Enviro

Príroda môže slúžiť ako prevencia kriminality, ukázala štúdia

Britskí vedci zistili, že život v kontakte s prírodou pomáha znižovať kriminalitu a upevňovať vzťahy v komunite.

Väčšina Európanov žije v mestách a ich podiel sa stále zvyšuje. Zahusťovaním výstavby sa postupne ukrajuje z priestoru pre prírodu a v najväčších mestách musia obyvatelia za prechádzkou v lese cestovať aj desiatky minút.

Život v betónovej džungli si vyberá cenu na našom zdraví aj psychickej pohode. Pobyt v prírode totiž priaznivo pôsobí nielen na našu psychiku ako prevencia depresie, ale napríklad aj na krvný tlak.

Najnovšia štúdia publikovaná v magazíne BioScience ukazuje nové benefity prírody pre človeka – jej dostupnosť súvisí s nižšou mierou kriminality a pevnejšími vzťahmi v komunite.

Lepšie vzťahy a menej zločinov

Britskí vedci oslovili 2000 ľudí rôzneho veku, pohlavia aj socioekonomického pôvodu, ktorých sa pýtali, ako často chodia do prírody, či na ňu vidia zo svojho domu a aký majú vzťah ku svojim susedom. Tieto dáta potom porovnali s mapou kriminality a vyšli im zaujímavé výsledky.

Socioekonomická deprivácia súvisela s nízkym záujmom o prírodu, jej zlou dostupnosťou aj vyššou hustotou osídlenia v mieste bydliska.

Ľudia žijúci v blízkosti prírody v nej trávili aj viac času. Skúsenosti s miestnou prírodou až do ôsmych percent súviseli s vyššou súdržnosťou miestnej komunity.

Príroda mala tak isto vplyv aj na zníženie kriminality v oblasti. Ľudia, ktorí ku nej mali prístup, žili v oblasti s až o 4 percentá nižšou kriminalitou. Týmto sa príroda takmer vyrovnala iným faktorom, ako napríklad socioekonomická deprivácia, ktorá dokázala kriminalitu ovplyvniť o 5 percent.

„Môže to byť tým, že zeleň podporuje ľudí v tom, aby sa zjednotili a podporovali svoje komunity a tým pôsobili ako prevencia voči miestnej kriminalite,“ povedala pre The Huffington Post psychologička Netta Weinstein z Cardiffskej univerzity, ktorá bola jednou z autoriek výskumu.

Je všeobecne známe, že pobyt v prírode blahodarne pôsobí na ľudskú psychiku a je teda menej pravdepodobné, že pokojný človek po prechádzke v prírode rozbije okno na susedovom aute, ktoré mu stojí na trávniku.

Záhradkárčiť na sídliskách

Jednou z ciest, ako dostupnosť prírody pre ľudí žijúcich v mestách zvýšiť, môžu byť aj komunitné záhrady. Tie nájdeme už aj na Slovensku, napríklad v bratislavskej Karlovej Vsi, či Devínskej Novej Vsi alebo vo Zvolene.

„Komunitné záhrady fungujú nielen ako miesto na dopestovanie vlastných čerstvých byliniek, ovocia a zeleniny. V mestách, kde často nepozná sused suseda, fungujú aj ako miesto stretávania podobne naladených ľudí a zmysluplného trávenia času,“ vysvetľuje vedúca projektu komunitných záhrad Živice Petra Ježeková. Možnosť pracovať v záhrade podľa nej prospieva najmä ľuďom, ktorí celé dni pracujú duševne, ale aj rodinám s deťmi, ktoré tak získajú miesto na stretávanie sa.

Pozrite si galériu fotiek zo slovenských komunitných záhrad.

Výsledky britskej štúdie by možno bolo možné pozorovať vo zvolenskej komunitnej záhrade na sídlisku so sociálnymi bytmi Balkán. Miestni obyvatelia si tu chceli dopestovať vlastnú zeleninu a pomôcť tak rodinnému rozpočtu, ale aj získať miesto na trávenie voľného času s deťmi. Záhrada sa u nich stretla s veľkým úspechom. „Sme tu od rána do večera,“ hovorí jeden z miestnych záhradkárov. Okrem pestovania si do záhrady chodia aj grilovať a deti sa môžu vyblázniť na spoločnej hojdačke.

„Komunitné záhrady učia ľudí aj umeniu komunikovať, dohodnúť sa a vytvárať niečo spoločne, čo si mnohí z pestovateľov pochvaľujú. Mladých a deti učia k záväzku starať sa k prebratiu zodpovednosti – väčšina záhrad má zmluvy s pestovateľmi na jednu sezónu, kedy si môžu vyskúšať, aké to je starať sa o svoj kúsok zeme,“ hovorí Ježeková.

Napriek tomu, že je podľa autorov vedeckej štúdie potrebný ešte hlbší výskum, odporúčajú zamyslieť sa nad úlohou zelene pri plánovaní miest. Mohla by totiž poslúžiť ako prevencia kriminality a prispieť ku vyššej kvalite komunitného života.

„Naše výsledky identifikovali sociálnu súdržnosť ako dôležitý mechanizmus cez ktorý sa príroda viaže na osobnú pohodu (napríklad šťastie, výkon v práci) a spoločensky zodpovedné správanie (napríklad starosť o životné prostredie) a viazali rozmery prírody na miestnu úroveň kriminality,“ stojí v štúdii.

 Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať tipy na najlepšie články mailom? Prihláste sa do newslettru.

TITULNA FOTO – Guilherme Nicholas via Foter.com / CC BY

Kľúčové slová:

komunity, príroda

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Kristína Pencák

Nedostatok pitnej vody nie je viac vymyslený príbeh

Začiatkom augusta – počas druhej vlny horúčav – som stretla kamarátku, ktorá žije v Bratislave. Na otázku čo ju privádza na východ, odpovedala, že sa tu prišla ‚schladiť‘. V danom momente mi to prišlo humorné, pretože sme stáli na rozpálenom asfalte čakajúc na vlak asi v tridsiatich stupňoch. No pre ňu išlo o zjavnú úľavu, keďže v ten deň namerali v Bratislave teplotný rekord a to 40,6 stupňov Celzia.

Kristína Pencák

Aj vy ste unavení zo sociálnych sietí?

Môj algoritmus mi čoraz častejšie vyhadzuje videá, ako vyzeral život pred sociálnymi sieťami – asi vydedukoval, že som z nich v poslednom čase naozaj unavená.

Andrea Uherková

Po smrti chcem byť premenená na pôdu v terramačnej kolíske

V roku 1918 prebehla prvá kremácia v Liberci v Českej republike. O viac ako sto rokov neskôr, sedím v hľadisku na pražskej konferencii o terramácii – prvej svojho druhu vo svete. Mám pocit, že som súčasťou funebráckej revolúcie v strednej Európe. Prečo?

marie-stracenska
Marie Stracenská

Radšej pomalšie a ďalej

Som vodička, ktorá jazdí na spotrebu. Dobre, nemusí ma mať každý na ceste rád. Snažím sa nezdržiavať, neprekážať, nebrzdiť ostatných, ale priemer si naozaj strážim roky. Usilujem sa uhnúť predtým, než mi auto za mnou potrebuje bliknúť. Fakt nechcem, aby na moje šetrenie doplácali spomalením iní.

Boris Bielik

Bez utópie sa utopíme

Mám rád túto slovnú hračku, ale dostane vás len do polovice textu. Je pesimistická a mne vlastne ide o presný opak – o to, ako s utópiou môžeme letieť.