Minister životného prostredia Tomáš Taraba predložil návrh zákona, aby Environmentálny fond vstúpil na trh rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odborníci z odpadového hospodárstva upozorňujú, že štát chce nahradiť funkčný a overený systém, ktorý zlepšil triedenie odpadu na Slovensku štátnym monopolom. „Legislatíva, o ktorej sa momentálne rokuje v parlamente, môže viesť k zoštátneniu celého systému,” vysvetľuje odborník na odpady Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. Tá financuje triedený zber pre viac ako 2,2 milióna obyvateľov na Slovensku.
Čo je organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) a čo má s vaším odpadom
Je to firma, ktorú si platia výrobcovia, aby za nich zabezpečila a financovala triedenie a recykláciu odpadu z ich výrobkov. Inak povedané – keď si kúpite jogurt, jeho obal má na starosti OZV, ktorú si výrobca najal, aby zabezpečila, že neskončí len na skládke, ale dostane sa do systému recyklácie. Tieto organizácie zastrešujú aj financovanie farebných kontajnerov na triedený zber, ako aj ich vývoz a spracovanie odpadu.
Skratka RZV zase znamená rozšírenú zodpovednosť výrobcov – princíp, podľa ktorého výrobcovia nesú zodpovednosť za odpad zo svojich výrobkov aj po tom, čo ich spotrebiteľ použije.
Začiatkom októbra minulého roka minister životného prostredia Tomáš Taraba predložil na rokovanie vlády návrh zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky, ktorý je aktuálne v druhom čítaní. Štátny Environmentálny fond (EF) by tak mohol vstúpiť na trh rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Aký vplyv by mala štátna organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) na súkromné organizácie, ako je NATUR-PACK, ktorej ste súčasťou?
Predpokladať úplne presne to nie je jednoduché. Legislatíva, o ktorej sa momentálne rokuje v parlamente, môže viesť k zoštátneniu systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV – každý výrobca je povinný postarať sa o obalové a neobalové výrobky, ktoré uvádza na trh, počas všetkých fáz ich životného cyklu – pozn. red.). Z môjho pohľadu je to možno zbytočný zásah do systému, ktorý ministerstvo vo svojich oficiálnych výstupoch chváli, napríklad v Správach o stave životného prostredia aj v nedávno schválenej Stratégii odpadového hospodárstva, ktorá sa robí na najbližších desať rokov. Oceňujeme oficiálne výstupy rezortu životného prostredia, ktoré dávajú za pravdu tomu, že triedenie a recyklácia sa za posledných desať rokov výrazne zlepšili. Všade sa ukazuje, že z hľadiska odpadového hospodárstva práve RZV funguje najlepšie. Preto vidíme pri návrhu zákona veľké množstvo otáznikov a rizík.
Samozrejme, každý systém sa dá zlepšiť, a priestor na inovácie a zlepšenie existuje. Environmentálny fond, ktorý je v gescii rezortu životného prostredia, momentálne naakumuloval obrovské množstvo peňazí, a je legitímne, aby minister využil tieto zdroje na podporu odpadového hospodárstva. Napríklad pri zbere kuchynského bioodpadu alebo mechanicko-biologickej úprave odpadov pred skládkovaním by sa mohla podpora z fondu veľmi dobre využiť. V tom vidíme priestor v odpadovom hospodárstve, ktorý si žiada systémový prístup, podporu a pomoc rezortu. Takéto opatrenia by nám pomohli dosiahnuť cieľ znížiť skládkovanie do roku 2035 na desať percent, pričom dnes skládkujeme približne 38 percent.
Za posledných desať rokov sme venovali veľa energie, úsilia a investícií do rozvoja triedeného zberu na Slovensku, kde sme sa dostali z desiatich percent recyklácie na viac ako päťdesiat, čo je obrovský progres.
Uvedomujeme si, aká je teraz celoslovenská ekonomická situácia. Je ťažké obdobie ekonomickej krízy, preto si viem predstaviť, že by energia, pozornosť išla do systémov, ktoré nie sú dobre rozvinuté, nie sú rozvinuté vôbec, alebo neprinášajú želané výsledky. Ale rozšírená zodpovednosť výrobcov medzi ne momentálne nepatrí.
Podľa ministra sa medzi súčasnými OZV nachádzajú také, ktoré vynakladajú až tretinu svojich prostriedkov na administratívu, čo považuje za neprimerané. Preto navrhuje stanoviť limit, aby administratívne náklady OZV mohli tvoriť najviac desať percent z celkových výdavkov. Čo si o tom myslíte?
Neviem sa vyjadriť k tomu, či je to veľa alebo málo, pretože máme rôzne typy organizácií zodpovednosti výrobcov a každá má inú nákladovosť. Môžem vychádzať len z našich skúseností, z toho čo zabezpečujeme. Systém triedeného zberu je extrémne nákladný a z roka na rok v zásade drahší, ale nie je to jediná vec, ktorú zabezpečujeme.
Máme oveľa viac aktivít, ktoré musíme spolufinancovať alebo financovať v plnej miere, než je len samotný systém triedeného zberu. Dominantná časť financií od výrobcov ide na zabezpečenie triedeného zberu, ale tieto prostriedky majú aj ďalšie funkcie. Preto si neviem predstaviť, na základe čoho by sa to malo paušalizovať na desať percent. Neviem, či je za tým nejaká analýza alebo iné odborné podklady. Legislatíva sa však stále mení, a ak bude návrh schválený, budeme sa mu musieť prispôsobiť.
Minister Taraba zároveň pripustil, že Envirofond by sa v prípade potreby mohol zapojiť do systému ako štátna OZV, podobne ako je to podľa neho v Českej republike. Ako by tento krok ovplyvnil výrobcov, ktorí dnes financujú triedený zber cez súkromné OZV?
Naším predpokladom je, že keď sa náklady budú stanovovať uznesením vlády, nemusia vôbec vychádzať z reálnych nákladov, ktoré sú spojené s činnosťou OZV. Keďže Envirofond disponuje obrovským množstvom peňazí, dá sa dosiahnuť situácia, že výrobcovia platia nižšie ceny, zberové spoločnosti dostanú viac a tým pádom sa do konkurenčného prostredia OZV vnesie systém, s ktorým nemáme šancu konkurovať.
Ceny alebo náklady medzi OZV sa v konkurenčnom boji zásadne nelíšia, pretože zabezpečenie triedeného zberu jednej tony konkrétneho odpadu stojí určitú sumu peňazí. Nedá sa dosiahnuť ani množstevná zľava. Zber odpadu zo samospráv je jednoducho nákladný a vyžaduje určitý objem financií.
Ak bude niekto tvrdiť výrobcom, že budú platiť o tridsať percent menej ako doteraz a ten rozdiel doplatí zberovým spoločnostiam, čo môže spraviť len Envirofond ako štátna OZV, v takomto prípade s tým nemáme šancu bojovať. To je jednoducho fakt.
Dá sa povedať, že by to bolo likvidačné pre všetky organizácie zodpovednosti výrobcov?
Existuje potenciál, že to môže byť likvidačné. Je to reálne, práve preto, že legislatíva neošetruje financovanie. To znamená, že v pripravovanej legislatíve nie je systémovo zabezpečené, aby Envirofond narábal iba s prostriedkami, ktoré vyberie od výrobcov, a financoval z nich len samotný zber. To je presne to, ako máme nastavené my.
Rovnaké pravidlá by mali platiť aj pre Envirofond. Ak by štátna OZV tieto pravidlá nemusela dodržiavať, systém by sa veľmi rýchlo rozpadol. Ako som spomínal, budovanie tohto systému trvalo roky a nie je možné ho zmeniť v takej miere zo dňa na deň.
Na druhej strane bola by škoda nevyužiť potenciál Envirofondu. Ak ministerstvo dokáže tieto obrovské finančné zdroje použiť systémovo, podporiť odpadové hospodárstvo, samosprávy, zberové spoločnosti a firmy prostredníctvom dobre navrhnutej schémy, je to krok, ktorý môžeme len privítať.
Nerozumieme však tomu, prečo sa pozornosť venuje tomu, čo už funguje a menej tomu, čo podľa nás nefunguje dobre. Priestor na zlepšenie, podporu a inovácie vidíme práve v oblastiach, ktoré som už spomínal. Práve tam by sa Envirofond mohol zapísať do histórie rozvoja odpadového hospodárstva na Slovensku.
Spomenutý návrh zákona sa stretáva s kritikou od Zväzu odpadového priemyslu SR, Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) či Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve. Postupne k nim sa pridávajú aj zberové spoločnosti či samotné OZV. Podľa tlačovej správy RÚZ „Navrhovaná zmena zákona dáva Environmentálnemu fondu, teda priamo štátu, právomoc vykonávať činnosť OZV. Ide o faktické zoštátnenie systému, ktorý dnes úspešne funguje v réžii výrobcov. Miera recyklácie odpadov z obalov už dnes predbieha ciele Európskej únie (EÚ) stanovené pre rok 2025. Napriek tomu chce štát funkčný a transparentný trhový model potichu nahradiť štátnym monopolom.“ Aj vy hovoríte, že popri Envirofonde ako štátnej OZV by jej ostatné OZV nedokázali konkurovať. Takže paralelné fungovanie neprichádza do úvahy?
Ak by Envirofond vytvoril štátnu OZV, musel by prejsť autorizačným procesom, čo znamená, že ministerstvo by samo sebe udeľovalo autorizáciu. Následne by uznesením vlády by bola stanovená cena poplatkov pre výrobcov. Predpokladáme, že podľa toho, čo prezentoval minister životného prostredia, bude táto cena nižšia, než ako ju stanovujeme my. Nebude problém ani dofinancovať chýbajúce poplatky, ak by príjmy z poplatkov nestačili, čo je logické, pretože nie je možné zobrať menej poplatkov od výrobcov a zároveň zaplatiť viac za triedený zber.
Ak ministerstvo zriadi štátnu OZV, dokáže veľmi jednoducho zabezpečiť, že nebude možné jej konkurovať. Paralelné fungovanie nie je reálne, pretože momentálne sú rozdiely medzi OZV minimálne, cenami sa konkuruje len na veľmi nízkej úrovni. OZV sa skôr odlišujú kvalitou služieb, vzdelávaním, dodržiavaním legislatívy a úspešným prechodom kontrolami Inšpekcie životného prostredia. To sú faktory, ktoré nás navzájom odlišujú a zvyšujú našu úspešnosť u výrobcov.
Keď však vstúpi element, ktorý môže s cenami manipulovať a výrazne ich podseknúť, a keď k tomu pripočítame fakt, že firmy sa v ťažkých časoch snažia šetriť, je logické, že dôjde k presunu firiem do štátneho systému.
Ďalším dôsledkom bude, že štát bude musieť dofinancovať systém triedeného zberu, ktorý je čoraz drahší. S rastúcou infláciou a zvyšovaním cien služieb sa systém neustále zdražuje. V období tvrdej konsolidácie, ktoré ešte potrvá niekoľko rokov, by štát dotoval niečo, čo podľa mňa nemusí robiť.
Ak chce štát investovať zdroje z Envirofondu, ktoré sú v skutočnosti prostriedkami zo súkromného sektora, nie štátneho rozpočtu, mali by byť tieto prostriedky využité na konkrétne ciele, ktoré skutočne pomáhajú životnému prostrediu, znižujú klimatickú záťaž a spotrebu energií.
Otázkou zostáva, kto bude plniť ďalšie funkcie, ako napríklad edukáciu verejnosti a dodržiavanie legislatívy, ktorá sa veľmi rýchlo mení. Európska legislatíva prechádza na slovenskej úrovni doslova revolučnými zmenami, a tých zodpovedností je naozaj veľa.
Budovanie systému trvalo desaťročia, nejde o rok, dva experimentovania. Ide o plne vybudovaný a rozvinutý systém, ktorý má potenciál na vylepšovanie, ale zároveň vidíme priestor na podporu odpadového hospodárstva v iných oblastiach než len v RZV.
Funguje niečo podobné aj v iných krajinách EÚ a s akými výsledkami?
Rozšírená zodpovednosť výrobcov funguje v každej členskej krajine EÚ, no systémy sa medzi sebou líšia. V niektorých krajinách je nastavená konkurenčne, tak ako na Slovensku, kde pôsobí viacero OZV.
Prístupy jednotlivých štátov ku konkurenčnému prostrediu sú rôzne. Niekde existuje napríklad limit, aký trhový podiel musí OZV dosiahnuť, aby získala autorizáciu. Týmto spôsobom sa štát vyhýba tomu, aby na trhu pôsobili príliš malé a slabé subjekty, ktoré by mohli mať problémy s plnením legislatívnych požiadaviek alebo by mohli systém narúšať.
V takých prípadoch je konkurenčné prostredie menšie, no tvoria ho stabilnejší a silnejší hráči. Inde je trh rozmanitejší – pôsobia tam menšie aj väčšie OZV, podobne ako na Slovensku, kde máme široké spektrum rôzne veľkých organizácií. V niektorých krajinách, ako napríklad v Českej republike, fungujú monopolné modely. Inde, napríklad v Maďarsku, ide dokonca o štátny monopol.
Aké výsledky v oblasti triedenia odpadu prináša štátny monopol v Maďarsku?
Maďarsko sa svojím štátnym modelom určite nemá čím chváliť. V minulosti tam bol funkčný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, po ovládnutí systému štátom sa začalo Maďarsko v recyklačných štatistikách prepadať k tým najhorším. Výsledky sú z môjho pohľadu priam katastrofálne. Aj na základe tohto príkladu si myslíme, že konkurenčné prostredie je pre krajinu veľkým prínosom, z ktorého profituje.
Ak sú poplatky výrobcov spravované v súkromnom sektore, dáva to väčší zmysel. Samozrejme, kľúčovú úlohu zohráva kontrolná zložka štátu. Je nesmierne dôležité, aby bola Inšpekcia životného prostredia plne funkčná a dostatočne silná. OZV musia byť kontrolované, rovnako ako výrobcovia, a štát by mal aktívne vyhľadávať tých, ktorí si svoje povinnosti neplnia. Kontrola je zásadne dôležitá, nikdy by sme jej význam nespochybňovali. Len vtedy môže celý systém fungovať správne.
Vo všeobecnosti, na základe našich zistení z praxe v iných krajinách, platí, že tam, kde funguje trhový mechanizmus, systém pracuje efektívnejšie než tam, kde je pod kontrolou štátu. Dá sa to vidieť aj v iných sektoroch, štát nie je vždy dobrým hospodárom.
Zároveň si treba uvedomiť, že aktuálne sa nachádzame v období konsolidácie. Štát potrebuje znižovať svoje výdavky a tento proces potrvá ešte niekoľko rokov. Aj preto si myslíme, že ak sa má štát do niečoho zapájať, malo by to mať jasný a zmysluplný cieľ. Každý nový systém si totiž vyžaduje investície – je potrebné zamestnať ľudí, vybudovať zázemie a infraštruktúru. Už len informačný systém predstavuje značnú finančnú záťaž.
Ak by štát chcel zriadiť vlastnú OZV, musel by najskôr vybudovať kompletné zázemie vrátane IT nástrojov a služieb. Takýto systém by bol na začiatku mimoriadne nákladný. Preto si myslíme, že nemá zmysel rozbíjať existujúci funkčný systém OZV – rovnako, ako by nemalo zmysel presunúť pod štátne krídla ani Správcu zálohového systému.
OZV-ečky na Slovensku fungujú ako takzvaní „sprostredkovatelia“ medzi výrobcami, zberovými spoločnosťami a obcami. V podstate výrobcovia platia OZV poplatky za svoje výrobky a obaly, pričom OZV preberá zodpovednosť za to, aby sa tento odpad správne triedil…
Dá sa to takto povedať. OZV-čky plnia viacero funkcií, a jednou z hlavných je správa finančných prostriedkov od výrobcov. Od roku 2016 tieto prostriedky plne financujú triedený zber v samosprávach, čo je hlavná oblasť, kam putujú.
Ale to nie je všetko, čo máme na starosti. Trh s triedeným zberom na Slovensku je regulovaný, no zároveň funguje na princípe trhových mechanizmov. Existuje viacero OZV, takže je tu konkurenčné prostredie. Každá organizácia sa snaží poskytovať svoje služby čo najefektívnejšie. Vďaka tejto konkurencii sú dosahované lepšie výsledky než v systéme spravovanom výlučne štátom.
Takže aj keď výrobca financuje zber prostredníctvom OZV, nesie zároveň zodpovednosť za to, aby jeho prostriedky prispeli k rozvoju triedenia a recyklácie odpadu na Slovensku. My vnímame konkurenčné prostredie ako pozitívny faktor, ktorý zvyšuje efektivitu systému. Ako negatívny príklad možno uviesť spomínané Maďarsko, kde štátny monopolný systém nedosahuje uspokojivé výsledky.
Ak to zhrniem, tak konkurencia je v konečnom dôsledku prospešná pre fungujúci odpadový systém?
Áno, z nášho pohľadu má konkurencia viacero rovín. Pokiaľ sú nastavené správne pravidlá, v konkurenčnom prostredí sa dajú dosahovať lepšie výsledky – vyššie ukazovatele aj kvalitnejšie hodnoty. Veľké úsilie venujeme kvalite našej práce. Nie je to len o plnení legislatívnych povinností, snažíme sa do toho dať oveľa viac.
Jednou z hlavných funkcií organizácií zodpovednosti výrobcov je financovanie triedeného zberu. Ten financujeme pre fyzické osoby na sto percent, čo zahŕňa klasické farebné kontajnery. Okrem toho sa do systému zapájajú aj iné prúdy odpadu, napríklad elektroodpad či batérie, kde tiež funguje rozšírená zodpovednosť výrobcov.
Nestačí však len financovať triedený zber. To by bolo málo. Je dôležité dozerať na to, aby odpad, v množstvách a hodnotách stanovených legislatívou, skončil u recyklátora. Keby sme len platili zberové spoločnosti, bolo by to nedostatočné. Sledujeme celý proces až do jeho konca – od vytriedenia odpadu až po jeho správne spracovanie. Recyklovateľný odpad musí skončiť u recyklátora, a ten, ktorý nie je vhodný na recykláciu, sa odkláňa od skládky k zariadeniam na energetické využitie odpadu.
Ako na to dozeráte?
Na sledovanie procesu využívame mechanizmus materiálových tokov. To znamená, že sme v kontakte so zberovými spoločnosťami a recyklátormi a zhromažďujeme informácie o tom, kde a v akom množstve odpad skončil, to je takzvaná koncovka, ktorá je pre nás kľúčová. Tieto dáta následne vyhodnocujeme a každá OZV poskytuje výsledky svojej práce rezortu životného prostredia, ktorý s nimi ďalej pracuje. Na základe týchto informácií vzniká celoslovenská štatistika, ktorú ďalej spracováva Eurostat a podľa nej sa prijímajú opatrenia, napríklad určenie trhového podielu jednotlivých organizácií zodpovednosti výrobcov.
Každá organizácia má iný rozsah pôsobnosti a stará sa o určitý počet samospráv. NATUR-PACK je momentálne najväčšou organizáciou zodpovednosti výrobcov na Slovensku, s približne deväť tisíc partnermi alebo klientmi, pre ktorých zabezpečujeme plnenie povinností, a staráme sa o viac ako 2,2 milióna obyvateľov, čo predstavuje viac než 40 percent obyvateľov Slovenska.
NATUR-PACK nesie v najväčšej miere zodpovednosť za výsledky triedeného zberu na Slovensku, keďže máme najväčší trhový podiel. Každá OZV však podľa svojho trhového podielu dozerá na konkrétny počet samospráv a sleduje množstvo parametrov, aby sa dosiahli limity recyklácie stanovené legislatívou. Tieto výsledky sa potom reportujú Ministerstvu životného prostredia a následne vo vzťahu k Európskej únii sa dostávajú aj do štatistík Eurostatu.
Pred tromi rokmi sa zistilo, že OZV Recyklogroup neplatila zberovým spoločnostiam, 50 samospráv ostalo bez vývozu odpadu. Ministerstvo životného prostredia jej odobralo licenciu. Máme kontrolné orgány, ktoré dohliadajú na správne a efektívne fungovanie OZV?
Máme. Dokonca si viem predstaviť, že by mohla byť posilnená Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá je kľúčovým orgánom v tejto oblasti. Na Slovensku totiž máme problém s takzvanými „freeridermi“ – firmami, ktoré sa vedome alebo niekedy nevedome vyhýbajú svojim povinnostiam a neprispievajú na financovanie triedeného zberu. Odhadujeme, že ide stále o tisícky firiem.
V tomto smere sme veľmi aktívni. Z hľadiska všetkých organizácií na Slovensku dlhodobo a systematicky vyhľadávame freeriderov. Využívame na to sofistikované nástroje, predovšetkým v oblasti online reklamy, a výsledky sú veľmi dobré. Za posledných desať rokov sa nám podarilo k NATUR-PACK pritiahnuť približne 3 500 freeriderov. Ďalšie firmy mohli skončiť u iných OZV, pretože my ich iba identifikujeme a kontaktujeme, následne si môžu vybrať OZV, do ktorej sa prihlásia. Je to možno až 4 – 4,5 tisíc firiem, ktoré by inak neprispeli do systému.
Týmto spôsobom sme prispeli k spravodlivejšiemu fungovaniu systému, pretože sa na ňom podieľa väčší počet firiem. Systém triedeného zberu stojí určitý objem peňazí, a ak tisícky firiem svoje povinnosti obchádzajú a štát ich neidentifikuje, zodpovední výrobcovia musia platiť viac za tých nezodpovedných.
Veľmi efektívnym riešením by bolo, keby už pri registrácii firmy – či už ide o s.r.o., akciovú spoločnosť alebo živnosť – prešla automatickým posúdením, či je výrobcom podliehajúcim zákonu o odpadoch. Takýto mechanizmus funguje v niektorých zahraničných krajinách a zabraňuje tomu, aby firmy „unikali“ systému, keď vznikajú alebo zanikajú.
Slovenská inšpekcia životného prostredia dokáže tiež vyhľadávať freeriderov, ale naše skúsenosti ukazujú, že v tomto sme momentálne oveľa efektívnejší. Viem si predstaviť, že by sa do systému investovala energia na jeho prepojenie s obchodným registrom alebo ďalšími databázami, ktoré by umožnili automatickú identifikáciu výrobcu. Po takomto posúdení by firma musela automaticky vstúpiť do jednej z organizácií zodpovednosti výrobcov. Freeriding vnímame ako oblasť, kde je stále možné napredovať a znížiť počet týchto firiem, čím by sa systém stal spravodlivejším a efektívnejším.
Vráťme sa ku kontrole fungovania samotných organizácii zodpovednosti výrobcov. Existuje orgán, ktorý vás kontroluje?
Kontroly vykonáva Slovenská inšpekcia životného prostredia. Máme za sebou už pomerne veľké množstvo kontrol a podľa mojich informácií sme jednou z mála organizácií, ktorá prešla všetkými kontrolami bez zistených nedostatkov. Naozaj si dávame záležať na tom, aby sme dodržiavali všetky naše legislatívne povinnosti.
Treba tiež zdôrazniť, že zákon je nastavený tak, že ak OZV nesplní svoje povinnosti, zodpovednosť stále nesie aj výrobca. Tento problém sa prejavil napríklad pri Recyklogroup – inšpekcia by mala v takýchto prípadoch postihovať aj jeho klientov, čím by sa firmy motivovali dávať si pozor, cez koho si plnia svoje povinnosti.
Činnosť OZV je veľmi komplexná a náročná a dodržiavanie legislatívy si vyžaduje veľkú pozornosť, pretože povinností je naozaj veľa. Ak OZV neplní svoje povinnosti, zodpovednosť je stále prenesená na výrobcu. Napriek tomu, že Recyklogroup prišiel o autorizáciu, podľa zákona o odpadoch sú za plnenie povinností spoluzodpovední aj jeho klienti.
To znamená, že aj výrobcovia by sa mali zaujímať o to, či si ich zvolená OZV spĺňa ich záväzky?
Áno, určite. Preto je komunikácia s našimi klientmi takou dôležitou súčasťou našej práce. Vzdelávame nielen verejnosti, ale aj našich klientov, pretože legislatíva sa neustále mení a časť zodpovednosti stále zostáva na firmách, zatiaľ čo časť za nich zabezpečujeme my.
Máme takmer deväť tisíc klientov, je veľmi dôležité, aby aj oni plnili svoje povinnosti správne. Chyby na strane výrobcov totiž môžu negatívne ovplyvniť celkové výsledky systému. Legislatíva musí byť dodržaná nielen zo strany OZV, ale aj zo strany výrobcov. Výrobcovia by sa mali zaujímať o to, ako si ich OZV plní povinnosti.
OZV sú pravidelne kontrolované, podávajú sa podnety a overuje sa, či sú dodržiavané pravidlá. Napríklad v tomto roku nám inšpekcia potvrdila, že spĺňame nediskriminačné podmienky pre všetkých našich klientov.
Na Slovensku sa totiž niekedy vyskytujú problémy nielen s freeridingom, ale aj s takzvaným dumpovaním cien – keď niektoré OZV zverejnia cenník, ale konkrétnym výrobcom poskytujú oveľa nižšie ceny, čo je diskriminačné. Posledná kontrola u nás, ktorá sa uskutočnila v minulom roku, potvrdila, že všetci naši klienti – či už malí, alebo veľkí – majú rovnaké podmienky.
Dodržiavanie legislatívy je pre nás kľúčové, a zabezpečujeme, aby pravidlá hry platili rovnako pre každého klienta, bez ohľadu na jeho veľkosť.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
