fbpx
Enviro

Kávové kapsule – moderný trend, či environmentálne riziko?

Káva je hneď po čaji druhým najvyhľadávanejším nápojom na svete. Pestuje a konzumuje sa v mnohých krajinách a má priaznivé účinky na ľudský organizmus. Jej konzumácia však môže veľmi nepriaznivo vplývať na životné prostredie. Dôvodom je používanie čoraz populárnejších jednorazových kávových kapsúl, ktoré sú pre mnohých milovníkov kávy pohodlnou alternatívou prípravy kávy.

Článok napísali Mladí reportéri pre životné prostredie

Kávové kapsule uľahčujú konzumentom každodennú prípravu tohto nápoja. Mnohí považujú kávu pripravenú týmto spôsobom za chutnejšiu a aromatickejšiu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo popularita používania kávových kapsúl neustále narastá. Avšak mnohí milovníci kávy nevedia, že z technologického hľadiska sú kapsule vyrobené z plastu a hliníka.

Problémom je, že jednotlivé časti kapsúl sú príliš malé a ťažko oddeliteľné, a preto ich nie je možné recyklovať. Tento fakt robí vrásky na čele aj samotnému vynálezcovi, Johnovi Sylvanovi, ktorý pre stránku theatlantic.com povedal: „Urobiť prekvapkávanú kávu nie je rozhodne ťažké. Nezáleží na tom, čo hovoria o recyklácii kávových kapsúl – tieto veci nikdy nebude možné recyklovať. Občas sa cítim zle, že som ich vynašiel.

Každodenná kávová dilema. autor Denis Konečný

Čísla sú alarmujúce, Hamburg urobil prvý krok

Na svete sa produkciou kávových kapsúl zaoberá niekoľko výrobcov. Najväčším z nich je firma Keurig v USA, ktorá doposiaľ vyrobila také množstvo kapsúl, že by 12-krát obkolesili rovník. Veľká väčšina z nich nebola doposiaľ recyklovaná, a pritom toto množstvo odpadu vyprodukoval iba jeden výrobca. Kávové kapsule sú však vyrábané viacerými spoločnosťami, a preto množstvo vzniknutého odpadu je niekoľkokrát väčšie.

Problém je preto viac než vážny. Nemecké mesto Hamburg sa rozhodlo začať bojovať proti takémuto znečisteniu životného prostredia. Od januára 2016 druhé najväčšie mesto Nemecka zakázalo používanie kávovarov na kapsľovú kávu vo všetkých vládnych budovách. Spôsobujú totiž zbytočnú produkciu odpadov a rozhodne by nemali byť kupované z peňazí daňových poplatníkov.

Na Slovensku sa o podobných opatreniach neuvažuje

Mladých reportérov pre životné prostredie zaujímal stav v tejto oblasti na Slovensku. K podobným krokom, aké podniklo mesto Hamburg sa však zatiaľ nikto nemá. Jedným z dôvodov je možno aj to, že spotreba kapsľovej kávy nie je na Slovensku veľmi vysoká.

Na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky sa používa predovšetkým zrnková káva, nakupovaná vo veľkých baleniach,“ hovorí pán Michal Cákoci z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia SR, „ale v žiadnom prípade sa nepoužívajú kávové kapsule. Nad nákupom kávových kapsúl MŽP SR ani neuvažovalo.

Možno si však jednotlivé mestá zoberú príklad z opatrení, ktoré podnikol Hamburg, a tiež zvážia vplyv nerecyklovateľných jednorazových kávových kapsúl na životné prostredie, v ktorom žijeme. Dôležité je však aj povedomie ľudí o množstve nerecyklovateľného odpadu, ktorý takýmto spôsobom vzniká.

Každý by si mal uvedomiť svoju zodpovednosť k prírode a k svojmu okoliu a mal by k nemu pristupovať tak, aby jeho konanie nepoškodzovalo, alebo neohrozovalo životné prostredie. Preto je na každom z nás, aby ochrane životného prostredia a budovaniu environmentálneho povedomia venoval patričnú pozornosť a správal sa zodpovedne,“ dodáva pán Cákoci.

Kávové kapsule alebo kávové bôby – ktoré si vyberieš? Buď eco-friendly! autorka: Patrícia Beličková

Informovanosť ľudí je stále nízka

Napriek tomu, že sa o životnom prostredí hovorí čoraz viac, povedomie spoločnosti o rizikách odpadov, či ďalších dôležitých environmentálnych témach, stále nie je postačujúce. Mladých reportérov zaujímalo, ako problém nerecyklovateľných kávových kapsúl vníma verejnosť. Prostredníctvom online dotazníka, prístupného širokému okruhu konzumentov kávy, sa snažili zistiť, aký postoj má verejnosť na Slovensku k používaniu kávovarov plnených kapsulami. Ich cieľom bolo odhaliť, do akej miery sú ľudia informovaní o fakte, že kávové kapsule sú environmentálnym rizikom.

Prieskum odhalil zarážajúce fakty a jeho výsledky rozhodne stoja za zamyslenie. Až 32% respondentov sa vyjadrilo, že ich tento problém nezaujíma, pretože takúto kávu nepijú, a teda sa ich to priamo netýka. Viac než tretina opýtaných (36% respondentov) počulo takúto informáciu prvýkrát a zváži pitie kávy pripravovanej týmto spôsobom. Práve spomínaných 36% respondentov uvádza, že doma konzumujú takúto kávu predovšetkým z dôvodu rýchlej, ľahkej a pohodlnej prípravy a nezameniteľnej, intenzívnejšej a zaujímavejšej chuti, ktorú táto káva má v porovnaní s kávou pripravovanou tradičným spôsobom.

Napriek informáciám o negatívnom dopade na životné prostredie až 12% respondentov z nášho prieskumu bude preferovať tento spôsob prípravy kávy aj naďalej a nemá v úmysle meniť svoje zvyklosti a začať sa správať priateľsky k životnému prostrediu.

Svitá na lepšie časy?

Pozitívnym signálom je, že na trhu sa začínajú objavovať aj spoločnosti, ktoré vyrábajú kapsule 100% recyklovateľné. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, no tieto firmy by mohli byť nádejou pre tých ľudí, ktorí sa odmietajú vzdať prípravy svojho obľúbeného nápoja prostredníctvom kávovarov plnených kapsulami.

Ako však ukázal prieskum mladých reportérov, treba sa zamerať aj na neustále vzdelávanie verejnosti a posilniť dostupnosť informácií o produktoch, ktoré ľudia dennodenne používajú. Rozhodne sa treba zamyslieť nielen nad posilnením environmentálnej výchovy v školách, ale aj nad spôsobmi, ako informovať širokú verejnosť o rizikách a hrozbách, ktoré svojim konzumným spôsobom života vedome či nevedome podporuje.

Mladých reportérov pre životné prostredie ocenili aj v medzinárodnej súťaži

Slovensko v súťaži Mladých reportérov pre životné prostredie o najlepší reportérsky článok, fotografiu a videoreportáž dosiahlo vynikajúci úspech – získalo dve druhé a dve tretie miesta a celkovo sa počtom ocenení zaradilo na výborné druhé miesto z 25 zapojených krajín z celého sveta. Výsledky pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia vyhlásila Nadácia pre environmentálne vzdelávanie so sídlom v Kodani.

Druhé miesta získali Patrícia Beličková z Gymnázia M. R. Štefánika v Novom Meste nad Váhom za článok Kávové kapsule – moderný trend, či environmentálne riziko? a dvojica reportérov Matej Majerský a Patrik Štefík za videoreportáž Oleje do výlevky nepatria zo SOŠ Polygrafickej v Bratislave.

