fbpx
Vzdelávanie

Nedostatok krúžkov inšpiroval dôchodkyňu, teraz s deťmi maľuje a vyšíva

Dôchodok sa dá venovať nielen vlastným vnúčatám – Irena Bujnová z Veľkého Klíža sa stala náhradnou babkou viac ako desiatke detí z miestnej základnej školy. Rozbehla krúžok Veselo je s babkou, kde sa s deťmi hrajú vonku alebo maľujú či vyšívajú. Škola však nie je inovatívna len medzigeneračným vzdelávaním, jej pedagógovia tiež bojovali za vybudovanie kruhového objazdu pred školou kvôli bezpečnosti detí.


Deťom nahrádza babku

Školské popoludnia na prvom stupni základnej školy v Klátovej Novej Vsi v Trenčianskom kraji oživila mama jednej z učiteliek. „Moja mama je akčná osôbka, je predsedníčkou Klubu dôchodcov. Spýtala som sa jej, či by nechcela mať na škole krúžok. Okrem kontaktu s deťmi si trochu aj privyrobí a pre ňu ako dôchodkyňu je každé euro navyše dobré,“ vysvetľuje Zuzana Dolná.

FOTO – školský archív

Krúžok sa volá Veselo je s babkou, navštevuje ho dvanásť žiakov a jeho náplňou je zážitkové hranie na školskom dvore. Deti sa spolu hrajú, tvoria a robia niečo aj pre svoje okolie. „Je to v podstate taká všehochuť. Napríklad tento týždeň čistili prírodu. Často chodia von a hrajú sa typické loptové hry. Okrem hier stále niečo vyrábajú alebo vyšívajú. Budú maľovať aj veľkonočné vajíčka,“ približuje Zuzana Dolná.

Mama pani Dolnej niektorým žiakom nahrádza babky, ktoré nemajú alebo sú ďaleko a tak s nimi nie sú často. „Moje deti vzala minule k lekárke a iné deti v čakárni hovorili svojim rodičom, že: ‘Toto je tá babka zo školy.’ Je to veľmi milé. Niektorí rodičia sú za to vďační,“ objasňuje Zuzana Dolná. Na otázku, ako reaguje jej mama na prácu s deťmi a či ju to nevyčerpáva hovorí, že ju to naopak dobíja energiou.

Medzigeneračné vzdelávanie

Základná škola je desať rokov súčasťou programu Zelená škola, ktorý zastrešuje  mimovládna organizácia CEEV Živica. V rámci neho pedagógovia, spolu so žiakmi, plánujú vytvoriť výstavu prístrojov do domácností, ktoré sa už veľmi nepoužívajú. „Klasické váhy, mlynček či žehlička na uhlie, na ktoré si babka ešte pamätá, no terajší študenti sa s nimi možno ani nestretli. Chceme, aby vedeli, bez čoho sme sa kedysi nevedeli zaobísť,“ objasňuje zámer výstavy Zuzana Dolná. Dodáva, že rodičia sa podobným aktivitám tešia, pretože ich deti sa môžu aj takto medzigeneračne vzdelávať.

FOTO – školský archív

Žiaci druhého stupňa majú k dispozícii viacero voľnočasových aktivít. Jednou z nich je aj environmentálny krúžok. Ten navštevuje viac ako dvadsať žiakov. „Detí bolo najskôr menej, no o aktivitách si medzi sebou radi hovoria a tak sa postupne popridávali viacerí,“ vysvetľuje učiteľka biológie a druhého stupňa Natália Mikulášová.

Klasické váhy, mlynček či žehlička na uhlie, na ktoré si babka ešte pamätá, no terajší študenti sa s nimi možno ani nestretli.

Pocitový chodník

Učiteľky vravia, že sa im vďaka Zelenej škole podarilo zmeniť už množstvo vecí – od zavedenia smetných nádob cez rekonštrukciu záchodov tak, aby viac šetrili vodu, až po sadenie stromov okolo školy. V areáli vybudovali aj hmyzí domček, vyvýšené bylinkové záhony a dva pocitové chodníky – jeden je vonku a druhý vo vnútri. „Predstavte si väčší rebrík, pričom v každom tom políčku na zemi je nasypaný iný materiál. V jednom je piesok, v druhom šišky a v ďalšom okrúhle kamene. Keď po ňom deti prechádzajú, zisťujú, že rôzny materiál pôsobí na nás rôzne. Je to dobré pre prekrvenie a nabratie energie,“ opisuje Natália Mikulášová. Na vnútornom chodníku tvoria reliéf polepené pastelky, plastové vrchnáky z fliaš či škrupiny z orechov.

FOTO – školský archív

Kruhový objazd pred školou

Aktuálnou výzvou pre školu je zníženie počtu áut, ktoré prichádzajú do areálu. V spolupráci s obcou vybudovali pred školou kruhový objazd, ktorý slúži na to, aby rodičia svoje deti bezpečne vysadili a vzápätí sa otočili bez toho, aby museli vchádzať autom na pozemok školy.

FOTO – školský archív

„Pred školou máme cestu. Nie je to hlavná cesta, ale vedľajšia, no aj napriek tomu tu nastával veľký problém, pretože cesta je úzka. Bolo problematické vyhnúť sa iným autám. Preto začali rodičia chodiť až na školský dvor, doslovne, až pred dvere, kde deti vystupovali.To bolo nebezpečné pre ďalšie deti, ktoré chodili do školy pešo,“ objasňuje Zuzana Dolná. Učiteľky však dodávajú, že stále sa nájde pár rodičov, ktorí svoje deti vozia až pred dvere školy a nerešpektujú nariadenie, no väčšina rodičov si zvykla.

Učiteľky vravia, že zapojiť sa do programu Zelenej školy bolo pre ich školu prospešným a dobrým rozhodnutím. Ostatným učiteľom a učiteľkám, ktoré so zapojením sa do programu váhajú, odkazujú, že sa netreba báť. „Na začiatku má človek rešpekt, hlavne keď ešte nevie do čoho ide, ale vždy sa všetko dá odkomunikovať a neskôr sa z toho stáva nabíjač energie,“ uzatvára Zuzana Dolná.

Rozhovor vznikol v rámci projektu Inovácie vo vzdelávaní pre 21. storočie, ktorý podporilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Ochrancovia hodnôt

O hodnotách sa dnes rozpráva veľa. Ako sa v dnešnom svete vytrácajú, ako chýbajú hodnotovo pozitívne ukotvené vzory, či ako ľahko a často vieme skĺznuť k zjednodušovaniu a popieraniu hodnôt pre „vyššie ciele“.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner