam dochádza ako doma, tak aj v nemocnici. Isté je, že pri pôrode v nemocnici je v prípade potreby pomoc okamžite nablízku, zatiaľ čo na druhej strane je pri domácich pôrodoch miera zásahov do pôrodu oveľa nižšia než pri pôrodoch v nemocnici.

Zdá sa, že ani tak nie miesto, ale atmosféra a ľudský prístup sú to, čo je pri dobrom pôrode kľúčové. Prečítajte si príbehy pohodových pôrodov piatich žien a rozhovor so psychologičkou a dulou Hanou Celušákovou o tom, prečo je psychika pri pôrode kľúčovým faktorom.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettra.

Kľúčové slová:

pôrody, zdravie

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner