Názorový portál Živice
Aj vy sa každoročne tešíte na jar? Na prvú jemnú zeleň rozvíjajúcich sa lístočkov, všetko svieže, voňavé, nové? Na to, ako z vlahou nasatej pôdy raší nový život, na priletené belorítky stavajúce si z blata hniezda, na vlahý jarný dážď, migrujúce obojživelníky zapĺňajúce mláky a plytké potôčiky? Krásny obraz. Ale tento rok na ňom niečo veľmi veľmi nesedí.
Mladí ľudia často hovoria o zmene sveta. Menej často však vedia, kde začať – najmä ak vyrastajú v regiónoch, kde sú príležitosti obmedzené. A práve tu sa ukazuje, aký význam majú iniciatívy, ktoré dávajú talentu šancu rásť doma. Sokratov inštitút už trinásť rokov dokazuje, že energia a schopnosti mladých nemusia automaticky smerovať do zahraničia. Aj tento rok otvára dvere novej generácii ľudí, ktorí chcú svoj potenciál rozvíjať na Slovensku.
Znie to až neuveriteľne, že v týchto dňoch, keď sa rozhodujeme, komu poukážeme podiely zo svojich daní, môžeme prvýkrát rozhodnúť až o šiestich percentách. Pre mnohých je to stále záhada, nakoľko všetci, ktorí pôsobíme v treťom sektore, ale aj mimo neho, si veľmi dobre pamätáme mnohé pokusy a debaty o tom, ako mala byť táto možnosť už párkrát úplne zrušená. A zrazu môžeme poukázať nielen neziskovke, ale po dve percentá aj obidvom svojim rodičom.
Ak ste nestihli splniť svoje novoročné predsavzatia, vítam vás v klube. Ale mám dobrú správu, je to okej. Z letargie vás môže vytrhnúť história kalendárov a príroda, ktorá si stále dovolí zimný oddych.
Na niektoré zlomové momenty si spomínam úplne jasne. Pamätám si, ako vyzeral môj deň, keď padli Dvojičky. Vybavujem si to ráno, keď zabili Jána a Martinu. Aj to, keď sa začala vojna na Ukrajine. Všetky majú jedno spoločné – hrozný pocit, keď hlava neprijíma, nechce uveriť, bráni sa prijať, že je to naozaj pravda.