OLEG ŠUK je učiteľ zenu. Tvrdí, že niektoré jeho techniky by pomohli aj dnešným deťom, ktoré nevedia vydržať bez mobilu, či tabletu, pracovať so svojimi myšlienkami a emóciami. Prečítajte si o zene viac v rozhovore.
Narodili ste sa v Kazachstane a dnes ste zenovým majstrom pôsobiacim na Slovensku. Ako ste sa dostali na Slovensko? A ako ste sa dostali k zenu?
Na Slovensko som sa dostal ako študent. Študoval som architektúru na STU v Bratislave, kde som sa zoznámil so svojou budúcou manželkou. Po svadbe som ostal na Slovensku.
K zenu som sa dostal v roku 1988, keď ma môj kamarát zoznámil so zenovým praktizujúcim, s ktorým bol na vojne. Pár rokov pred revolúciou vznikla malá undergroundová skupina v Prahe, ktorá bola udržiavaná v tajnosti. Vďaka spomínanému kamarátovi z vojny som sa s nimi stretol a začal praktikovať.
Ako sa znášal zen s komunistickým režimom?
Komunizmus sa neznášal s ničím okrem socializmu. V časoch socializmu boli všetky duchovné smery prenasledované.
Západné kultúry poznajú modlitbu, ale nepoznajú niečo ako meditačnú prax. Ak sa Vás laik na zastávke opýta, čo je podstatou meditačnej praxe, čo mu odpoviete?
Myslím, že meditačná prax je súčasťou západnej kultúry už niekoľko desaťročí a je dostupná pre každého, kto má záujem. Základom meditácie je spoznať svoju myseľ, nájsť svoju pravú podstatu a následne sa ju naučiť používať v každodennom živote v prospech iných bytostí.
A zen?
Zenové učenie vždy mieri priamo do našej mysle práve v tomto momente, k nášmu pravému Ja. Aby sme dosiahli pochopenie a pomohli všetkým cítiacim bytostiam. Čo robím práve teraz? Zenové učenie nás vždy vracia k tomu, čo možno nazvať „svet tohto momentu“. Tento moment je veľmi dôležitý. Je v ňom obsiahnuté všetko – nekonečný čas aj nekonečný priestor. Je v ňom pravá cesta, pravda aj správny život. V tomto jedinom momente je všetko a mimo neho nie je nič. Ak získame tento moment, už máme všetko. To je zen.
Ako sa vám darí komunikovať s inými duchovnými smermi a s väčšinovými kresťanskými cirkvami?
V komunikácii s inými duchovnými smermi je to rôzne. Kresťania nemajú veľký záujem. Mali sme zopár pokusov, ale nakoniec to zapadlo prachom. V rámci budhistických komunít si udržujeme celkom tolerantné vzťahy.
Kde vidíte prínosy a kde riziká takéhoto dialógu?
Otvorený dialóg by napríklad mohol viesť k rozvoju tolerancie, súcitu, k prijatiu iných názorov a spoznávaniu iných kultúr. Riziká nevidím žiadne. Akýkoľvek dialóg je lepší ako žiaden. Vo viacerých štátoch Európy a Ameriky máme jednotlivé pokusy o nadviazanie tolerantného dialógu s kresťanskými skupinami s rôznou úspešnosťou. Problém vidím v nadradenosti niektorých kresťanských smerov voči iným vierovyznaniam.
Čím je špecifická škola Kwan-um, ku ktorej sa hlásite?
My sme škola meditačnej praxe a veľmi jednoduchého učenia. Máme veľmi originálny štýl zenovej výuky, ktorý sa uchoval kvôli geografickej a kultúrnej uzavretosti voči cudzím vplyvom v historickej Kórei. Tento štýl pochádza zo starobylých zenových učení a bol prispôsobený modernej západnej mysli. Náš štýl je pôvodný a zároveň upravený pre súčasnosť.
Vyjadrujú sa vážení predstavitelia zenu k tomu, čo sa deje vo verejnom priestore, alebo nie?
Niekedy áno, niekedy nie. Záleží od situácie a konkrétneho predstaviteľa.
Má praktizujúci zen-buddhista byť verejne činný, či má skôr žiť život v ústraní?
Záleží na jednotlivcovi, ako sa chce angažovať a ako chce byť užitočný pre spoločnosť.
Čo hľadajú Slováci a Slovenky, ktorí za Vami prichádzajú? Viete im to dať? Zvyšuje sa záujem o zen, alebo je to skôr naopak?
Niekto hľadá osvietenie, niekto pokoj od uponáhľaného sveta, niekto múdrosť. Sú ľudia,ktorí to skúšajú ako módny trend. Nech majú akýkoľvek dôvod prísť na zen, v pozadí každý hľadá svoju pôvodnú podstatu, buddhovstvo, božskosť. Môžete to nazývať ako len chcete. Bez toho nikto nebude trvale šťastný.
Či im to vieme dať? Áno, ale nie všetci to vedia zobrať. Pravdupovediac zen nič nedáva, ale berie. Berie nám naše klamlivé predstavy a konštrukty o svete. Koncepcie, ktoré nám skresľujú realitu. Berie nám naše ego – ja, môj, mne.
Záujem o zen je v tejto konzumnej spoločnosti pomerne malý a s nástupom IT technológií, kedy vyrastá „zdigitalizovaná“ mládež, ešte viac klesá. Žijeme v prevratnej dobe, kedy sa lámu všetky tabu a normy. Deti nevedia vydržať bez mobilu alebo tabletu ani minútu a nie to ešte polhodinu sedieť v meditácii. Možno aj kvôli vzrastajúcemu blahobytu klesá aj záujem o duchovno. Ako hovoril náš zakladajúci učiteľ: „Dobrá situácia je zlá situácia. Zlá situácia je dobrá situácia“.
Mal by sa zen stať povinne voliteľným predmetom na školách, tak ako teraz kresťanské náboženstvo?
Určite nie. To by sme vytvorili u žiakov odpor (smiech). Na druhú stranu, naučiť deti pracovať so svojimi myšlienkami a emóciami by nebolo zlé. Niektoré techniky zenu bez liturgií by boli prínosom do ich života. V spojených štátoch sa to už deje. Nazývajú to „mindfulness“.
Zmenil sa zen príchodom na Západ? Existuje niečo také ako európsky, či slovenský zen?
Áno, existuje. Ako som už hovoril, západná tradícia vznikla pre laikov. Na východe sa zen praktizoval len v kláštoroch a museli ste byť mníchom alebo mníškou. Muži a ženy napríklad praktikovali oddelene. Laici majú iné priority a problémy ako mnísi a tak sa štýl výučby prispôsobil modernej dobe a obohatil sa o veľa nových tém. Základ učenia však ostal.
Zen je dobrá značka. Aj práčka Whirlpool už má svoju zen technológiu. Ako znášate fakt, že marketing často robí zo zenu karikatúru?
Zen nás učí nepripútanosti a slobode. Je to teda taká skúška nepripútanosti. Byť slobodný od myšlienok iných.
Väčšina ľudí, ktorí používajú názov zen ako napríklad zen záhrada, zen kozmetika, nemá ani páru o naozajstnom zene, takže sa nemôžeme na nich ani hnevať. Ako hovoril Kristus: „Nevedia čo činia“. Je to komercia, respektíve snaha sa obohatiť a to nemá s duchovnom skoro stále nič spoločné.
OLEG ŠUK je majster dharmy – kórejsky Dži Do Poep Sa Nim (skrátene DDPSN alebo len PSN). Jeho buddhistické meno je Šin Džo. Narodil sa v roku 1964 vo východnom Kazachstane v meste Ust-Kamenogorsk v rodine s poľsko-ruskými koreňmi. Študoval architektúru vo vtedajšom Sovietskom zväze a neskôr v Bratislave na Fakulte architektúry. V roku 1987 sa po skončení štúdia oženil so svojou manželkou Zuzanou. V roku 1988 sa spolu začali zúčastňovať vtedy ilegálnych zenových ústraní v Prahe a v Poľsku (tieto aktivity boli v Československu zakázané).
Po nežnej revolúcii v novembri 1989 založili zenovú skupinu v štýle školy Kwan Um v Bratislave a neskôr v Košiciach, kde teraz žije s dvoma deťmi a pracuje v základnej umeleckej škole. Je opátom Slovenskej zenovej školy Kwan Um. Po 20 rokoch výcviku mu zenový majster Wu Bong udelil 19. septembra 2009 vo Varšave Inku (povolenie vyučovať). Je vedúcim učiteľom Zenových centier v Košiciach a Bratislave (tiež zenových skupín v Piešťanoch, Považskej Bystrici a v Žiline), ďalej v zenových centrách v Brne, Olomouci, Zlíne (ČR), Petrohrade a v Rostove na Done (Ruská federácia).
Olega Šuka budete môcť zažiť na festivale Pohoda v stane Živice powered by ZSE , kde bude spolu so zástupcom katolíckej cirkvi pátrom Reginaldom a biskupom Jurajom Jordánom Dovalom z Cirkvi husitskej diskutovať o spiritualite pre dnešný svet.
Príďte nás navštíviť na Pohode! TU nájdete program. #idemenapohodu2016
Články z rubriky SPIRITUALITA
Profil autora:
Viedol Sokratov inštitút, je šachový veľmajster a vyštudovaný evanjelický teológ.
