Sabine Otto učí biológiu a chémiu tam, kde iní vidia iba les. Pred piatimi rokmi sa so skupinou kolegýň a kolegov rozhodla vymeniť školské lavice za lesnú triedu. Odvtedy sa, aj vďaka tomuto prístupu, na gymnáziu v bavorskom meste Laufen hlási viac detí. Pýtali sme sa jej, ako vyzerá vyučovacia hodina v lese a čo na učenie vonku hovoria nielen deti, ale aj ich rodičia.
Tento rozhovor je preložený z nemeckého jazyka a viedla ho Ivana Poláčková, ktorá sa venuje outdoorovej výučbe v rámci platformy Hurá von.
Ako presne vznikla myšlienka „lesnej triedy“ na vašej škole?
V neďalekom meste Traunstein (okresné mesto v spolkovej krajine Bavorsko – pozn. red.) ponúka jedna základná škola týždennú výučbu v lese pre prvákov a druhákov. Učiteľka, ktorá to má na starosti, mi rozprávala, že deti v lese pracujú sústredenejšie, motivovanejšie a vytrvalejšie a že sú nadšené z prírody. Vtedy som si pomyslela, že by bolo fantastické ponúknuť lesné vyučovanie aj u nás – pre piatakov.
Od začiatku ma nadchla predstava umožniť deťom učiť sa v pokojnom lesnom prostredí všetkými zmyslami, spoločne a objavovaním. Odvtedy už po piatykrát štartujeme s dvoma lesnými triedami.
Kto sú kolegyne a kolegovia, s ktorými ste pred piatimi rokmi projekt spustili, a čo vás presvedčilo pustiť sa doň?
Na našej škole pôsobí veľa učiteľov a učiteliek, ktorí radi a často trávia čas v prírode a ktorým veľmi záleží na vzdelávaní pre udržateľný rozvoj. Keď som myšlienku projektu predstavila na pedagogickej porade, spontánne – vôbec ma to neprekvapilo – sa prihlásilo pätnásť kolegýň a kolegov, ktorí mali záujem zapojiť sa.
Keď sa ukázalo, že vzhľadom na veľký záujem detí aj rodičov ponúkneme od začiatku hneď dve lesné triedy, naplánovali sme to tak, aby sa v oboch triedach vyučovali tie isté predmety. Vďaka tomu sa navzájom podporujú nielen učitelia v rámci jednej lesnej triedy, ale aj kolegyne a kolegovia rovnakých predmetov medzi oboma lesnými triedami.
Táto úzka spolupráca všetkých učiteľov lesných tried je dôležitým znakom projektu a veľkou oporou. Kolegyne a kolegovia, ktorí učia v lese, veľmi radi pracujú v tímoch.
Čo bolo prvé, čo ste museli pred spustením projektu vyriešiť?
Najprv som si s kolegami, ktorí zostavujú rozvrh a plán zastupovania, ujasnila, či je lesný projekt na našej škole organizačne vôbec možný. Potom som sa obrátila na riaditeľa školy. Ten projekt podporoval od začiatku, no požiadal ma, aby som najprv sformulovala katalóg otázok k lesnému projektu.
Zozbierala som teda otázky a body, ktoré bolo treba vyjasniť, v týchto oblastiach: ‘ciele lesnej výučby, organizácia, súlad s učebnými osnovami, didaktika, ďalšie vzdelávanie učiteľov, požiadavky na lesné miesto, materiál, financovanie, bezpečnostná koncepcia, zapojenie kolegov, žiakov a rodičov, možní partneri a evaluácia a vedecké sprevádzanie’. Zoznam nakoniec vyšiel na päť strán A4. Trvalo poriadne dlho, kým sme ho spracovali. Súbežne som myšlienku predstavila na pedagogickej porade a dala o nej hlasovať, či máme do projektu naozaj ísť.
Narazili ste na nedôveru zo strany kolegov, vedenia školy alebo rodičov? Ak áno, ako ste ju prekonali?
Celé vedenie školy bolo od začiatku presvedčené, že lesná trieda je síce náročný, ale veľmi hodnotný projekt, a po celý čas ho aktívne podporovalo.
V zbore hlasovalo za projekt približne 85 percent kolegýň a kolegov. Samozrejme, boli a stále sú aj takí, ktorí sa naň pozerajú kriticky. Niektorí sa obávajú, že si žiaci lesných tried osvoja učivo horšie alebo pomalšie. Táto obava sa však doteraz nepotvrdila.
Čo bolo technicky najnáročnejšie zvládnuť?
Z bezpečnostných dôvodov nám od začiatku záležalo na tom, aby lesnú triedu vždy sprevádzali dve dospelé osoby. Zorganizovať toto trvalé dvojité obsadenie bolo a stále je najväčšou technickou výzvou. Bez externých partnerov by to dlhodobo nebolo možné zvládnuť.
Bavorská akadémia pre ochranu prírody a krajiny (ANL) v Laufene nám na väčšinu lesných dní poskytuje svojich účastníkov dobrovoľného ekologického roka (FÖJ) – mladých ľudí, ktorí tam absolvujú ročný ekologický dobrovoľnícky program.
Napriek tomu je vždy náročné zorganizovať náhradu, keď je niekto chorý alebo majú dobrovoľníci iné povinnosti. V takých prípadoch nám často pomáha predsedníčka predstavenstva organizácie BUND Naturschutz Berchtesgaden. Sprevádzali nás už aj kolegovia, ktorí majú o to záujem, a keď je to možné, zastupujeme sa navzájom.
Úpravy rozvrhu na poslednú chvíľu nie sú problém, pretože nás v tom bezvýhradne podporuje príslušný člen vedenia školy. To ukazuje, aké dôležité je, aby za projektom stáli všetci kľúčoví aktéri.
Ako presne vyzerá hodina biológie či chémie v lese a čím sa líši od klasickej vyučovacej hodiny v triede?
Keď pripravujem hodinu do lesa, kladiem si otázku: Ako môžem využiť okolité prostredie? Ako môžu deti žasnúť a učiť sa čo najviac zmyslami?
Napríklad, keď preberáme čeľade rastlín a rozlišovacie znaky kvetov a listov, spoločne pripravujeme bylinkové maslo. Na to zbierame hluchavkovité rastliny, ktoré sú všetky jedlé, a niekoľko astrovitých. Deti trhajú žihľavu, ochutnávajú svetlozelené čerstvé ihličie smreka, porovnávajú ho s ihličím jedle a pri tom sa naučia rozpoznať aj jedovatý tis.
Pri meraní hustoty látok si teóriu preberieme najprv v triede, potom v lese deti hľadajú zaujímavé materiály, merajú a vypočítajú ich hustotu a vyskúšajú či plávajú, alebo sa potápajú.
Deti sa teda pri lesnom vyučovaní môžu venovať obsahu oveľa aktívnejšie, objavovaním a rôznymi zmyslami. Vzniká tak emocionálny a pozitívny vzťah k učeniu, ktorý vzbudzuje chuť učiť sa ďalej. Okrem toho si niekedy môžu už naučené veci prakticky vyskúšať a zažiť, že to, čo sa naučili, im dáva zmysel.
Posledné spomínané sa mimoriadne zreteľne prejavuje na hodinách angličtiny – na konci školského roka si deti pripravia rozprávku Gruffalo ako lesné divadelné predstavenie a zahrajú ho na lesnej slávnosti pre svoje rodiny a učiteľov. Rodičia sú vždy nadšení z toho, ako deti už po jedinom roku hovoria po anglicky – voľne a plynulo. A deti sú na svoje výkony neuveriteľne hrdé.
V ktorých oblastiach podľa vás táto forma výučby deti najviac rozvíja?
Predovšetkým v motivácii, ochote vynaložiť úsilie, schopnosti sústrediť sa, vzťahu k prírode, v oblasti empatie a ohľaduplnosti a v udržateľnom učení.
Zmenilo sa niečo na tom, ako deti bádajú, kladú otázky alebo vnímajú chyby?
Všímam si, že lesné deti, ale aj bývalí žiaci lesných tried, sú veľmi zvedaví a majú záujem. Kladú veľa otázok a často aktívne prichádzajú s návrhmi k vyučovaniu. Pokiaľ ide o kultúru chýb, myslím si však, že to s vyučovaním v lese súvisí len málo. Rozhodujúce je skôr, aký postoj má k chybám učiteľ.
Vaša škola bola nominovaná na titul „Bavorská bádateľská škola roka“. Čo presne sa pri tejto nominácii hodnotilo?
V našich lesných triedach realizuje každé dieťa počas roka svoj malý výskumný projekt. Vlani predstavili traja bývalí žiaci lesných tried svoje projekty na súťaži „Jugend forscht“ (Mládež bádá – pozn. red.).
Porota napísala, že koncept lesnej triedy mimoriadnym spôsobom podporuje myšlienku súťaže. Osobitne vyzdvihla aj pôsobivo veľké nadšenie detí a ich hlboké puto k prírode.
Dostávate spätnú väzbu od detí, ktoré prešli lesnou triedou a medzičasom už školu opustili?
Áno, a práve to ma osobitne teší. Naše prvé dve lesné triedy sú už v deviatom ročníku. Napriek tomu majú čas strávený v lese stále veľmi živo v pamäti. Väčšina by si želala môcť sa opäť pravidelne, alebo aspoň občas, učiť v lese. Doteraz sme, žiaľ, z organizačných dôvodov nedokázali v lesnom vyučovaní pokračovať vo vyšších ročníkoch.
Rastie vďaka tomuto konceptu záujem o gymnázium? Prečo si myslíte, že sa rodičia rozhodujú práve pre tento prístup?
V roku, keď sme lesnú triedu zaviedli, bolo výrazne viac prihlášok ako v predchádzajúcich rokoch. Čísla odvtedy zostávajú vysoké, hoci na vyšší počet prihlášok isto vplývajú aj iné dôvody.
Zažívam, že mnohí rodičia ponuku lesných tried veľmi vítajú a pre svoje dieťa si želajú miesto, ktoré ponúka dostatok priestoru na pohyb, zážitok z prírody a učenie sa všetkými zmyslami. Okrem toho majú mnohí rodičia dojem, že pravidelný pobyt v lese má pozitívny vplyv na zdravie, sociálnu súdržnosť a atmosféru učenia v triede.
Ako sa zmenil váš vlastný vzťah k vyučovaniu odvtedy, čo učíte vonku?
Považujem za dôležité čo najlepšie vnímať deti, budovať si s nimi dôverný vzťah, povzbudzovať ich a ukazovať im cestu, keď im niečo nejde. Chcem ich nadchnúť pre svoje predmety a dať im pocit, že aj náročné veci dokážu zvládnuť.
Toto všetko sa v lese darí oveľa jednoduchšie a lepšie ako v triede. Odkedy učím v lese, chodím preto častejšie von aj s paralelnými triedami, ktoré nie sú lesné. Niektoré metódy a nápady sa totiž dajú dobre uplatniť aj v školskej záhrade.
Okrem toho zistila som, že aj po niekoľkých rokoch mám k žiakom svojich bývalých lesných tried mimoriadne dôverný a blízky vzťah. A otvorenosť týchto mladých ľudí je stále veľká. Z ich návrhov aj kritiky sa môžem veľa naučiť.
Čo by ste odkázali slovenským učiteľkám a učiteľom, ktorí by chceli vyskúšať niečo podobné, ale majú obavy z byrokracie alebo nedôvery vo svojom okolí?
- Nájdite spolubojovníčky a spolubojovníkov, ktorí sú rovnako nadšení ako vy,
- obzrite sa po možných mimoškolských partneroch vo svojom okolí,
- diskutujte o svojich nápadoch otvorene so všetkými kolegyňami a kolegami, a práve tým, ktorí sú kritickí, veľmi pozorne načúvajte. Pochopiť ich kritiku môže byť pri tvorbe dobrého konceptu veľmi cenné,
- predstavte projekt rodičom aj žiakom a zbierajte ich nápady a návrhy riešení a
- účasť detí, ako aj vyučovanie učiteľov v lesnej triede, musí byť dobrovoľné.
Hlavným partnerom platformy Hurá von! je IKEA Bratislava.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
