fbpx
Spoločnosť

Chcú ženy rodiť doma alebo nechcú rodiť v nemocnici?

Stále viac sa diskutuje o pôrodoch mimo slovenských pôrodníc. Pozreli sme sa na to, prečo to tak je. Najdôležitejšia je zrejme psychická pohoda, ktorá ženám často chýba.

Slovensko pri pôrodoch vyniká v počte cisárskych rezov a nástrihoch hrádze, ale aj v nízkej miere úmrtnosti pri pôrode. Stále viac žien tu však kritizuje pôrody v pôrodniciach a volí si buď pôrod v zahraničí (podľa údajov poisťovne Dôvera sa za posledné dva roky počet pôrodov v zahraničí strojnásobil), alebo aj pôrod doma.

Sú teda ochotné riskovať prípadné komplikácie ako napríklad omotaná pupočná šnúra, ktorú v nemocnici vedia odhaliť pomocou ultrazvuku, aby porodili v psychickej pohode a intímnej atmosfére. Práve tie podľa psychologičky Hany Celušákovej vo veľkej miere napomáhajú ku bezproblémovému pôrodu.

Nezakázané ani nedovolené

Pôrod doma síce naša legislatíva nezakazuje, pôrodným asistentkám však prikazuje prácu ohraničiť na pôdu zdravotníckeho zariadenia. Ku domácemu pôrodu tak asistentky môžu chodiť iba neoficiálne, čím jednak riskujú prípadné postihy a zároveň rastie riziko, že pri domácom pôrode bez asistentky nebudú komplikácie dostatočne včas spozorované a pôrod presunutý do nemocnice.

Na Slovensku sa dôvody pre pôrod mimo pôrodnice neskúmali, v Česku v takomto prieskume z roku 2004 uviedlo 38-percent žien ako dôvod zlú skúsenosť s pôrodom v nemocnici. „Je potom otázka, či sa ženy rozhodujú pre pôrod doma, alebo či sa rozhodujú nerodiť v nemocnici,“ pýtala sa psychologička a dula Hana Celušáková na diskusii Pôrod doma – áno alebo nie, ktorú organizovala komora pre medicínske právo Medius.

„Ak sa žena rozhodne nevyužiť zdravotnícke zariadenie, preberá zodpovednosť za svoje zdravie aj zdravie svojho dieťaťa. Ak sa rozhodne pre plánovaný pôrod v jej prirodzenom sociálnom prostredí a odrodí sama alebo v prítomnosti inej osoby, je to jej slobodné rozhodnutie a zároveň si musí byť vedomá, že takéto rozhodnutie znamená aj zodpovednosť za prípadné následky,“ vysvetľuje hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla.

KOĽKO STOJÍ PÔROD

  • Poisťovne preplácajú za pôrod v priemere 600 eur, za starostlivosť o novorodenca zhruba 40
  • Pôrod v rakúskom Hainburgu vyjde približne na 2500 eur
  • Priemerný čas dojazdu sanitky je 9 minút
  • Mesačný paušál pre jednu záchranku s lekárom stojí 28-tisíc eur

Dôvody, pre ktoré ženy hľadajú alternatívy ku slovenským pôrodniciam sú často možnosť voľby polohy, istota, že dieťa bude po narodení priložené matke na kožu (podľa Sprievodcu pôrodnicami za rok 2014 malo 64,63% žien umožnené prvé priloženie na pôrodnej sále a 47% žien bolo so svojim dieťaťom aj dve hodiny po pôrode), či jednoducho chýbajúca intimita, ktorá sa v mnohých slovenských pôrodniciach z priestorových dôvodov nedá vždy zaručiť.

Najviac detí sa na Slovensku narodí v bratislavskej univerzitnej nemocnici, pod ktorú patria tri pôrodnice. Denne tu príde na svet v priemere 22 detí od matiek zo širokého okolia Bratislavy. Za samostatný pôrodný box si tu ženy musia podľa hovorkyne nemocnice Petry Stano Maťašovskej doplatiť 100 euro, za jednoposteľovú izbu 40 euro za noc. Takéto príplatky sú bežnou realitou vo väčšine slovenských pôrodníc a teda to, čo by v 21. storočí malo byť samozrejmosťou, je brané ako nadštandard.

Pozrite si záznam diskusie o domácich pôrodoch, ktorú organizovala Komora pre medicínske právo Medius.

Ministerstvo: chceme sa zlepšovať

Ministerstvo zdravotníctva síce momentálne neplánuje meniť zákon tak, aby bolo pôrodným asistentkám umožnené odvádzať pôrody aj doma, je však otvorené diskusii so záujmom zlepšiť podmienky pri nemocničnom pôrode.

„Ministerstvo je pripravené na vecnú a odbornú diskusiu a smerovať k vytvoreniu podmienok optimálneho prostredia v zdravotníckych zariadeniach a humanizácii starostlivosti pri pôrode. Uvedeným spôsobom bude zaistená bezpečnosť každej žene a dieťaťu v prípade potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva v uvedenej problematike zastáva názor, že najskôr mala byť verejná diskusia na strane všetkých odborníkov,“ hovorí Bubla.

Dôležitým bodom pri téme domácich pôrodov je podľa neho práve prevzatie zodpovednosti za pôrod, ktorú dnes v pôrodnici nesie ošetrujúci lekár alebo asistentka. Lekárska komora však podľa ministerstva vydala stanovisko, podľa ktorého nie je ochotná prevziať zodpovednosť za život ženy a dieťaťa v domácom prostredí „práve pre vysoké riziko vzniku náhlych komplikácií, ktoré môžu ohroziť zdravie, život ženy a dieťaťa“. Zo strany pôrodných asistentiek tu istý záujem podľa ministerstva je.

Štatistiky neexistujú

Štatistiky o počte plánovaných domácich pôrodov na Slovensku neexistujú. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2014 z necelých 55-tisícok detí narodilo 225 detí mimo zdravotníckeho zariadenia, teda napríklad aj v sanitke. Jeden z týchto pôrodov oficiálne viedla pôrodná asistentka, 39 lekár a absolútnu väčšinu iná osoba – manžel, priateľka alebo podobne.

Aké sú najväčšie riziká, ktoré hrozia aj žene bez predpôrodných komplikácií, ktoré sa bez prístrojov nedajú zistiť? Napríklad omotaná pupočná šnúra okolo krku či vdýchnutie plodovej vody. O bezpečnosti domácich pôrodov však chýbajú štatistiky. Ak sa pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia sledujú, často sú v jednej kategórii plánované s neplánovanými – predčasnými, čo štatistiky skresľuje.

Ku pochybeniam dochádza ako doma, tak aj v nemocnici. Isté je, že pri pôrode v nemocnici je v prípade potreby pomoc okamžite nablízku, zatiaľ čo na druhej strane je pri domácich pôrodoch miera zásahov do pôrodu oveľa nižšia než pri pôrodoch v nemocnici.

Zdá sa, že ani tak nie miesto, ale atmosféra a ľudský prístup sú to, čo je pri dobrom pôrode kľúčové. Prečítajte si príbehy pohodových pôrodov piatich žien a rozhovor so psychologičkou a dulou Hanou Celušákovou o tom, prečo je psychika pri pôrode kľúčovým faktorom.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettra.

Kľúčové slová:

pôrody, zdravie

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Jozef Šujak

Pohľad do minulosti s nádychom budúcnosti alias gymnazisti verzus umelá inteligencia

Posledné týždne Slovenskom preletela pomerne silná smršť správ o umelej inteligencii (AI). Vie sa o nej dávnejšie, no zatiaľ asi najväčšiu diskusiu vyvolal softvér s názvom ChatGPT. V súvislosti s umelou inteligenciou sa väčšinou spomínajú negatíva. Niektoré univerzity pozastavili písanie seminárnych prác, pretože si nevedia poradiť s overením originálnosti obsahu, nemecký bulvárny časopis prepustil novinárku za fiktívny rozhovor s pretekárom F1 vytvoreným vďaka AI, pričom vedci a experti volajú po prestávke vo vývoji AI vzhľadom na riziká, ktoré prináša.

Andrea Uherková

O sile prehovoriť

S pozostalou sedíme u nás v kancelárii a pri čaji plánujeme rozlúčku pre jej zosnulú mamu. Bude sa konať na našom prírodnom cintoríne v Záhrade spomienok vo Zvolene a ona nechce, aby bola „zbytočne“ dlhá. Ani nie tak kvôli zime, páči sa jej, že bude vonku, skôr si myslím, že má z pohrebov všeobecné obavy. Najmä kvôli zlým skúsenostiam z minulosti, o ktorých mi trochu rozpráva a ktoré na ňu pôsobili viac traumatizujúco, než liečivo. 

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Školské mlieko, kam tečieš?

Keď sa povie škola, čo sa vám vybaví v mysli? Kamoši, učiteľky, úlohy, skúšanie, písomky, školský dvor, paradajková polievka…?

Mne sa vybavia aj mliečne desiaty. A keďže som „Husákove dieťa”, prepravky so štvrťlitrovými mliečkami so špecifickou vôňou a rožok k tomu. Výzva zubami odhryznúť roh vrecúška, umenie neobliať sa. Niekto to mal rád a niekto nie. Poznámky v žiackych knižkách ôsmakov: „Hádzal mlieko z okna,” či „Trafil mliečnou desiatou spolužiačku.”

red

Vaše 2% nám pomôžu prinášať nové príbehy

Vaše 2% pre nás znamenajú veľa. Aj vďaka nim sa môžeme každý pondelok, už päť rokov, venovať ekologickým témam v rádiu FM. Doposiaľ sa nám podarilo vydať viac ako 200 častí, ktoré sú prístupné aj v podobe podcastov na zvukovej platforme Spotify.

Andrea Uherková

Kúzlo prvého snehu

Tento rok som ho zažila v Prahe. Vždy sa naň teším ako malá. Prvé vločky padajúce z neba mi vždy prídu ako zázrak. Zázrak, ktorý trvá len chvíľu, a potom je fuč. Asi tak, ako väčšina vecí v našom živote.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner