Som vodič, ktorý jazdí na spotrebu. Dobre, nemusí ma mať každý na ceste rád. Snažím sa nezdržiavať, neprekážať, nebrzdiť ostatných, ale priemer si naozaj strážim roky. Usilujem sa uhnúť predtým, než mi auto za mnou potrebuje bliknúť. Fakt nechcem, aby na moje šetrenie doplácali spomalením iní.
Po diaľnici mám najazdených veľa kilometrov. Vždy som patrila medzi tých pomalších, čo si v pravom pruhu ‚prdkajú‘ 110, pridajú pri predbiehaní a potom sa zas spomalia na svoju klasiku. Nevadí mi, že to trvá dlhšie. Ak si dokážem vyrátať ďaleké trasy tak, aby som stíhala a nemusela naháňať seba ani auto.
V poslednom čase zisťujem, že je nás stále viac. Stále častejšie niekoho predbehnem alebo pomerne dlho idem za autom, ktoré má zjavne nastavený tempomat rovnako nízko ako ja. Myslím, že som zistila, čím to je. Zďaleka za tým nie sú len drahé palivá a povahy, ktoré rátajú náklady podobne ako ja. Pomaly jazdia aj najnovšie super stroje – najmä tie elektrické. Ich vodiči zjavne veľmi dobre zvažujú dojazd a časové zdržania pri nabíjaní. Radšej pomalšie a ďalej.
Keď sa o elektroautách začínalo pred rokmi hovoriť intenzívnejšie a keď prišli prvé aj na naše cesty, riešila sa kopa aspektov. Pomalšiu a možno o trochu bezpečnejšiu jazdu si medzi nimi nepamätám. Pomaly nemusí vždy znamenať bez chýb, isto však je pre ostatných na ceste lepší ten, čo ide 110 km/hodinu ako ten, čo valí dvojnásobok, a aj takých je dosť.
Pamätám si debaty o tom, čo spraví zrýchlenie na diaľnici zo 110 na 130 a ako pribudne nehôd. Teraz sa problém rieši sám. Myslím si, že väčšina nejazdí rýchlosťou 130. Cisár Augustus by sa potešil, ktorý pred tisíckami rokov povedal: „Festina lente“, v preklade „Ponáhľaj sa pomaly“, teda konaj s rozvahou, rob veci rýchlo, ale dôsledne, aby si sa vyhol chybám z náhlenia. Je to dobrá rada aj pre rok 2026.

