fbpx
Enviro

Deň bez áut planétu nespasí

Áut budú onedlho na svete dve miliardy. Ako spomaliť narastanie ich počtu? Pomôže, ak si odteraz budeme kupovať len elektromobily? Alebo ak budú spaľovacie motory stále efektívnejšie? Píše klimatológ Alexander Ač.

22. septembra oslavuje svet Deň bez áut. Táto myšlienka sa zrodila už v 50. rokoch minulého storočia, kedy sa začali prejavovať prvé negatívne dôsledky automobilizmu vo veľkých mestách.

Prvopočiatky automobilizmu siahajú už do 17. storočia, kedy ľudia začali uvažovať o využití energie pušného prachu na konanie mechanickej práce. Objav ropy a neskôr pásovej výroby Henrym Fordom v roku 1908 umožnili explozívny rast automobilizmu najskôr v USA, a neskôr na celom svete. Počet áut na svete narastá stále rýchlejšie.

Photo credit: aldenjewell via Foter.com / CC BY
Photo credit: aldenjewell via Foter.com / CC BY

Elektromobily boli prvé

Mnoho ľudí možno prekvapí skutočnosť, že prvé automobily boli na elektrický pohon. Neskôr však nemohli konkurovať automobilom na fosílny pohon, ktoré boli výrazne rýchlejšie a mali vyššiu dojazdovú vzdialenosť.

V počiatkoch automobilizmu tiež boli krabice so štyrmi kolesami vítané ako veľmi čisté technológie, ktoré nahradili dopravu koňmi (páchnuci moč a trus začínal byť v mestách s rastúcim počtom ľudí stále väčší problém).

Výroba automobilov, vďaka účinnejšej výrobe a postupne aj spotrebe automobilov, ale najmä vďaka zdanlivo nekonečným zásobám ropy, veľmi rýchlo rástla. K dočasnému spomaleniu výroby automobilov došlo v 70. rokoch minulého storočia následkom rastúcej ceny ropy na svetových trhoch. Významnejší pokles výroby bol zaznamenaný iba v rokoch 2008 a 2009, keď sa naplno prejavila globálna finančná kríza.

graf-auta-1
Obr. 1: Nepretržitý rast výroby automobilov na svete, prakticky iba s výnimkou finančnej krízy v rokoch 2008-9. (Zdroj: Americké ministerstvo dopravy)

Slovensko je na poli automobilového priemyslu významným hráčom a už niekoľko rokov sa držíme na vrchole svetového rebríčka v počte vyrobených áut na obyvateľa. Keď dosiahne automobilka Land Rover plnú výrobnú kapacitu, zvýši sa počet vyrobených áut na 1000 obyvateľov zo súčasných 183 na 240. To bude viac ako dvojnásobok výroby susedného Česka, ktoré je druhé na svete.

Áut rýchlo pribúda

Trvalo celé storočie, kým počet automobilov pohybujúcich sa po našej planéte dosiahol prvú miliardu. Stalo sa tak niekedy v roku 2010.

graf-auta-2
Obr. 2: Exponenciálny rast počtu automobilov. Modrá čiara znázorňuje celkový počet osobných a komerčných vozidiel od roku 1960 a prognózu do roku 2030 podľa ekonómov Dargay a kol. 2007 (zdroj). Červená čiara ukazuje aktuálny vývoj počtu automobilov do roku 2014. (Zdroj: Statista)

Možno si všimnúť, že aktuálny vývoj počtu áut (napriek finančnej kríze) predbieha prognózu ekonómov z roku 2007. Dosiahnutie dvoch miliárd automobilov bude vyžadovať menej ako pätinu času potrebného na dosiahnutie prvej miliardy. Ak sa nič zásadné nezmení, už v roku 2027, teda za necelých 12 rokov, sa bude na cestách premávať viac ako 2 miliardy áut.

Elektromobily ako záchrana?

Niektorí vizionári a bohatí podnikatelia (napr. Elon Musk), ktorí si uvedomujú dôsledky klimatickej zmeny, vidia budúcnosť v elektromobilizme. Myšlienka to v zásade nie je zlá, a dnes už prakticky každá automobilka nejaký elektromobil ponúka. Ak by takéto autá boli poháňané iba pomocou obnoviteľných zdrojov, uhlíková intenzita osobnej dopravy by výrazne klesla.

Technológia akumulátorov rýchlo napreduje a ich cena klesá výrazne rýchlejšie, ako naznačovali pôvodné prognózy. Aj keď ani výroba elektromobilov a ich komponentov nie je ekologicky bezproblémová, môžu elektromobily pomôcť pri znižovaní emisií z dopravy?

Obr. 3: Explozívny rast počtu elektromobilov s odhadom do roku 2016, ktorý sa prakticky každý rok od roku 2012 zdvojnásobil. (Zdroj: Statista)
Obr. 3: Explozívny rast počtu elektromobilov s odhadom do roku 2016, ktorý sa prakticky každý rok od roku 2012 zdvojnásobil. (Zdroj: Statista)

Dosahovať vysoký percentuálny rast je, obzvlášť na začiatku, jednoduché. Čím viac však výroba pokročí, musí nevyhnutne nastať aj spomalenie. Ak však extrapolujeme súčasný trend do roku 2030 (je to iba 14 rokov, takže chyba odhadu by nemusela byť taká veľká), bude na svete približne 25 miliónov elektromobilov. Ako sa to prejaví na celkovom počte?

Obr. 4: Porovnanie počtu elektromobilov k celkovému počtu automobilov. Vložený menší graf ukazuje 1000 násobne zväčšenú škálu.
Obr. 4: Porovnanie počtu elektromobilov k celkovému počtu automobilov. Vložený menší graf ukazuje 1000 násobne zväčšenú škálu.

Napriek významnému rastu, ktorý v ideálnom prípade môže byť ešte rýchlejší, sa počet elektromobilov na celkovom počte takmer neprejaví. Nedávna štúdia tiež naznačuje, že aby sa uhlíková stopa elektromobilu a klasického auta vyrovnala (pri súčasnej uhlíkovej náročnosti výroby elektriny v EÚ), musí elektromobil najazdiť viac ako stotisíc km. So zlepšujúcou sa technológiou a poklesom uhlíkovej náročnosti výroby elektriny bude táto vzdialenosť klesať.

V súčasnosti je svetovou veľmocou v zavádzaní technológie Nórsko. Takmer každé šieste auto je elektrické. Prejavilo sa to na znížení emisií CO2? Bohužiaľ, zatiaľ nie. Napriek významnému rastu počtu registrovaných elektromobilov, najmä po roku 2010, rastie aj spotreba ropy. Potrvá ešte najmenej niekoľko rokov, kým dopyt po rope klesne, a ešte dlhšie, kým klesnú celkové emisie CO2 v Nórsku.

Je riešením zvyšovanie účinnosti využívania energie?

Jedným z častých argumentov politikov, či analytikov zaoberajúcich sa možnosťami znižovania emisií v doprave, alebo celkovo v ekonomike, je poukazovanie na pozitívny trend poklesu uhlíkovej intenzity HDP (teda pokles množstva CO2 na jednotku HDP), resp. zvyšovanie účinnosti spaľovania ropy, alebo v širšom zmysle všetkých fosílnych palív. Ide však o dlhodobý trend, ako naznačuje aj posledná správa EIA:

Obr. 5: Vývoj množstva energie (Btu = British thermal unit) na jednotku hrubého domáceho produktu v období 1990 až 2015. (Zdroj: Eia).
Obr. 5: Vývoj množstva energie (Btu = British thermal unit) na jednotku hrubého domáceho produktu v období 1990 až 2015. (Zdroj: Eia).

Množstvo energie, a teda aj CO2, potrebné na získanie určitého množstva HDP, dlhodobo klesá. Pokles však nie je lineárny (rovnomerný), ale časom sa spomaľuje. Zvyšovanie účinnosti využívania energie má svoje termodynamické limity, a nie je možné pokračovať do nekonečna.

Existuje tiež dostatok vedeckých dôkazov, že v globálnom meradle má zvyšovanie účinnosti využívania energie za následok nie znižovanie celkovej spotreby, ale naopak jej zvýšenie. Tento fenomén si zrejme prvýkrát všimol britský ekonóm William Stanley Jevons, keď si všimol, že na začiatku priemyselnej revolúcie, zvýšenie účinnosti parného stroja viedlo ku zvýšeniu jeho celkovej spotreby. Tým, že sa stal parný stroj dostupnejší (lacnejší), umožnilo to uvoľnenie zdrojov energie (a peňazí) pre ďalšie aktivity.

Photo credit: Curtis Gregory Perry via Foter.com / CC BY-NC-SA
Photo credit: Curtis Gregory Perry via Foter.com / CC BY-NC-SA

To isté, čo platí pre parný stroj, platí aj pre automobily. Keďže spaľovacie (prípadne hybridné) motory sú stále účinnejšie, klesajú prevádzkové náklady auta a dlhodobo klesajú aj výrobné náklady áut. Znamená to, že sú dostupné pre rastúci počet ľudí, ktorí môžu jazdiť na väčšie vzdialenosti. Jediná možnosť, ako zvrátiť tento trend je postupné zvyšovanie ceny ropy, resp. všetkých fosílnych palív.

Záver

  • Emisie z automobilovej dopravy budú v najbližších rokoch narastať
  • Potrvá ešte veľa rokov, kým sa elektromobily prejavia v globálnom počte automobilov a poklese emisií, ak vôbec
  • Účinnejšie automobily prispievajú k celkovému rastu emisií CO2 (v globálnom meradle)
  • Počet automobilov sa na svete zdvojnásobí za menej ako 20 rokov z jednej, na dve miliardy
  • Jediný spôsob, ako ovplyvniť nastúpenú trajektóriu, je spoplatnenie fosílnych palív

Kľúčové slová:

autá

Profil autora:

Vedecký pracovník na Ústave výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne v odbore fyziológie rastlín. Prednáša a popularizuje globálne témy, ako globálne otepľovanie, vyčerpávanie fosílnych palív, alebo finančníctvo. Prispieva komentármi, analýzami a článkami do slovenských a českých denníkov. Je hlavným autorom prekladu voľne dostupnej publikácie Obnoviteľné zdroje energie – s chladnou hlavou.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner