Environmentálne tvrdenia budú musieť byť podložené dôkazmi a certifikátmi. Výrobcovia budú mať povinnosť opraviť elektrospotrebiče aj nad rozsah ich zákonnej povinnosti a oprava by mala byť bezplatná alebo za primeranú cenu a vopred uverejnená na webe opravovne. Tieto a ďalšie zmeny prináša Európska smernica na ochranu spotrebiteľa pred nekalými praktikami a smernica „právo na opravu”.
Pre zmeny v oblasti zelenej transformácie sa menil a doplnil Zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z júla 2024. Ministerstvo hospodárstva začalo ešte v januári minulého roku v súvislosti so smernicami medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k návrhu Zákona č. 310/2025 Z. z., ktorý od prvého januára 2026 mení a dopĺňa Zákon o ochrane spotrebiteľa a mení aj Občiansky zákonník a ďalšie zákony.
Požiadavky smernice R2R by mali mať účinnosť od 31. júla 2026 a požiadavky smernice o nekalých praktikách od 27. septembra 2026. Niektoré časti novely zákona o ochrane spotrebiteľa sú účinné od 1. januára 2026, niektoré od 31. júla a od 27. septembra.
Bezplatná oprava tovaru alebo za primeranú cenu
Smernica R2R alebo „právo na opravu” zavádza spoločné pravidlá na podporu opravy tovaru. Podľa environmentálneho špecialistu Romana Zvaru z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack budú výrobcovia musieť poskytovať spotrebiteľom lepšie podmienky na opravu bežných elektrozariadení, ako sú práčky, sušičky, umývačky riadu, chladničky, vysávače, mobilné telefóny a ďalšie.
Podľa novely zákona o ochrane spotrebiteľa výrobcom pribudne od 31. júla povinnosť opraviť tieto spotrebiče aj mimo záruky. „Tiež budú musieť zabezpečiť, aby oprava tovaru bola buď bezplatná alebo za primeranú cenu a v primeranej časovej lehote, ak o to spotrebiteľ požiada,” vysvetľuje Zvara. Výrobcovia podľa neho musia komunikovať so spotrebiteľmi transparentne o možnostiach opravy a životnosti výrobkov.
Formulár má motivovať k oprave
Keď sa zákazník rozhoduje, či si dať elektrospotrebič opraviť alebo ho vyhodiť, pomôcť môže aj jednoduchší proces a čo najviac informácií o službách od opravovne, aby ich mohol porovnať a vybrať si najvýhodnejšiu možnosť. Práve to je jeden z cieľov smernice, pričom do Zákona o ochrane spotrebiteľa sa od 31. júla zavádza dobrovoľný európsky formulár pre poskytovateľov opravárenských služieb, ktorý má obsahovať všetky informácie o oprave (formulár je v prílohe č. 3 Zákona č. 310/2025 Z. z. – pozn. red.). Použitie formulára pre informácie o oprave podľa environmentálneho špecialistu umožní spotrebiteľom ľahšie porovnávať služby poskytovateľov, vrátane zahraničných.
Vzhľadom na to, že je na zmeny pomerne málo času, podľa Zvaru to pre výrobcov, opravovne a obchodníkov bude výzva. Obe smernice totiž vyžadujú nielen novú techniku, ale aj pracovníkov.
Menšie podniky budú čeliť konkurencii
Aby výrobcovia spĺňali podmienky, budú musieť investovať do nových technológií na podporu opráv tovaru. Opravy musia byť podľa Zvaru dostupné a efektívne, čo môže byť náročné najmä pre podniky, ktoré nemajú dostatočné technické zázemie. „Zároveň je potrebné zabezpečiť školenie zamestnancov na nové postupy a technológie,” čo považuje za kľúčové. Školenia vyžadujú ďalšie investície. „Výrobcovia môžu tiež čeliť zvýšenej konkurencii zo strany väčších podnikov, ktoré majú viac zdrojov na implementáciu nových požiadaviek,” opisuje Zvara.
Smernica o práve na opravu podľa environmentálneho špecialistu podporuje cezhraničné poskytovanie opravárenských služieb, teda zahraničné opravovne môžu so službami ľahšie vstúpiť na slovenský trh. „To môže zvýšiť konkurenciu a tlačiť ceny nadol,” konštatuje a dodáva, že náklady na dopravu v cene od zahraničných poskytovateľov môžu zvýhodniť slovenské opravovne.
Nové povinnosti môžu pre malé a stredné podniky zvýšiť aj administratívnu záťaž v oblasti dokumentácie a reportovania. „Je možné, že niektorí výrobcovia sa nebudú vedieť novým podmienkam prispôsobiť,” dodáva.
Opravovňu vyhľadáte na spoločnej online platforme
Európska komisia plánuje zriadiť európsku online platformu pre opravy, ktorej súčasťou budú sekcie krajín s odkazmi na ich platformy pre opravy. Pre spotrebiteľov by mala byť bezplatná, pričom v nej budú môcť vyhľadávať opravárenské služby. Podľa Zvaru by mala zahŕňať aj predajcov opraveného tovaru a komunitné iniciatívy v oblasti opráv.
„Členské štáty môžu buď použiť spoločné online rozhranie na vytvorenie svojich sekcií, alebo zachovať existujúce vnútroštátne platformy, ktoré spĺňajú kritériá smernice,” Zvara opisuje platformu, za ktorej IT údržbu a technickú podporu bude zodpovedná Európska komisia. Ak sa štát rozhodne pre svoju online platformu, musí o tom informovať komisiu do konca júla 2026. „Vnútroštátne platformy, ktoré môžu byť súkromné, verejné alebo verejno-súkromné partnerstvá, budú prístupné z európskej platformy, ak budú funkčné do konca júla 2027,” informuje environmentálny špecialista.
Aj opravený tovar môže byť kvalitný
Ak oprava nie je možná, obchodník ju môže odmietnuť a ponúknuť opravený tovar ako náhradu. Ponuka opraveného tovaru môže byť podľa Zvaru výhodná pre spotrebiteľa ako rýchlejšie a efektívnejšie riešenie. „Okrem toho podporuje opätovné využitie a znižuje elektronický odpad,” tvrdí a dodáva, že opravený tovar môže byť cenovo dostupnejší ako nový výrobok, čo môže byť výhodné pre spotrebiteľov.
Nevýhodou smernice je, že obchodníci môžu obísť povinnosti, napríklad ak by častejšie ponúkali opravený tovar, aj keď dokážu opraviť pokazený. Nevýhodou je podľa Zvaru aj to, že spotrebitelia môžu mať obavy o kvalitu a spoľahlivosť opraveného tovaru. Aj preto upozorňuje, že je dôležité, aby obchodníci poskytovali jasné a transparentné informácie o jeho stave a kvalite. Pravidlá a prísne kontrolné mechanizmy pre obchodníkov, ako aj transparentnosť a informovanosť spotrebiteľov môžu pomôcť efektívne podporiť opravy a udržateľnú spotrebu.
Európska smernica zakazuje kazítka
Smernica o práve na opravu zakazuje takzvané hardvérové a softvérové opatrenia alebo „kazítka”. Spotrebiteľ väčšinou nedokáže rozpoznať, či sa nachádzajú v elektronickom zariadení, dôležité je preto sledovať online recenzie a fóra. Informácie a poradenstvo o nekalých obchodných praktikách poskytujú aj viaceré spotrebiteľské organizácie. Zoznam týchto organizácií má na svojej stránke ministerstvo hospodárstva.
„Výrobcovia môžu obmedziť prístup k náhradným dielom, čo sťažuje alebo znemožňuje opravu zariadenia. Niektoré zariadenia sú navrhnuté tak, aby bolo veľmi ťažké alebo nemožné rozobrať ich bez špeciálnych nástrojov alebo znalostí,” Zvara opisuje hardvérové opatrenia. Medzi softvérové podľa neho patria napríklad obmedzené aktualizácie. Niektoré zariadenia sú navrhnuté tak, že po určitom čase prestanú dostávať softvérové aktualizácie, čo môže viesť k zníženiu funkčnosti.
Ďalším je použitie digitálnych právnych obmedzení, ktoré môžu brániť v inštalácii neoficiálnych alebo alternatívnych softvérových riešení, ktoré by mohli predĺžiť životnosť zariadenia. Ako posledné Zvara uvádza softvérové zámky, ktorými výrobcovia bránia nezávislým opravovniam v prístupe k diagnostickým nástrojom alebo aktualizáciám softvéru.
Klamlivé „zelené” označenia končia
Smernica na ochranu spotrebiteľa pred nekalými praktikami sa zameriava na posilnenie ochrany spotrebiteľov pred nekalými praktikami a lepšie informovanie spotrebiteľov. Podľa environmentálneho špecialistu výrobcovia budú musieť poskytovať jasné, relevantné a spoľahlivé informácie o výrobkoch, najmä v súvislosti s environmentálnymi a sociálnymi vlastnosťami. „Budú musieť zabezpečiť, aby environmentálne tvrdenia boli podložené dôkazmi a certifikáciou, aby sa zabránilo klamlivým informáciám,” uvádza Zvara.
Tiež sa podľa neho budú musieť vyhnúť nekalým obchodným praktikám, ako sú predčasné zastarávanie tovaru, klamlivé tvrdenia týkajúce sa životného prostredia (takzvaný greenwashing –- pozn. red.) a zavádzajúce informácie o sociálnych charakteristikách výrobkov alebo podnikov.
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa definuje nové pojmy ako environmentálne tvrdenie a značka udržateľnosti, certifikačný systém alebo uznané vynikajúce environmentálne vlastnosti. Tie majú zákazníkom pomôcť lepšie sa orientovať v tom, ktoré značky sú skutočne udržateľné a šetrné k životnému prostrediu. Táto časť však nadobudne účinnosť až od 27. septembra 2026.
Ako spoznať nekalú obchodnú praktiku a komu ju nahlásiť
Smernice 2005/29/ES a prílohy číslo 1 definuje tridsaťjeden nekalých obchodných praktík. Medzi najčastejšie patria klamlivé konanie, klamlivé opomenutie, agresívne obchodné praktiky, greenwashing, falošné spotrebiteľské recenzie a vábivá reklama. Environmentálny špecialista opisuje, ako ich spotrebitelia môžu spoznať.
„Klamlivé konanie zahŕňa poskytovanie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií o výrobkoch alebo službách, čo môže viesť spotrebiteľov k nesprávnym rozhodnutiam, pričom môže ísť o nepravdivé tvrdenia o kvalite, pôvode alebo výkone výrobku,” vysvetľuje Zvara. Klamlivé opomenutie opisuje ako zamlčanie informácií, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, napríklad ak predajca nezverejní skryté náklady alebo riziká spojené s používaním výrobku. Pri agresívnych obchodných praktikách ide podľa neho o nátlakové techniky, ako opakované či nechcené telefonáty, osobné návštevy alebo vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor bez uzavretia zmluvy.
„Greenwashing je praktika, pri ktorej spoločnosti nepravdivo tvrdia, že ich výrobky sú ekologické alebo šetrné k životnému prostrediu, aby prilákali spotrebiteľov, ktorí preferujú udržateľné produkty. Niektoré firmy si tiež môžu vytvárať alebo platiť za falošné spotrebiteľské recenzie. Chcú tak zlepšiť svoj imidž a zavádzať zákazníkov ohľadom kvality výrobkov alebo služieb. Vábivá reklama zahŕňa reklamy, ktoré lákajú spotrebiteľov na nákup výrobkov za veľmi nízke ceny, ktoré nie sú reálne dostupné alebo len v obmedzenom množstve,” opisuje environmentálny špecialista.
Ak sa spotrebiteľ stretne s nekalými obchodnými praktikami, môže sa obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Ďalšie možnosti pri riešení spotrebiteľských záležitostí uvádza portál slovensko.sk.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.