„Bronzová priečka“ patrí Lukášovi Krnčokovi (SOŠ Polygrafická) za fotografiu Tvoríme si vlastnú smrť a kolektívu Mária Jánošíková, Tamara Eliášová a Michal Mazánik (Súkromná základná škola v Novej Dubnici) za videoreportáž Stromy v Novej Dubnici.

Práce hodnotila porota zložená z odborníkov v oblasti environmentálnej žurnalistiky a vzdelávania pre udržateľný rozvoj http://www.yre.global/our-jury/ . Vysoko pozitívne boli ocenené predovšetkým práce mladších reportérov, ktoré prekvapili vysokou kvalitou pokiaľ ide o kompozíciu, štruktúru a techniku spracovania. .

Do medzinárodného kola súťaže bolo nominovaných celkom 125 reportážnych fotografií, článkov a videí https://yrecompetition.exposure.co/ , víťazov národných kôl z 25 krajín zapojených do medzinárodného environmentálneho vzdelávacieho programu Young Reporters for the Environment www.yre.org . Slovensko je programu zapojené ako jediná krajina z krajín V4. Program na Slovensku realizuje Centrum environmentálnych aktivít Trenčín a zastrešuje sieť Špirála (www.spirala.sk).

Tu si môžete prečítať všetky ocenené práce:

b01_zober_pivo

Profil autora:

Mladí reportéri pre životné prostredie (Young Reporters for the Environment, YRE) je vzdelávací certifikačný program medzinárodnej Nadácie pre environmentálne vzdelávanie (Foundation for Environmental education – FEE), určený študentom vo veku 11 až 21 rokov. V súčasnosti sa je doň zapojených viac ako 13-tisíc študentov v 25 krajinách sveta. Viac informácií o projekte nájdete na www.mladireporteri.sk

Názory

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Školské mlieko, kam tečieš?

Keď sa povie škola, čo sa vám vybaví v mysli? Kamoši, učiteľky, úlohy, skúšanie, písomky, školský dvor, paradajková polievka…?

Mne sa vybavia aj mliečne desiaty. A keďže som „Husákove dieťa”, prepravky so štvrťlitrovými mliečkami so špecifickou vôňou a rožok k tomu. Výzva zubami odhryznúť roh vrecúška, umenie neobliať sa. Niekto to mal rád a niekto nie. Poznámky v žiackych knižkách ôsmakov: „Hádzal mlieko z okna,” či „Trafil mliečnou desiatou spolužiačku.”

Kristína Červeňáková

Vaše 2% nám pomôžu prinášať nové príbehy

Vaše 2% pre nás znamenajú veľa. Aj vďaka nim sa môžeme každý pondelok, už päť rokov, venovať ekologickým témam v rádiu FM. Doposiaľ sa nám podarilo vydať viac ako 200 častí, ktoré sú prístupné aj v podobe podcastov na zvukovej platforme Spotify.

Andrea Uherková

Kúzlo prvého snehu

Tento rok som ho zažila v Prahe. Vždy sa naň teším ako malá. Prvé vločky padajúce z neba mi vždy prídu ako zázrak. Zázrak, ktorý trvá len chvíľu, a potom je fuč. Asi tak, ako väčšina vecí v našom živote.

Andrea Uherková

Prírodný cintorín nie je len alternatíva

Keď sme v roku 2017 ako Živica zakladali s mestom Zvolen prvý prírodný cintorín na Slovensku, prezentovali sme ho ako alternatívu voči tomu konvenčnému. Ako voľbu pre ľudí, ktorí hľadajú inú cestu. Takú, ktorá ide ruka v ruke s rešpektom voči prírode i ľuďom. Mysleli sme si, že vo Zvolene pôjde skôr o nadčasovú a okrajovú záležitosť, ktorá si bude nachádzať cestu k verejnosti pomaly. Zrejme sme však neodhadli pripravenosť spoločnosti na túto možnosť.

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner