fbpx
Enviro

Dekapitovať sa dajú aj stromy. Na Slovensku na to umierajú bežne

Staré mohutné stromy na Slovensku často ničia neodborné hlboké orezy. Spílením hrubých konárov sa stávajú nebezpečnými a zvyčajne do niekoľkých rokov odumrú.

Lipa. Slovenský symbol a strom, ktorý sa môže dožiť aj tisíc rokov. Na Slovensku je však jej život často ohrozený dekapitáciou.

„Dekapitácia v slovenčine znamená sťatie hlavy, prípadne odstránenie z funkcie. V praxi sa tento pojem ujal aj na neselektívny orez celej koruny stromu, vrátane kostrových konárov, na kýpte,“ vysvetľujú arboristi zo združenia ISA-Arbor Slovensko v kampani, ktorej tvárou je známy jazzový spevák Peter Lipa.

Okrem líp však dekapitácia ohrozuje aj topole a iné druhy. „Trpia tým všetky stromy. Lipa však má na rozdiel napríklad od topoľov lepšiu prirodzenú schopnosť obrany, ale koniec koncov ju to tiež nezvratne a trvalo poškodzuje,“ vysvetľuje arboristka Eva Lalinská z ArborVitae.

„Padajú z nich suché konáre.“ „Chodia tadiaľ ľudia.“ „Bál som sa o dom – keď sú teraz také vetry.“ Laický strach z veľkosti stromu je najčastejším dôvodom pre jeho dekapitáciu. Úrazov spôsobených stromami je pritom minimum. „Rovnako môže spadnúť stĺp alebo uletieť satelit z balkóna,“ hovorí Lalinská. „Stromy sú ku nám v tomto smere veľmi milosrdné, vzhľadom na to, ako sa k nim správame.“

Dekapitovaný strom v priebehu rokov. FOTO - Archív TOmáš Fraňo
Dekapitovaný strom v priebehu rokov. FOTO – Archív Tomáš Fraňo

Nová koruna na zhnitom dreve

Majitelia veľkých stromov sa cítia ohrození a namiesto odborného posúdenia a zabezpečenia ich ošetrenia zoberú pílu a pristupujú k rýchlemu a radikálnemu spíleniu veľkých – kostrových konárov. „V skutočnosti sa dekapitované stromy stávajú hrozbou až po tomto zákroku, v prípade, že ho vôbec prežijú“ vysvetľuje ISA.

Žiaden strom totiž nemá šancu zahojiť niekoľko desiatok centimetrov veľké rezné rany skôr, než ho cez ne napadnú drevokazné huby. Strom navyše na takéto radikálne orezanie reaguje panickým pučaním zo spiacich pukov, ktorými si chce nahradiť stratenú listovú plochu potrebnú na výživu stromu. „Pre menej vitálny strom môže takýto orez znamenať kolaps, pretože spolu s korunou boli odstránené aj jeho zásobné látky uložené v hrubom dreve,“ tvrdia arboristi.

Napriek tomu, že strom vyženie veľa mladých vetvičiek, v jeho ranách už dochádza k rozkladu, čo narušuje stabilitu novej koruny. Tá môže vážiť aj niekoľko stoviek kilogramov držiacich na hnijúcej rane po kostrovom konári. „Ľudia si neuvedomujú, že strom začína byť až po oreze naozaj veľmi nebezpečný,“ hovorí Lalinská. Nové výhonky rastú navyše veľmi rýchlo, takže pôvodná snaha majiteľov o zmenšenie koruny je v priebehu pár rokov zmarená.

Strom sa snaží nahradiť odrezané konáre. FOTO - Archív Tomáš Fraňo
Strom sa snaží nahradiť odrezané konáre. FOTO – Archív Tomáš Fraňo

„V priebehu krátkeho času sa dekapitovaný strom stáva rizikovým a vyžaduje ďalší zákrok, respektíve redukciu,“ popisujú arboristi. Zhnité časti sa musia orezať a koruna odľahčiť. „Takto sa strom postupne zrezáva, až sa nakoniec musí spíliť celý.“

Vinníkom je neznalosť

Za zlé orezy sú často zodpovedné firmy objednané samosprávou. „Problémom totiž sú verejné obstarávania, kde je náročné do súťažných podkladov zadať požiadavku odbornosti a dodržiavania arboristických štandardov,“ hovorí Lalinská.

A úrady často orezy po zazmluvnenej firme ani nekontrolujú. „Najmä menšie obce a dediny ani nemajú znalosť o tom, že sa o strom musí niekto odborne starať. Berú to jednoducho tak, že im zavadzia, tak ho orežú a čím viac dreva z toho majú, o to spokojnejší sú,“ vysvetľuje arboristka. To isté podľa nej platí často aj pre cestárov, ktorí majú v správe stromy rastúce pri cestách.

Useknutie veľkých konárov starý strom nielen nenávratne poškodzuje, ale je aj v rozpore so zákonom. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je takéto orezanie totiž poškodzovaním stromu, čo sa trestá pokutou až vo výške 23-tisíc eur. „Dekapitácia predstavuje neopodstatnený, technologicky chybný a neetický zásah do živého organizmu,“ tvrdia arboristi.

