Obyvatelia Strážskeho sa po desaťročiach dočkali čistenia dlho ignorovaných nebezpečných PCB látok, vypustených a nahádzaných v sudoch v okrajových častiach areálu bývalého závodu Chemka. Boli sme sa pozrieť, ako sa takáto záťaž odstraňovala.
Z hustej hmly sa odkrývajú známe potrubia a komíny kedysi najväčšieho chemického závodu na Zemplíne. Pred vstupom si musíme vybaviť povolenie. Najprv podpisujeme súhlas s prejazdom cez areál priemyselného parku Strážske. Nesmieme nič fotiť ani nahrávať, naša technika je uzavretá v kufri sprevádzajúceho vozidla. Máme tiež zákaz kontaktovať zamestnancov.
Pri bráne za areálom súčasnej firmy nám techniku vrátia. Prišli sme sa pozrieť, kto a ako začal po desaťročiach čistiť toxické látky, ktoré miestnym ničili zdravie. Sprevádzať nás bude Marián Ruman, podplukovník Záchrannej brigády Hasičského zboru v Humennom.
Odpad zakopávali aj v lese
V murovanej sčasti schátralej stavbe z 50. až 60. rokov, ktorá niekedy slúžila ako ošipáreň na chov prasiat, sa pohybujú hasiči v špeciálnych skafandroch. Na tvárach majú nasadené masky, ruky im chránia gumené rukavice a na nohách majú obuté čižmy odolné voči kyselinám a zásadám.
Budova ošipárne bola donedávna plná sudov s toxickým odpadom, ktorý z porušených obalov vytiekol a stuhol na podlahe. Tým sa stal potenciálne nebezpečným pre miestne obyvateľstvo. PCB látky môžu narúšať imunitu, poškodzovať štítnu žľazu či zvýšiť riziko rakoviny.
Dôkazom toho, že v budove sa kedysi chovali ošípané, sú podľa Rumana zvyšky kovových konštrukcií kotercov a otvory v stenách určené pre ich výbeh. Problémové sú nízke stropy. Napriek malému priestoru sa v ošipárni nachádza malý bager, ktorý nakladá nebezpečný odpad a kontaminovanú zeminu.
„V prednej časti chovali svine, vzadu bola pripraváreň krmiva, a tiež hygienická časť. Práve sa čistí odvodový kanál do žumpy. Finalizuje sa hrubá robota odstraňovania. Toto všetko sa naskladňuje do certifikovaných ADR kontajnerov,“ vysvetľuje záchranár. (ADR je certifikát, ktorý potvrdzuje, že kontajnery sú spôsobilé na uskladnenie a prepravu PCB látok.)
Zadná časť ošipárne, ktorá mala tvar písmena L, sa nijako nelíšila od tej prednej. „Toto celé bolo tiež založené sudmi. Keby to aspoň pekne uložili, ale oni to nahádzali a navrstvili na seba. Obaly to, samozrejme, nevydržali a obsah sa začal postupne vylievať von,“ povzdychne si.
Ruman predpokladá, že naplnené sudy mohli siahať až k stropu ošipárne, čo naznačujú známky odpadu prilepené na vrchnej časti stien. „Podľa mňa bola ošipáreň celá plná odpadu. Neviem, či to, čo tu zostalo, nestihli vyviesť alebo sa stalo niečo iné. Odpad je vytečený aj pod oknom, takže sudy museli byť až niekde tu. K tomu sa vám však už nikto neprizná. Vezmime si, že toto tu bolo roky.“
Hasiči z poverenia ministerstva vnútra vyvážajú z ošipárne kontaminovanú zeminu aj zvyšky sudov a ich obsahu. Samotnú budovu búrať nebudú, aj keď by podľa Mariána Rumana bolo ideálne, aby po nej ostala len veľká diera.
Aj keď sa hasičom podarilo odstrániť veľkú časť enviro-záťaže z ošipárne, tá nie je jedinou skládkou PCB látok. Pred pár rokmi sa sudy s PCB látkami našli zakopané v lese, ktorý bol súčasťou areálu. Dodnes sa nevie, koľko takýchto sudov je zakopaných v okolí.
Celý les vrátane zvierat, ktoré v ňom žijú, teda môžeme považovať za kontaminovaný a ich konzumáciu za nebezpečnú. „Predpokladám, že eliminácia nebezpečných látok tohto typu v okolitom prostredí a v potravinovom reťazci bude trvať roky. V živote by som odtiaľto nič nekonzumoval,“ hovorí Ruman.
Sudy prečerpávali ručne
Hasiči zo Záchrannej brigády v Humennom sa špecializujú na vykonávanie okrem záchranných prác aj na likvidáciu škôd, ktoré vzniknú pri technologických haváriách či živelných pohromách, no s podobným problémom v takom veľkom rozsahu environmentálnej záťaže skúsenosť ešte nemali.
„Pochybujem, že by sa na toto dal niekto dobrovoľne. Mimoriadnu situáciu vyhlásilo ministerstvo vnútra a zložiek, ktoré by to mohli robiť, nie je veľa,” hovorí podplukovník Ruman. Práca s nebezpečnými chemikáliami je aj napriek ochranným odevom riziková.
„Je to náročné, no nie na techniku, ktorú máme, ale práve na ľudí. Ochrana očí, dýchacích ciest a povrchu tela je dostatočná, ak človek dodrží všetko, čo má. Aj tak však potrebujeme striedať ľudí, aby expozícia v prostredí nebola dlhá. Samozrejme, museli sme absolvovať špeciálne zdravotné vyšetrenia.“
Ošipáreň bola ešte pár dní dozadu plná nahádzaných sudov naplnených nebezpečnými látkami prevažne v kvapalnej forme a zo sudov s chemickým odpadom. Ten pozostával z destilačného zvyšku, ktorý po kontakte so vzduchom stuhol. „Toto, čo vidíte, je už len destilačný zvyšok. Ten obsahuje nejakých tridsať percent chlóru. Najhoršie bolo to tekuté v sudoch. Tiež boli naplnené takouto taveninou,“ hovorí Ruman a ukazuje na čiernu tvrdú hmotu, ktorá vyzerá ako menší medicinbal.
„Predstavte si, že toto celé bolo zatečené takýmto sajrajtom,” podotkne znechutene a kráča po „vyčistenej“ zemi v ošipárni. Pri prečerpávaní sudov bola problematickou práve rôznorodosť hmoty. Tá bola nielen tekutého, ale aj pevného skupenstva.
„Sudy sme vzhľadom na stav obalov a konzistenciu obsahu prečerpávali ručne.” Ďalším problémom bolo, že na povrchu to bola redšia kvapalina, no keď ste išli hlbšie, tak ste zistili, že hmota nebola homogénna. Niekde bola podobná lekváru, takže sa na ňu nedali použiť čerpadlá, pretože by sa rýchlo pokazili.“
Spevnili statiku, aby sa nezrútila
Pred odčerpávaním samotných sudov bolo potrebné pripraviť logistiku a terén. Prípravné práce trvali tri dni a spočívali v spevňovaní povrchov a ciest pre hasičské autá. Tiež sa pripravili miesta pre naplnené kontajnery a nakladač. „Následne bolo potrebné spevnenie statiky samotnej budovy tak, aby pri manipulácii so sudmi nedošlo k jej zrúteniu,“ uvádza sa v tlačovej správe ministerstva vnútra.
Za dva týždne sa naplnilo vynesenými toxickými látkami trinásť špeciálnych kontajnerov Ruman predpokladá, že ďalšie dva sa ešte určite naplnia. Inštrukcie, ako triediť vynesený toxický odpad, poskytol hasičom Ladislav Štibrányi zo Slovenskej technickej univerzity.
Štibrányi je odborným garantom dekontaminácie PCB látok v areáli bývalého Chemka Strážske. „Zaujímali ho najmä tie nešťastné sudy s kvapalinou – aby sa správne prečerpali, vložili do vhodných náhradných obalov a následne kontajnerov,“ hovorí Ruman.
Kontajnery sú dočasným riešením
Naložené kontajnery s vyseparovaným toxickým odpadom budú načas uskladnené v areáli na dohodnutom úložisku so spevneným podkladom. „Kontajnery budú uložené tam, kým neprebehne súťaž, ktorá by mala začať od budúceho roka, možno aj skôr. Len sa to musí všetko zdokumentovať.“
Podmienkou súťaže je roztriediť vynesený odpad do kontajnerov. Firma, ktorá tender vyhrá, bude odpad likvidovať. Zatiaľ nie je isté, kedy sa bude vyskladňovať aj druhá znečistená oblasť, takzvaná „tepláreň“.
Marián Ruman je presvedčený o tom, že odstránením PCB látok len z jednej oblasti sa problém nevyrieši. „Určite sa to nezastaví čistením v ošipárni. Je to už rozbehnutý proces. Chvalabohu, po tých rokoch.“ Okrem teplárne je známa ešte jedna znečistená lokalita, ktorou je „prameň“.
„Verím, že sme urobili prvý dôležitý krok v znížení tejto obrovskej environmentálnej záťaže. Som naozaj nesmierne rád, že to môžem po tých rokoch nečinnosti reálne skonštatovať. Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí sa na tomto podieľali,“ povedal minister vnútra Roman Mikulec. Rezort predpokladá, že sanačné práce v oblasti „ošipárne“ budú ukončené do konca roka 2021.
Všetky naše príspevky sú pre vás dostupné bezplatne. Pošlite nám po kliknutí na obrázok symbolický príspevok, aby sme mohli písať ďalej. Ďakujeme!
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