„Staré stromy sú priamymi svedkami našej histórie. Ľudský život predstavuje často len zlomok z ich života. Počet starých stromov v krajine je priamo úmerný kultúrnosti národa v nej žijúceho. Dekapitované = zničené stromy sú dôkazom neúcty k životu ako k najvyššej hodnote,“ uzavárajú arboristi.

FOTO - Archív Tomáš Fraňo
FOTO – Archív Tomáš Fraňo

ČO ROBIŤ, KEĎ UVIDÍTE ZLE OREZANÝ STROM?

„Ak uvidíte zle orezaný strom, odfotiť a podať podnet na inšpekciu životného prostredia,“ hovorí arboristka.

KDE SA NAUČIŤ AKO STROM OREZAŤ SPRÁVNE?

Ak sa chcete naučiť správne orezávať stromy, môžete navštíviť niektorý z kurzov ISA Slovensko alebo aj ovocinárov zo združenia Pangea alebo akékoľvek organizované arboristami na Slovensku, Čechách či v zahraničí. „O kurzy začína byť veľký záujem,“ hodnotí Lalinská. Ľudia si podľa nej začínajú stále viac uvedomovať dôležitosť stromov v krajine a odbornej starostlivosti o ne. Napriek tomu má Slovensko pred sebou ešte dlhú cestu. „V každom meste sú stromy, ktoré boli nesprávne orezané,“ hovorí. Začiatkom milénia sa vo veľkom orezávali topole, ktoré sadili v sedemdesiatych rokoch na sídliskách a sú na konci svojej životnosti. „Najmä preto, že boli dekapitované,“ tvrdí arboristka.

AKO MAŤ ZDRAVÉ STROMY V MESTE?

„Strom nejakú extra starostlivosť bežne nepotrebuje. Stačí zasadiť správny strom na správnom mieste, urobiť mu výchovný rez a potom ho nechať voľne rásť a nerobiť mu zle. Potom mu stačí len občas odrezať nejaký suchý konár, čo je v prírode prirodzené,“ hovorí arboristka. V mestách sa často sadili nevhodné druhy stromov na zlé miesta. Ľudia si sadili stromy sami, priamo pred okná domov, nahusto, bez výchovného rezu a teraz to musia riešiť.

Kľúčové slová:

mestá, stromy

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Jozef Šujak

Pohľad do minulosti s nádychom budúcnosti alias gymnazisti verzus umelá inteligencia

Posledné týždne Slovenskom preletela pomerne silná smršť správ o umelej inteligencii (AI). Vie sa o nej dávnejšie, no zatiaľ asi najväčšiu diskusiu vyvolal softvér s názvom ChatGPT. V súvislosti s umelou inteligenciou sa väčšinou spomínajú negatíva. Niektoré univerzity pozastavili písanie seminárnych prác, pretože si nevedia poradiť s overením originálnosti obsahu, nemecký bulvárny časopis prepustil novinárku za fiktívny rozhovor s pretekárom F1 vytvoreným vďaka AI, pričom vedci a experti volajú po prestávke vo vývoji AI vzhľadom na riziká, ktoré prináša.

Andrea Uherková

O sile prehovoriť

S pozostalou sedíme u nás v kancelárii a pri čaji plánujeme rozlúčku pre jej zosnulú mamu. Bude sa konať na našom prírodnom cintoríne v Záhrade spomienok vo Zvolene a ona nechce, aby bola „zbytočne“ dlhá. Ani nie tak kvôli zime, páči sa jej, že bude vonku, skôr si myslím, že má z pohrebov všeobecné obavy. Najmä kvôli zlým skúsenostiam z minulosti, o ktorých mi trochu rozpráva a ktoré na ňu pôsobili viac traumatizujúco, než liečivo. 

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Školské mlieko, kam tečieš?

Keď sa povie škola, čo sa vám vybaví v mysli? Kamoši, učiteľky, úlohy, skúšanie, písomky, školský dvor, paradajková polievka…?

Mne sa vybavia aj mliečne desiaty. A keďže som „Husákove dieťa”, prepravky so štvrťlitrovými mliečkami so špecifickou vôňou a rožok k tomu. Výzva zubami odhryznúť roh vrecúška, umenie neobliať sa. Niekto to mal rád a niekto nie. Poznámky v žiackych knižkách ôsmakov: „Hádzal mlieko z okna,” či „Trafil mliečnou desiatou spolužiačku.”

red

Vaše 2% nám pomôžu prinášať nové príbehy

Vaše 2% pre nás znamenajú veľa. Aj vďaka nim sa môžeme každý pondelok, už päť rokov, venovať ekologickým témam v rádiu FM. Doposiaľ sa nám podarilo vydať viac ako 200 častí, ktoré sú prístupné aj v podobe podcastov na zvukovej platforme Spotify.

Andrea Uherková

Kúzlo prvého snehu

Tento rok som ho zažila v Prahe. Vždy sa naň teším ako malá. Prvé vločky padajúce z neba mi vždy prídu ako zázrak. Zázrak, ktorý trvá len chvíľu, a potom je fuč. Asi tak, ako väčšina vecí v našom živote.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner